1. stratégiu Európa 2020 a jej hlavné iniciatívy, ktorými sa zdôrazňuje potreba poskytnúť mladým ľuďom nevyhnutné zručnosti a kompetencie a riešiť vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí v Európe, ako aj súhrnnú správu z preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici jej trvania (16559/14), v ktorej sa medzi hlavnými výsledkami uvádza, že oblasť športu zohráva významnú úlohu ako nástroj sociálnej súdržnosti a začlenenia;

2. pracovný plán Európskej únie pre šport na roky 2014 – 2017 (Ú. v. EÚ C 183, 14.6.2014, s. 12), v ktorom sa zdôrazňuje významný prínos športu k celkovým cieľom stratégie Európa 2020 vzhľadom na veľký potenciál tejto oblasti prispievať k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu. Jednou z troch priorít pracovného plánu nazvanou „šport a spoločnosť“ sa vyzdvihuje prepojenie športu na zamestnanosť, vzdelávanie a odbornú prípravu;

3. v uznesení Rady z 20. júla 2006 o uznaní hodnoty neformálneho a informálneho vzdelávania v oblasti európskej mládeže (Ú. v. EÚ C 168, 20.7.2006, s. 1) sa zdôrazňuje, že neformálne vzdelávanie a informálne učenie môže mladým ľuďom umožniť získať dodatočné znalosti, zručnosti a kompetencie a prispieť k ich osobnému rozvoju, sociálnemu začleneniu a aktívnemu občianstvu a zlepšiť tak ich vyhliadky na získanie zamestnania a že uvedené vzdelávanie a učenie si zaslúži väčšie uznanie a malo by sa náležite zohľadniť zamestnávateľmi, inštitúciami formálneho vzdelávania a občianskou spoločnosťou vo všeobecnosti;

4. odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1), v ktorom sa uvádzajú možnosti a mechanizmy, ktoré umožnia, aby znalosti, zručnosti a kompetencie získané prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia zohrávali dôležitú úlohu pri zvyšovaní zamestnateľnosti a mobility, ako aj pri zvyšovaní motivácie na celoživotné vzdelávanie,

UZNÁVAJÚ, ŽE:

5. účasť na amatérskom športe („Amatérsky šport“ (masový šport) je organizovaný šport, ktorý na miestnej úrovni vykonávajú amatérski športovci, a šport pre všetkých. Zdroj: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50)), ktorý je predovšetkým, a najmä pohybovou aktivitou vykonávanou vo voľnom čase, prináša dodatočnú pridanú hodnotu aj pre zdravšiu a vo všeobecnosti inkluzívnejšiu a udržateľnejšiu spoločnosť v Európe. Amatérskym športom možno rozvíjať pozitívne spoločenské postoje a hodnoty, ako aj individuálne zručnosti a schopnosti, ktoré zahŕňajú také prierezové zručnosti (Rozličné agentúry a organizácie označujú tieto zručnosti rôzne, názvy sa pohybujú od „kľúčových kompetencií“ po „mäkké zručnosti“, ďalej medzi názvami nájdeme „prenosné zručnosti“ alebo „základné zručnosti“, „kľúčové pracovné zručnosti“ či „kľúčové zručnosti pre zamestnateľnosť“. Podľa glosára Európskej siete pre rozvoj politík celoživotného poradenstva sú prierezové zručnosti dôležité pre zamestnania a pracovné miesta, ktoré nezastávame v súčasnosti ani sme nezastávali v nedávnej minulosti. Tieto zručnosti sme mohli nadobudnúť prostredníctvom mimopracovných či voľnočasových aktivít alebo účasťou na vzdelávaní či odbornej príprave. Vo všeobecnosti sú to zručnosti, ktoré sme sa naučili v určitom kontexte alebo na zvládnutie osobitnej situácie/problému, a možno ich preniesť do iného kontextu.), ako je schopnosť kriticky myslieť, prevziať iniciatívu, riešiť problémy a spolupracovať (COM/2012/669 final);

6. je potrebné reagovať na stúpajúce požiadavky rozvinutej znalostnej ekonomiky, najmä pokiaľ ide o rozvoj prierezových zručností a schopnosť účinne uplatniť takéto zručnosti v rozličných oblastiach; v čase rýchlo sa meniacich požiadaviek na trhu práce si zamestnávatelia vysoko cenia prierezové zručnosti, často však uvádzajú, že novým zamestnancom takéto zručnosti chýbajú;

7. keďže šport prispieva k rozvoju prierezových zručností, predstavuje najmä pre mladých ľudí nevyužitý potenciál, keďže zručnosti získané prostredníctvom neformálneho vzdelávania (Vymedzenie pojmu „neformálne vzdelávanie“ je vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje prostredníctvom plánovaných aktivít (z hľadiska cieľov vzdelávania a času určeného na vzdelávanie) s určitou formou podpory vzdelávania (napr. vzťah učiaci sa – učiteľ), ale ktoré nie je súčasťou formálneho vzdelávania a odbornej prípravy. Zdroj: Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50) a informálneho učenia (Vymedzenie pojmu „informálne učenie sa“ je učenie sa, ktoré je výsledkom každodenných činností spojených s prácou, rodinou alebo voľným časom a ktoré nie je organizované ani štruktúrované z hľadiska cieľov, času alebo podpory vzdelávania; z hľadiska učiaceho sa môže byť neúmyselné. Zdroj: Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50) sú cenné pre osobný a profesionálny rozvoj, a to aj na trhu práce a v celoživotnom vzdelávaní (Dôkazy naznačujú, že pokiaľ ide o nadobúdanie zručností mimo formálneho vzdelávania, 52 % Európanov usudzuje, že je možné naučiť sa zručnosti, ktoré sa budú môcť neskôr použiť v iných oblastiach (napr. schopnosť riešiť problémy, spolupracovať s inými atď.). Zdroj: Osobitný prieskum Eurobarometra 417 (2014) s názvom Európsky priestor pre zručnosti a kvalifikácie (European area of skills and qualifications), s. 12);

8. pokiaľ ide o uznanie hodnoty prierezových zručností získaných v rámci neformálneho vzdelávania a informálneho učenia prostredníctvom amatérskeho športu, medzi prvé kroky patrí zvyšovanie informovanosti o tejto skutočnosti a jej zviditeľňovanie predovšetkým medzi samotnými amatérskymi športovcami, rodičmi, dobrovoľníkmi a zamestnancami, ale aj v rámci celej spoločnosti vrátane zamestnávateľov.

ZDÔRAZŇUJÚ, ŽE:

9. šport predstavuje príspevok k strategickým cieľom Únie v oblasti rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti, a to i vzhľadom na naliehavé problémy Európy v súčasnosti, medzi ktoré patrí aj pretrvávajúca vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí (V druhom štvrťroku 2014 bolo v štátoch EÚ-28 nezamestnaných viac ako päť miliónov mladých ľudí (vo veku pod 25 rokov), čo predstavuje 21,7 % mieru nezamestnanosti, pričom miera NEET (mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy) dosiahla 13 %. Zdroj: Eurostat) v Európe. V záujme toho, aby šport v uvedenej súvislosti dokázal plne rozvinúť svoj potenciál, je dôležité usilovať sa o medzisektorový prístup zahŕňajúci aj iné oblasti politiky, ako je vzdelávanie a odborná príprava, mládež a zamestnanosť, sociálne veci a verejné zdravie;

10. mladých ľudí, a to aj mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami, často mimoriadne lákajú netradičné športy (Nové formy športu atraktívne pre mladých ľudí, napríklad – pouličný futbal, mestská gymnastika a parkúr, jazda na skateboarde/longboarde, agresívne korčuľovanie na kolieskových korčuliach, pouličný basketbal a mestský pouličný tanec.), preto by sa mohli viac preskúmať možnosti, ktoré tieto aktivity ponúkajú;

11. v záujme zvyšovania povedomia a zabezpečenia pridanej hodnoty a pozitív, ktoré amatérsky šport môže priniesť v oblasti rozvoja prierezových zručností, je potrebné zaangažovať doň kompetentných zamestnancov vrátane dobrovoľníkov.

V TEJTO SÚVISLOSTI VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY EÚ, ABY S NÁLEŽITÝM ZRETEĽOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY:

12. medzi zainteresovanými stranami v oblasti amatérskeho športu, v spoločnosti a medzi zamestnávateľmi budovali povedomie o tom, že prierezové zručnosti získané amatérskym športovaním majú osobnú, sociálnu a hospodársku pridanú hodnotu, ktorú možno využiť v iných oblastiach;

13. spolupracovali s inými relevantnými sektormi a členskými štátmi EÚ a vymieňali si navzájom osvedčené postupy týkajúce sa pozitívnych prínosov zručností nadobudnutých mimo formálneho vzdelávania prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa v rámci amatérskeho športovania;

14. podporovali rozvoj znalostí, zručností a kompetencií kompetentných zamestnancov v oblasti amatérskeho športu vrátane dobrovoľníkov s cieľom posilniť prostredníctvom amatérskeho športu sociálne a vzdelávacie hodnoty, ako aj prierezové zručnosti;

15. povzbudzovali inovatívne partnerstvá medzi poskytovateľmi formálneho a neformálneho vzdelávania, ako aj v sektoroch mládeže a športu s cieľom rozvinúť vzdelávacie prístupy, ktoré by mohli byť vhodné pre oblasť amatérskeho športu;

16. podporovali samoposudzovanie zručností, najmä u mladých ľudí, vrátane prierezových zručností získaných amatérskym športovaním, ako aj využívanie pasov najbežnejších zručností a šablón pre životopisy, predovšetkým Europassu;

17. využívali existujúce mechanizmy zamerané na umožnenie potvrdzovania zručností a skúseností získaných v rámci neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa športovaním;

18. ďalej zlepšovali celkovú zapojenosť mladých ľudí, a to aj mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami, do amatérskeho športu na vnútroštátnej a miestnej úrovni a v tejto súvislosti využívali pozitívny potenciál netradičných športov.

VYZÝVAJÚ EURÓPSKU KOMISIU A ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ:

19. podporovali hodnotu prierezových zručností, ktorú učiaci sa nadobudnú amatérskym športovaním, aby ich mohli účinným spôsobom využiť v mnohých iných oblastiach na účely zamestnania, vzdelávacej mobility či celoživotného vzdelávania;

20. uznali pozitívne výsledky prierezových zručností rozvíjaných prostredníctvom oblastí amatérskeho športu a začlenili ich do vnútroštátnych a európskych politík a do stratégií zameraných na šport, mládež, sociálne veci, zdravie, vzdelávanie a zamestnanosť;

21. uznali a podporovali prínos amatérskych športových organizácií pri poskytovaní neformálnych vzdelávacích príležitostí;

22. preskúmali potenciál na spoluprácu v sektore mládeže, najmä so zreteľom na:

a) uplatňovanie metód a nástrojov neformálneho vzdelávania v športovom sektore;
b) využívanie športových aktivít v rámci metódy neformálneho vzdelávania v sektore mládeže;
c) nabádanie na projekty financované akciou Európska dobrovoľnícka služba, ktoré zahŕňajú mladých dobrovoľníkov z neziskových organizácií v športovom sektore;
d) využívanie športových aktivít ako nástroja sociálneho začlenenia a osvety, okrem iného pokiaľ ide o ich príspevok k vykonávaniu záruky pre mladých ľudí v Európe;

23. podporovali v relevantných prípadoch iniciatívy, a to aj v rámci Európskeho týždňa športu, týkajúce sa vzdelávacej hodnoty športu, ako aj hodnoty plynúcej z posilňovania komunít podporujúcich sociálne začlenenie;

24. spolupracovali na zvyšovaní noriem v oblasti odbornej prípravy a odborného vedenia (coaching), tak vo vzdelávaní školiteľov a trénerov, ako aj dobrovoľníkov prostredníctvom uľahčenia výmeny informácií a skúseností medzi tvorcami politík a zainteresovanými stranami zo sektora športu;

25. podporovali športové dobrovoľníctvo a zvyšovali povedomie o hodnote dobrovoľníctva v športe najmä prostredníctvom získavania prierezových zručností, uznávaním dobrovoľníctva ako dôležitej formy neformálneho vzdelávania a posilňovaním vnútroštátnej a cezhraničnej mobility mladých dobrovoľníkov;

26. podporovali efektívne využívanie nástrojov financovania z EÚ, napríklad programu Erasmus+ ako príležitosti na rozvoj prierezových zručností najmä medzi mladými ľuďmi a na posilňovanie sociálneho začlenenia, aktívneho občianstva, ako aj zvýšenej účasti na amatérskom športe;

27. využili proces nadväzujúci na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia s cieľom riešiť otázku prierezových zručností získaných prostredníctvom športu.

VYZÝVAJÚ EURÓPSKU KOMISIU, ABY:

28. uskutočnila štúdiu o príspevku športu k zamestnateľnosti mladých ľudí v kontexte stratégie Európa 2020 aj o aspektoch prierezových zručností získaných amatérskym športovaním;

29. zohľadnila rozmer športu v prebiehajúcich politických rokovaniach a podujatiach týkajúcich sa zručností s cieľom zvyšovať povedomie a preskúmala konkrétnejšie spôsoby získavania prierezových zručností v športe a prostredníctvom športu;

30. aj v rámci mandátu expertných skupín zriadených v pracovnom pláne EÚ pre šport pokračovala v zbere údajov a najlepších postupov a v analýze sociálneho a ekonomického významu športu a príspevku amatérskeho športu k takým oblastiam, ako je zamestnanosť, vzdelávanie a odborná príprava, vrátane zamerania sa na rozvoj osobných a prierezových zručností;

31. umožňovala výmenu informácií a osvedčených postupov, účinné partnerské učenie a nadväzovanie kontaktov medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o vývoj prístupnejších, príťažlivejších a rozmanitejších amatérskych športov najmä pre mladých ľudí.

VYZÝVAJÚ ŠPORTOVÉ HNUTIA, ABY ZVÁŽILI:

32. budovanie povedomia najmä medzi mladými ľuďmi a ich rodičmi o tom, že zručnosti získané v športe a prostredníctvom športu môžu mať osobitnú hodnotu využiteľnú v iných odvetviach;

33. investície do kompetentných zamestnancov, ktorí používajú pri práci najmodernejšie metódy umožňujúce im plne využívať dodatočné prínosy, ktoré šport dokáže ponúknuť, vrátane prínosu týkajúceho sa získavania zručností;

34. zvyšovanie povedomia medzi zamestnancami v sektore športu o pozitívnych prínosoch prierezových zručností získaných pri športových aktivitách prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia a o celkovej sociálnej a hospodárskej pridanej hodnote amatérskeho športu;

35. preskúmanie potenciálu na spoluprácu a výmenu osvedčených postupov s mládežníckymi organizáciami, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie metód a nástrojov neformálneho vzdelávania v sektore športu;

36. výmenu najlepších postupov, ako posilňovať a spestrovať hnutia amatérskych športov a výmenu osvedčených postupov, pokiaľ ide o vývoj nových druhov amatérskeho športu, napr. netradičných športov.

október 12 2018

Športoví agenti hráčov

Ing. Alica Fisterová Európska únia Alica Fisterová, economy in sport, ekonomika, Európska únia, športový agent, športový odborník

P7_TA(2010)0233

Uznesenie Európskeho parlamentu

zo 17. júna 2010

o športových agentoch hráčov

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti profesionálneho futbalu v Európe (Ú. v. EÚ C 27 E, 31.1.2008, s. 232.) ,
so zreteľom na svoje uznesenie zo 8. mája 2008 o Bielej knihe o európskej komunikačnej politike (Ú. v. EÚ C 271 E, 12.11.2009, s. 51) ,
so zreteľom na Bielu knihu o športe (KOM(2007)0391),
so zreteľom na článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 26. januára 2005 (Rozsudok vo veci T-193/02, Laurent Piau/Komisia (Zbierka 2005, s. I-00209) ,
so zreteľom na otázku Komisii z 10. marca 2010 o športe, najmä v súvislosti s agentmi hráčov (O-0032/2010 – B7 0308/2010),
so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1. pripomína, že Parlament vo svojom uznesení z 29. marca 2007 o budúcnosti profesionálneho futbalu v Európe vyzval Komisiu, aby podporila úsilie riadiacich futbalových orgánov o úpravu postavenia agentov hráčov, v prípade potreby predložením návrhu smernice o týchto agentoch;

2. víta štúdiu o športových agentoch v Európskej únii, ktorej vypracovanie zadala Európska komisia a ktorej výsledky sú teraz k dispozícii;

3. je mimoriadne znepokojený zisteniami štúdie, pokiaľ ide o trestnú činnosť, ku ktorej dochádza v súvislosti s udalosťami týkajúcimi sa športu, keď je šport ovplyvnený organizovaným zločinom vďaka prepojeniam na aktivity agentov hráčov; je presvedčený, že tento vývoj poškodzuje dobré meno športu, jeho bezúhonnosť a napokon aj jeho úlohu v spoločnosti;

4. berie na vedomie zistenie štúdie, že športoví agenti sú ústredným prvkom finančných tokov, ktoré sú často netransparentné a zvádzajú k nezákonným činnostiam; víta iniciatívy niektorých klubov a riadiacich orgánov na zvýšenie transparentnosti finančných transakcií;

5. všíma si, že štúdia poukazuje na netransparentnosť typickú pre prestupové systémy najmä v kolektívnych športoch, ktoré podporujú nezákonnú činnosť, do ktorej sú zapojení tak agenti, ako aj hráči;

6. zdôrazňuje, že najmä mladí hráči sú mimoriadne zraniteľní a hrozí im, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi;

7. zdôrazňuje osobitnú zodpovednosť agentov hráčov a klubov najmä voči mladým hráčom, a preto vyzýva obe strany, aby prevzali zodpovednosť predovšetkým z hľadiska vzdelávania a odbornej prípravy mladých hráčov;

8. podčiarkuje zistenie štúdie, že úprava postavenia agentov zo strany športových federácií sa v zásade zameriava na kontrolu prístupu k profesii a úpravu jej výkonu, ale že tieto orgány majú len obmedzené kontrolné a sankčné právomoci, pretože im chýbajú akékoľvek prostriedky kontroly alebo priamej akcie voči športovým agentom, ktorí u nich nie sú zaregistrovaní; rovnako nemajú právo ukladať občianskoprávne ani trestné sankcie;

9. súhlasí s riadiacimi športovými orgánmi a zainteresovanými stranami, že treba prijať opatrenia na riešenie problémov týkajúcich sa bezúhonnosti a hodnovernosti športu a športových aktérov;

10. je presvedčený, že odstránenie existujúceho systému licencií FIFA pre agentov hráčov bez vytvorenia pevného alternatívneho systému by nebolo vhodným spôsobom riešenia problémov, ktoré sa týkajú agentov hráčov vo futbale;

11. vyslovuje uznanie riadiacim športovým orgánom za ich úsilie o nastolenie väčšej transparentnosti a kontroly finančných tokov;

12. žiada Radu, aby vystupňovala koordinačné úsilie v boji proti trestnej činnosti spojenej s aktivitami agentov vrátane prania špinavých peňazí, manipulovania so zápasmi a obchodovania s ľuďmi;

13. odkazuje na uvedený rozsudok vo veci T-193/02, v ktorom súd uviedol, že úprava činnosti agentov hráčov, ktorá sa vzťahuje na oblasť hospodárskej činnosti a týka sa základných slobôd, patrí v zásade do právomoci orgánov verejnej moci;

14. pripomína, že súd v tomto rozsudku uznal, že federácie ako FIFA majú právo upravovať profesiu agentov, pokiaľ je cieľom tejto úpravy profesionalizácia a bezúhonnosť činnosti agenta hráča v záujme ochrany hráčov a pokiaľ táto úprava nenarúša hospodársku súťaž; pripomína, že z kolektívneho hľadiska agenti nie sú organizovaní na profesionálnej úrovni a na úrovni členských štátov podlieha toto povolanie veľmi obmedzeným úpravám;

15. je presvedčený, že v súvislosti s cezhraničnými aktivitami a rôznymi vnútroštátnymi úpravami uplatniteľnými v oblasti športu možno účinnosť kontroly a vymáhanie sankcií riešiť iba spoločným úsilím riadiacich športových orgánov a orgánov verejnej moci;

16. konštatuje, že hoci činnosti agentov v niektorých odvetviach vo veľkej miere regulujú na medzinárodnej a vnútroštátnej úrovni riadiace športové orgány, veľmi málo členských štátov prijalo konkrétne právne predpisy týkajúce sa agentov hráčov;

17. je presvedčený, že vzhľadom na mätúcu rôznorodosť úprav uplatniteľných na činnosti agentov hráčov je potrebný koherentný prístup na úrovni EÚ, aby sa predišlo medzerám v zákone v dôsledku nejasných právnych úprav a zabezpečilo sa riadne monitorovanie a kontrola činnosti agentov;

18. opätovne pripomína svoju žiadosť o iniciatívu týkajúcu sa činnosti agentov hráčov, ktorá by sa mala zameriavať na:

prísne normy a skúšobné kritériá pred začatím činnosti agentov hráčov,
transparentnosť transakcií agentov,
zákaz odmeňovania agentov hráčov v súvislosti s prestupom neplnoletých hráčov,
minimálne harmonizované normy pre zmluvy agentov,
účinný monitorovací a disciplinárny systém,
zavedenie „systému vydávania licencií pre agentov“ a registra agentov na úrovni EÚ,
skončenie „dvojitého zastupovania“,
postupné odmeňovanie v závislosti od plnenia zmluvy;

19. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej komisii.

október 9 2018

Biela kniha o športe

Ing. Alica Fisterová Európska únia Alica Fisterová, Biela kniha o športe, economy in sport, ekonomika, Európska únia, šport

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. mája 2008 o Bielej knihe o športe (2007/2261(INI))

2009/C 271 E/07

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 6 Zmluvy o EÚ a článok 149 Zmluvy o ES, ktoré boli zmenené a doplnené Lisabonskou zmluvou a podľa ktorých EÚ prispieva k podpore európskych záležitostí týkajúcich sa športu, pričom zohľadňuje jeho osobitnú povahu, štruktúry založené na dobrovoľnosti a jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu,
so zreteľom na Bielu knihu o športe (KOM(2007)0391),
so zreteľom na správu z Helsínk z decembra 1999 a vyhlásenie z Nice z decembra 2000 o špecifických vlastnostiach športu a jeho spoločenskej úlohe v Európe,
so zreteľom na podnet britského predsedníctva o európskom futbale, ktorý vyústil do vypracovania nezávislej štúdie o európskom športe uverejnenej v roku 2006,
so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a Súdu prvého stupňa a na rozhodnutia Komisie v záležitostiach týkajúcich sa športu,
so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (1), ktorá zakazuje všetky formy rasovej diskriminácie v oblasti zamestnávania, vzdelávania, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti a prístupu k tovaru a službám,
so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (2),
so zreteľom na svoje uznesenia z 13. júna 1997 o úlohe Európskej únie v oblasti športu (3) a z 5. júna 2003 o ženách a športe (4),
so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti profesionálneho futbalu v Európe (5),
so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2007 o úlohe športu vo vzdelávaní (6),
so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2005 o dopingu v športe (7),
so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2006 o boji proti rasizmu vo futbale (8),
so zreteľom na Svetový antidopingový kódex z roku 2003 a jeho revíziu z roku 2007,
so zreteľom na správu a závery prvej európskej konferencie o riadení športu s názvom Pravidlá hry (Brusel, 26. – 27. februára 2001),
so zreteľom na memorandum o porozumení, ktoré podpísali Komisia a FIFA v roku 2006 s cieľom využiť futbal ako hybnú silu rozvoja v krajinách Afriky, Karibiku a Tichomoria,
so zreteľom na skúsenosti získané počas Európskeho roka vzdelávania prostredníctvom športu (2004) a na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (9),
so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0149/2008),

A. keďže šport má integračnú úlohu a potenciálne prispieva k sociálnej súdržnosti a vnútornej súdržnosti regiónov,

B. keďže európsky šport je neodlučiteľnou súčasťou európskej identity, európskej kultúry a občianstva a keďže európsky šport je založený na oddanosti a nadšení miliónov športovcov, dobrovoľníkov a fanúšikov, ktorí sú aktívni v mnohých športových kluboch a federáciách; je to široké hnutie, ktoré stálo pri zrode mnohých výnimočných športovcov a športových družstiev a ktoré urobilo zo športu veľmi uznávaný prvok našej spoločnosti, v ktorej sú športové podujatia veľmi obľúbené,

C. keďže šport hrá veľmi dôležitú úlohu v európskej spoločnosti, niektoré športové súťaže však čelia novým hrozbám a výzvam, akými sú komerčný tlak, zneužívanie mladých hráčov a športovcov, doping, rasizmus, násilie, manipulovanie zápasov, korupcia, podvody v súvislosti so stávkovaním a pranie špinavých peňazí,

D. keďže šport má osobitnú spoločenskú úlohu ako nástroj spoločenského začlenenia a integrácie a keďže šport je významným nástrojom podpory medzikultúrneho dialógu a výrazne prispieva k rozvoju a propagovaniu dôležitých spoločenských, kultúrnych a vzdelávacích hodnôt, akými sú spravodlivosť, tolerancia a vzájomný rešpekt, solidarita, dodržiavanie pravidiel, kolektívny duch a sebadisciplína; keďže šport hrá v európskej spoločnosti zvlášť významnú úlohu v oblasti zdravia, vzdelávania, spoločenského začlenenia a kultúrnych hodnôt, a to vďaka organizáciám s dobrovoľníckou štruktúrou,

E. keďže podľa článku 149 Zmluvy o ES, zmenenej a doplnenej Lisabonskou zmluvou sa činnosť EÚ zameriava na rozvoj európskeho rozmeru športu podporovaním spravodlivosti a otvorenosti pri športových súťažiach a spolupráce medzi subjektmi zodpovednými za šport, ako aj ochranou fyzickej a morálnej integrity športovcov, najmä najmladších športovcov; keďže opatrenia na úrovni EÚ by mali dopĺňať opatrenia ďalších účastníkov, a to bez zmeny súčasného rozdelenia právomocí,

F. keďže so zreteľom na ratifikáciu Lisabonskej zmluvy a uvedeného článku 149 treba dať úlohe športu v Európe strategické smerovanie tým, že sa objasní uplatňovanie práva Spoločenstva na oblasť športu; keďže individuálny prístup k špecifickosti športu nie je z pohľadu športových organizácií uspokojivý, čo prehlbuje súčasnú právnu nestabilitu, a keďže treba rozšíriť opatrenia týkajúce sa športu na úrovni EÚ a zároveň rešpektovať autonómiu, špecifickosť a samoreguláciu športových organizácií,

G. keďže článok 149 Zmluvy o EÚ, zmenený a doplnený Lisabonskou zmluvou, vyzýva Spoločenstvo, aby podporovalo spravodlivosť a otvorenosť pri športových súťažiach, a keďže uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže na šport spôsobuje prehlbovanie priepasti medzi športovými klubmi v prospech najbohatších alebo najobľúbenejších klubov, čo poškodzuje čestné riadenie športových súťaží, a preto je v rozpore s cieľom stanoveným v uvedenom článku,

H. keďže treba zohľadňovať nezávislosť športových organizácií a zastupujúcich orgánov, napríklad tých, ktoré organizujú profesionálne majstrovstvá, ako aj skutočnosť, že zodpovednosť za organizáciu nesú hlavne predstavenstvá riadiacich športových orgánov a do určitej miery členské štáty a sociálni partneri,

I. keďže význam profesionálneho športu neustále rastie a prispieva k posilňovaniu jeho úlohy v spoločnosti, keďže právne predpisy o hospodárskej súťaži a ustanovenia o vnútornom trhu sa vzťahujú na oblasť športu do tej miery, do akej je hospodárskou činnosťou,

J. keďže šport patrí do rozsahu pôsobnosti práva EÚ, najmä so zreteľom na zásadu reprezentatívnej a participatívnej demokracie v rozhodovacích orgánoch európskych športových inštitúcií a článok 13 Zmluvy o ES, ktorý zakazuje diskrimináciu založenú na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii; keďže existujú určité prípady, v ktorých nemožno šport vzhľadom na jeho osobitnú povahu a zásadné a jedinečné črty porovnávať s bežnou hospodárskou činnosťou,

K. keďže dobrovoľnícka činnosť v oblasti športu posilňuje sociálnu súdržnosť a začlenenie a podporuje miestnu demokraciu a aktívne občianstvo, pričom má aj nevyjadrenú hospodársku hodnotu, pretože bez dobrovoľníkov by na športové aktivity boli potrebné vyššie náklady a mnohé spoločenské činnosti spojené so športom by zanikli; keďže treba propagovať dobrovoľnícke športové štruktúry a podporovať dobrovoľnícke služby v oblasti športu opatreniami poskytujúcimi primeranú ochranu a uznanie hospodárskej a spoločenskej úlohe dobrovoľníkov,

L. keďže nedostatok telesnej aktivity podporuje vznik obezity a chronických ochorení, ako sú srdcovo-cievne choroby a cukrovka, a keďže v dôsledku toho sa zaťažujú rozpočty členských štátov na zdravotníctvo,

M. keďže počet hodín telesnej výchovy na základných a stredných školách sa za posledných desať rokov znížil a keďže medzi členskými štátmi existujú veľké rozdiely, pokiaľ ide o športové zariadenia a stav vybavenia; keďže šport ponúka mladým ľuďom vítané možnosti na účasť a osobnú angažovanosť v spoločnosti a môže prispievať k prevencii trestnej činnosti,

N. keďže doping je porušením zásady transparentnej a spravodlivej súťaže, pričom športovcov vystavuje neprimeranému tlaku,

O. keďže Svetový antidopingový kódex z roku 2003 umožnil vytvorenie modelu na zosúladenie vnútroštátnych právnych predpisov na celom svete; keďže úsilie Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) sa však prevažne zameriava na vrcholový šport,

P. keďže EÚ by prospel koordinovanejší prístup v boji proti dopingu, predovšetkým určením spoločných stanovísk vo vzťahu k WADA, UNESCO a Rade Európy, a prostredníctvom výmeny informácií a osvedčených postupov medzi vládami, vnútroštátnymi antidopingovými organizáciami a laboratóriami,

Q. keďže i napriek určitému pokroku, ktorý sa dosiahol v oblasti rodovej rovnosti na európskej úrovni, v oblasti športu pretrvávajú nerovnosti medzi športovcami; keďže vzdelávacie programy určené mladým nadaným športovcom by mali byť otvorené pre všetkých, aby nedochádzalo k diskriminácii medzi občanmi a obyvateľmi EÚ na základe ich štátnej príslušnosti alebo pohlavia,

R. keďže všetci občania by mali mať prístup k športu, pričom sa zároveň treba zaoberať špecifickými potrebami niektorých skupín, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím, prisťahovalci a osoby pochádzajúce zo znevýhodneného prostredia, a keďže je nevyhnutné, aby predovšetkým športovci so zdravotným postihnutím neboli diskriminovaní v porovnaní so športovcami, ktorí nie sú zdravotne postihnutí, a to vzhľadom na prístup k športu v rámci členských štátov,

S. keďže šport oslovuje všetkých občanov nezávisle od rodu, rasy, veku, zdravotného postihnutia, náboženstva, národnosti, sexuálnej orientácie a sociálneho či ekonomického zázemia; keďže šport môže byť podnetom na spoločenské začlenenie a integráciu a keďže Európsky parlament a Komisia opakovane odsúdili všetky formy násilia, rasizmu a xenofóbie,

T. keďže násilie počas športových podujatí je ešte stále nevyriešeným problémom a môže mať rôzne formy; keďže veľké športové podujatia počas svojho trvania priťahujú prostitúciu a nezákonné obchodovanie so ženami a s deťmi,

U. keďže podľa prieskumu predloženého počas rakúskeho predsedníctva v roku 2006 šport vytvoril pridanú hodnotu vo výške 407 miliárd EUR, čo predstavuje 3,7 % HDP EÚ, a poskytuje zamestnanie 15 miliónom ľudí alebo 5,4 % pracovnej sily; keďže šport preto prispieva k napĺňaniu lisabonských cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti a slúži ako nástroj miestneho, regionálneho a vidieckeho rozvoja a keďže sa môže spájať aj s rozvojom cestovného ruchu prostredníctvom modernizácie infraštruktúry a vytvárania nových partnerstiev na financovanie športu a rekreačných zariadení,

V. keďže pirátstvo v digitálnej oblasti (a predovšetkým neoprávnené živé a opakované vysielanie športových podujatí) predstavuje veľkú hrozbu pre oblasť športu, aj keď informovanosť o tomto probléme je nízka,

W. keďže prevažná väčšina športových aktivít sa uskutočňuje na neziskovom základe a mnohé z nich závisia od finančnej podpory v záujme zaistenia ich prístupnosti pre všetkých; keďže finančná podpora je dôležitá pre masový šport a šport pre všetkých, pod podmienkou, že je v súlade s právom Spoločenstva; keďže organizovaný šport sa takmer vo všetkých členských štátoch zakladá na špecifických neziskových riadiacich štruktúrach na základnej úrovni, ktoré sú do veľkej miery odkázané na angažovanosť dobrovoľníkov, s osobitnými formami právnej subjektivity alebo postavenia, ktoré sú nevyhnutným predpokladom mnohých finančných a daňových výhod,

X. keďže členské štáty jasne nevymedzili pojem šport a jasne nestanovili, či šport je alebo nie je službou všeobecného záujmu, čo by umožnilo odôvodniť zvýhodnené finančné zaobchádzanie (napríklad daňové úľavy),

Y. keďže sumy darov a štátnych finančných prostriedkov sa znižujú a keďže väčšina neziskových športových organizácií na to, aby prežila, musí zvýšiť príjmy z niektorých druhov komerčných aktivít, ktoré im umožňujú účinne plniť svoje sociálne ciele, a preto podliehajú právnym predpisom EÚ,

Z. keďže športové organizácie disponujú mnohými zdrojmi príjmu, ako sú napríklad klubové poplatky členov a predaj lístkov, reklama a sponzoring, lotérie, mediálne práva, prerozdelenie príjmu v rámci športových federácií a líg, predaj predmetov s logom klubu a verejná podpora, pričom zisky zo štátnych alebo štátom licencovaných lotérií a od prevádzkovateľov hier sú v mnohých členských štátoch zďaleka najdôležitejším zdrojom príjmu,

AA. keďže mediálne práva sú prvoradým zdrojom príjmov profesionálneho športu v Európe a tieto príjmy sa okrem iného tiež opätovne investujú do výchovy, zariadení a komunitných projektov v oblasti neprofesionálneho športu a keďže športové udalosti sú obľúbeným zdrojom obsahu vysielania mnohých prevádzkovateľov médií,

AB. keďže športové organizácie v EÚ považujú príspevok k financovaniu neprofesionálneho športu zo štátnych lotérií a od subjektov, ktoré prevádzkujú hry na základe licencie vo všeobecnom záujme, za nevyhnutný; keďže sa doteraz nenavrhlo žiadne iné trvalo udržateľné a politicky priechodné riešenie, ani sa o ňom vážne nediskutovalo, ako spôsob kompenzácie značných strát u týchto zdrojov financovania, ktoré sa predpokladajú, ak by sa v členských štátoch, ktoré doteraz uplatňovali reštriktívnu politiku v oblasti lotérií a hier, povolilo prevádzkovať túto činnosť spoločnostiam, ktorých cieľom je tvorba zisku,

AC. keďže stávkové činnosti súvisiace so športom sa nekontrolovane rozvinuli (predovšetkým cezhraničné stávkovanie na internete) a zvýšil sa počet zmanipulovaných zápasov a keďže nedávno sa v členských štátoch objavili škandály spojené so stávkovaním, ktoré ohrozujú integritu športu a športových súťaží,

AD. keďže spoločné črty hospodárskeho a spoločenského vývoja väčšiny členských štátov, napríklad rastúca komercializácia, podnecovanie na zvýšenie verejných výdavkov a zvyšujúci sa počet účastníkov pri nezmenenom počte dobrovoľníkov, podnietili nové výzvy v organizácii športu v Európe,

AE. keďže národné družstvá hrajú významnú úlohu nielen z hľadiska vytvárania identity, ale aj tým, že zaisťujú solidaritu s masovým športom, a preto si zasluhujú podporu,

AF. keďže vybudovanie skutočného európskeho trhu so športovcami a s hráčmi a zvýšenie úrovne ich miezd v určitých profesionálnych športoch mali za následok nárast aktivít agentov hráčov a keďže z tohto dôvodu je v členských štátoch nevyhnutné osobitné vzdelávanie športových manažérov a agentov hráčov,

AG. keďže z dôvodu výraznej internacionalizácie športu má korupcia v tejto oblasti často cezhraničný dosah; ak riadiace orgány čelia cezhraničným korupčným problémom, ktoré majú celoeurópsky charakter, mali by mať možnosť požiadať v prípade potreby Komisiu o pomoc,

AH. keďže licenčné systémy schválené príslušnými usporiadateľmi súťaže majú zaručiť, aby všetky profesionálne kluby rešpektovali tie isté základné pravidlá o finančnom hospodárení a transparentnosti, a keďže takéto systémy musia byť zlučiteľné s ustanoveniami o hospodárskej súťaži a vnútornom trhu a nesmú prekračovať rámec nevyhnutný na dosiahnutie legitímneho cieľa dobrej organizácie a riadneho fungovania športu,

AI. keďže vzhľadom na samotnú podstatu organizovaného športu sú športové štruktúry na európskej úrovni spravidla menej rozvinuté ako športové štruktúry na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, pričom európsky šport je organizovaný v celoeurópskom meradle, a nie na úrovni EÚ,

AJ. keďže sa v Bielej knihe o športe často odkazuje na otázky týkajúce sa športu v rámci európskych programov financovania a keďže EÚ vo svojej činnosti zohľadňuje aj aspekty športu, predovšetkým s cieľom rešpektovať autonómiu, špecifickosť a samoreguláciu športových organizácií a podporovať šport na európskej úrovni; keďže výsledky štruktúrovaného dialógu medzi všetkými zainteresovanými skupinami sú veľmi dôležité na pochopenie špecifického charakteru športu,

AK. keďže Komisia rozhodla, že telesná aktivita zlepšujúca zdravie bude základom jej aktivít spojených so športom; keďže Rada Európy predstavila inovatívny a účinný dialóg so športovými hnutiami v Európe a na svojich zasadnutiach spája vládne a mimovládne subjekty pôsobiace v oblasti športu,

AL. keďže sociálny dialóg na európskej úrovni môže zmierniť obavy zamestnávateľov a športovcov a môže zahrňovať aj preskúmanie dohôd týkajúcich sa vzťahov medzi nimi a pracovných podmienok v tomto odvetví,

AM. keďže šport môže prispievať k rôznym hľadiskám vonkajších vzťahov EÚ v súvislosti s programami vonkajšej pomoci, pretože prispieva k dialógu s partnerskými krajinami v rámci verejnej diplomacie EÚ,

AN. keďže európske športové organizácie, usporiadatelia športových podujatí a všetky zodpovedné orgány si musia sami stanoviť environmentálne ciele v súvislosti so zaistením environmentálnej trvalej udržateľnosti svojich aktivít,

Organizovanie športu

1. víta uverejnenie Bielej knihy o športe a verí, že bude slúžiť ako základ na plodný a plynulý dialóg medzi športovým svetom a Komisiou; oceňuje význam, ktorý Komisia pripisuje športu prostredníctvom prijatia tejto Bielej knihy;

2. víta skutočnosť, že členské štáty oficiálne uznali šport v rámci Lisabonskej zmluvy, aby v budúcnosti bolo možné vytvárať v tejto oblasti súdržnú európsku politiku, a to s prihliadnutím na jeho osobitnú povahu, štruktúry založené na dobrovoľnosti a spoločenskú a vzdelávaciu úlohu, pričom Komisia môže podporovať a dopĺňať, ale nie regulovať, aktivity členských štátov a športových organizácií; konštatuje, že jestvujúce štruktúry športu v Európe sú založené na zásade štátnej príslušnosti;

3. je presvedčený, že Komisia by mala doplnkové právomoci týkajúce sa športu, ktoré sú obsiahnuté v článku 149 Zmluvy o ES zmenenej a doplnenej Lisabonskou zmluvou, vykonávať so zreteľom na zásadu subsidiarity, rešpektovať autonómiu športových organizácií a príslušných riadiacich orgánov a brať náležitý ohľad na špecifickosť športu;

4. žiada Komisiu, aby náležite zohľadňovala špecifickosť športu tým, že nebude uplatňovať individuálny prístup k riešeniu problémov, a aby zabezpečila vyššiu právnu istotu vypracovaním jasných usmernení o uplatniteľnosti európskeho práva na šport v Európe, ako aj podporou štúdií a seminárov o konkrétnom uplatňovaní acquis communautaire na oblasť športu; vyzýva Komisiu, aby zaistila jasnosť, súdržnosť a verejnosť pravidiel EÚ, aby služby všeobecného záujmu v oblasti športu mohli plniť svoje ciele a prispievať k lepšej kvalite života európskych občanov; okrem toho žiada Komisiu, aby sledovala a pravidelne kontrolovala uplatňovanie práva EÚ v súlade so Zmluvou o ES a zohľadňovala nové skutočnosti s cieľom identifikovať a riešiť nevyriešené alebo vznikajúce problémy;

5. súhlasí s názorom Komisie, podľa ktorého väčšinu problémov možno riešiť samoregulačne v súlade so zásadami dobrého riadenia a pri dodržiavaní práva EÚ; je presvedčený, že štruktúrované partnerstvo a dialóg medzi Komisiou a športovým hnutím je nevyhnutným predpokladom dobrého riadenia športu a odvrátenia právnej neistoty pri dodržiavaní autonómie a samoregulácie športových organizácií; súhlasí s Komisiou, pokiaľ ide o uskutočňovanie štruktúrovaného dialógu v dvoch častiach: a) každoročné európske športové fórum s účasťou všetkých subjektov pôsobiacich v oblasti športu a b) tematické diskusie s obmedzeným počtom účastníkov;

6. víta účasť nasledujúcich subjektov na navrhnutom štruktúrovanom dialógu:

európske športové federácie,
európske interdisciplinárne športové organizácie, predovšetkým európske olympijské výbory, Európsky paraolympijský výbor (EPC), špeciálne olympijské a európske mimovládne športové organizácie,
národné športové organizácie a národné olympijské a paraolympijské výbory,
iné subjekty činné v oblasti športu a zastúpené na európskej úrovni vrátane sociálnych partnerov,
iné európske a medzinárodné organizácie, predovšetkým športové orgány Rady Európy a OSN, napríklad UNESCO a WTO;

7. zastáva názor, že športový orgán môže spravovať svoju športovú oblasť, ak sa jeho predpisy týkajú len športu; ak však zahŕňajú obmedzenia, musia byť primerané, čo znamená opodstatnene potrebné na dosiahnutie jeho cieľov v športovej oblasti, a to v rámci právnych predpisov EÚ;

8. uznáva úlohu, ktorú v profesionálnych kolektívnych športoch zohrávajú primárne subjekty, t. j. kluby ako základné jednotky, ktoré zamestnávajú hráčov a zabezpečujú hlavnú väzbu s fanúšikmi; hráčske odbory zastupujúce zamestnancov, ligy ako usporiadatelia súťaží na národnej úrovni a zástupcovia zamestnávateľov spolu s klubmi a riadiace orgány ako strážcovia športu a pravidiel hry, pričom sa všetky štyri skupiny usilujú o dosiahnutie zdravých pomerov, integrity a solidarity v športe;

9. odporúča, aby osobitné združenia zahŕňajúce rôzne kategórie osôb pôsobiacich v oblasti športu (napríklad hráči, tréneri, rozhodcovia atď.) mali primerané zastúpenie v rozhodovacích orgánoch medzinárodných a národných zväzov;

10. zastáva názor, že s ohľadom na významné toky kapitálu v súvislosti s prestupmi hráčov by sa finančné transakcie mali uskutočňovať otvorene a transparentne medzi všetkými dotknutými stranami, a domnieva sa, že celý systém by mal riadiť príslušný riadiaci orgán v závislosti od dotknutého druhu športu;

11. zdôrazňuje význam dobrovoľníckej činnosti v oblasti športu, kde pôsobí ako hlavný faktor stimulujúci a podporujúci sociálnu integráciu a väčšiu informovanosť medzi mladými ľuďmi; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pri vytváraní politík na národnej a európskej úrovni intenzívnejšie podporovali podnety dobrovoľníkov týkajúce sa športu a športových organizácií;

12. žiada členské štáty a športové riadiace orgány, aby aktívne presadzovali spoločenskú a demokratickú úlohu fanúšikov, tým že podporia vytváranie a rozvoj združení priaznivcov a zasadia sa za ich zapojenie do riadenia a správy hry; je presvedčený, že v tejto súvislosti slúži ako príklad osvedčeného postupu podnet „Supporters Direct“, a vyzýva Komisiu, členské štáty a riadiace športové orgány, aby podporili jeho šírenie;

13. vyzýva Komisiu, aby podporovala intenzívnejšiu účasť mimovládnych športových organizácií na dialógu medzi členskými štátmi a Komisiou organizovaním spoločných stretnutí predstaviteľov vlád a mimovládnych športových organizácií, ako sú stretnutia ministrov športu alebo riaditeľov, ktorí pôsobia v oblasti športu alebo schôdze pracovných skupín Komisie;

14. víta memorandum o Bielej knihe o športe, ktoré podpísalo Francúzsko a Holandsko, a vyzýva Komisiu, aby objasnila postavenie športu v práve EÚ so zreteľom na špecifické otázky, napríklad zloženie družstiev, štatút agenta hráča, audiovizuálne práva atď.;

15. vyzýva Komisiu, aby pri vedení nového štruktúrovaného dialógu venovala osobitnú pozornosť Výboru regiónov a vzala do úvahy jeho prínos na regionálnej a miestnej úrovni z hľadiska dohľadu a vykonávania opatrení stanovených v Bielej knihe o športe;

16. vyzýva medzinárodné, európske a vnútroštátne športové federácie, aby do svojich stanov začlenili právo na odvolanie sa pred bežnými súdmi, uznáva však, že zásada samoregulácie zo strany národných orgánov, líg a súťaží je základným prvkom a odôvodňuje štruktúry európskeho modelu športu a základné zásady, ktorými sa riadi organizovanie športových súťaží;

17. nabáda Komisiu, aby podporovala zavedenie a posilňovanie samoregulačných licenčných systémov na národnej a európskej úrovni s cieľom skvalitniť dobré riadenie a vytvoriť rovnaké podmienky, pokiaľ ide o finančnú transparentnosť a stabilitu; odporúča, aby sa prijali opatrenia na dosiahnutie finančnej transparentnosti a kontroly nákladov v oblasti európskeho športu s cieľom zaistiť nielen stabilitu, ale aj rovnaké podmienky medzi európskymi súťažiacimi v oblasti športu; uznáva prospešnosť usporiadateľov národných a európskych súťaží, ktorí udeľujú licencie profesionálnym klubom, a tým zaisťujú ich nevyhnutnú štruktúru a dodržiavanie nevyhnutných materiálnych podmienok týkajúcich sa účasti na súťažiach;

18. vyzýva organizátorov národných a európskych športových súťaží, aby zaistili súlad svojich postupov v oblasti udeľovania licencií športovým združeniam so základnými zásadami finančnej transparentnosti, zaručili nediskriminačný charakter týchto postupov a ich súlad so základnými ustanoveniami a zásadami vnútorného trhu, aby sa zabránilo deformovaniu súťaží; považuje za nevyhnutné, aby športové organizácie zaistili dodržiavanie podmienok týkajúcich sa transparentnosti a udeľovania licencií a aby sa ich nedodržiavanie trestalo;

19. víta návrh Komisie usporiadať konferenciu s organizáciou UEFA, Združením európskych futbalových líg (EPFL), Medzinárodnou úniou profesionálnych futbalistov (Fifpro), národnými združeniami a vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za usporiadanie profesionálnych futbalových podujatí s cieľom diskutovať o licenčných zmluvách a osvedčených postupoch v tejto špecifickej oblasti a vyzýva Komisiu, aby na túto konferenciu pozvala aj ďalšie príslušné zainteresované združenia;

Doping

20. žiada členské štáty, aby súhlasili so spoločným legislatívnym prístupom k dopingu s cieľom zabezpečiť rovnaké právne zaobchádzanie vo všetkých členských štátoch a určiť spoločné stanoviská vo vzťahu k WADA, UNESCO a Rade Európy; vyzýva tie členské štáty, ktoré ešte nepodpísali Dohovor UNESCO proti dopingu v športe, aby tak urobili;

21. vyzýva EÚ ako účastníka WADA, aby v rámci boja proti dopingu najprv posilnila existujúce siete a až potom vytvárala nové partnerstvá medzi orgánmi presadzovania práva, laboratóriami akreditovanými WADA, EUROPOLOM a INTERPOLOM, ktoré by umožňovali včasnú a bezpečnú výmenu informácií o nových povzbudzujúcich látkach a nových dopingových praktikách;

22. vyzýva Komisiu, aby vykonávala opatrenia č. 4 a 5 akčného plánu Pierre de Coubertin s cieľom podporovať rozvoj partnerstiev medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov, laboratóriami akreditovanými WADA a INTERPOLOM, ktoré by umožňovali včasnú a bezpečnú výmenu informácií o nových povzbudzujúcich látkach a nových dopingových praktikách, ako aj uľahčovať a podporovať vytvorenie siete národných antidopingových organizácií členských štátov;

23. naliehavo vyzýva členské štáty, aby obchodovanie s nepovolenými povzbudzujúcimi látkami postihovali rovnako ako obchodovanie so zakázanými drogami a aby v tomto smere upravili svoje vnútroštátne právne predpisy; vyzýva Komisiu, aby ďalej rozviedla odporúčanie uvedené v Bielej knihe;

24. žiada, aby sa na medzinárodnej úrovni realizovala politika prevencie a boja proti dopingu, ktorá okrem iného zabráni príliš nabitým kalendárom súťaži, v dôsledku ktorého sa športovci dostávajú pod veľký tlak; zdôrazňuje potrebu bojovať proti nečestným praktikám prostredníctvom kontrol, výskumu, testovania, dlhodobého sledovania vykonávaného nezávislými lekármi, pomocou vzdelávania a zároveň prevencie a školení; vyzýva profesionálne kluby a športové organizácie, aby prijali záväzok bojovať proti dopingu a aby sledovali jeho dodržiavanie prostredníctvom vnútorných a vonkajších nezávislých kontrol;

25. žiada, aby sa v rámci príprav na budúce olympijské hry, ktoré sa majú konať v EÚ (v Londýne v roku 2012), vypracoval akčný plán boja proti dopingu;

26. žiada, aby boli prostredníctvom rámcového programu pre výskum a programu verejného zdravia sprístupnené finančné prostriedky výskumu v oblasti dopingu;

27. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili obsiahlejšie informácie a vzdelávanie mladým účastníkom športových súťaží, pokiaľ ide o drogy zvyšujúce výkonnosť, prípravky, ktoré by ich mohli obsahovať, a ich účinky na zdravie;

Vzdelávanie, mladí ľudia a zdravie

28. zdôrazňuje úlohu športu vo vzdelávaní, pri sprostredkovaní hodnôt tolerancie a vzájomného rešpektu, čestnosti a dodržiavania pravidiel fair play mladým ľuďom a pri zdravotnej prevencii, predovšetkým pri snahe bojovať proti obezite;

29. víta návrh Komisie propagovať šport a telesné cvičenie ako hlavné faktory vzhľadom na vzdelávacie normy s cieľom zvýšiť príťažlivosť škôl a zlepšiť akademické normy; podporuje odporúčania Komisie členským štátom, aby na národnej úrovni vypracovali stratégie, ktoré sa v rámci vzdelávacích programov zamerajú na zvýšenie a posilnenie telesnej aktivity detí a školopovinných detí od veľmi mladého veku; zdôrazňuje dôležitosť financovania telesnej aktivity na školách, ktorá je nevyhnutná na psychologický a telesný rast najmenších detí a zároveň je významným nástrojom starostlivosti o zdravie mladých i nie najmladších ľudí;

30. vyzýva členské štáty, aby podporovali ďalšie opatrenia na propagáciu športu a telesných aktivít ako hlavného faktora zvyšovania vnútroštátnych vzdelávacích noriem a aby plne využili možnosti, ktoré ponúkajú programy Spoločenstva v oblasti mobility na všetkých stupňoch vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania;

31. odporúča členským štátom, aby zohľadňovali potrebu poskytnutia prípravy na „dvojitú kariéru“, športovú a akademickú zároveň, u mladých športovcov od začiatku, s cieľom umožniť profesionálnym športovcom opätovné začlenenie na trh práce po ukončení ich kariéry, s osobitným dôrazom na vzdelávanie najmladších, preto je nevyhnutný prísnejší dohľad a pravidelné kontroly prípravy, aby sa zaručila jej kvalita, a aby zriaďovali vysokokvalitné miestne vzdelávacie centrá, ktoré budú garantom ich morálnych, vzdelávacích a profesionálnych záujmov;

32. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vynaložili väčšie úsilie v oblasti preventívnych opatrení a zdravotných kontrol mladých športovcov a zabezpečili dodržiavanie všetkých práv zakotvených v Dohovore OSN o právach dieťaťa;

33. víta návrh Komisie týkajúci sa udelenia európskej ceny školám, ktoré aktívne podporujú a propagujú telesné aktivity ako súčasť učebných osnov;

34. súhlasí s Komisiou, že investície do mladých nadaných športovcov sú nevyhnutné na trvalo udržateľný rozvoj športu, a domnieva sa, že skutočnou úlohou športového hnutia je zaistiť miestnu prípravu hráčov; domnieva sa, že pravidlo UEFA o domácich hráčoch môže byť príkladom pre ostatné federácie, ligy a kluby;

35. poukazuje v tejto súvislosti na úlohu EÚ, ktorá jej vyplýva z Lisabonskej zmluvy, chrániť telesnú a mravnú integritu predovšetkým najmladších športovcov;

36. vyzýva Komisiu, aby uznala legálnosť opatrení zvýhodňujúcich tých hráčov, ktorí prešli vzdelávacími systémami, ako napríklad minimálny počet miestnych hráčov medzi profesionálmi, a to bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť;

37. žiada Komisiu, aby podporovala opatrenia športových organizácií zamerané na ochranu mladých športovcov zohľadňujúce osobitosti športu tým, že sa otvorene vysloví za prísnejšie uplatňovanie nariadení FIFA, ktoré v rámci EÚ zakazujú transfer hráčov mladších ako 16 rokov, a prijímajú zásadu, podľa ktorej sa musí prvá profesionálna zmluva hráča podpísať s jeho klubom, v ktorom trénoval;

38. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti zneužívaniu dievčat a chlapcov v oblasti športu, ako aj proti obchodovaniu s deťmi prísnym vymáhaním platných zákonov a predpisov; navrhuje zabezpečiť vyššiu právnu istotu, najmä pri uplatňovaní „pravidla o domácich hráčoch“;

39. odsudzuje postup vlád členských štátov, ktoré odpredávajú školské ihriská kvôli zástavbe; domnieva sa, že členské štáty treba nabádať na to, aby deťom zabezpečili dostatok zariadení na športové a telesné aktivity v školách; vyzýva členské štáty zjednodušili osobám mladším ako 14 rokov voľný prístup k všetkým národným a medzinárodným súťažiam;

40. odporúča Komisii, vzhľadom na potrebu prijať horizontálny prístup k otázkam týkajúcim sa ochrany životného prostredia a zdravia, aby počas európskych športových podujatí podnecovala na podporu ochrany životného prostredia a zdravia; víta rozhodnutie Komisie propagovať „zelené“ verejné obstarávanie v politickom dialógu s členskými štátmi a ostatnými zainteresovanými stranami;

41. uznáva dôležitosť športu z hľadiska ochrany zdravia, a preto odporúča, aby majitelia vysielacích práv propagovali šport so zreteľom na tento cieľ;

42. poukazuje na to, že väzba medzi športom a zdravím je dôležitá, a preto sa spolupráca športových organizácií, respektíve zväzov, so zdravotnými poisťovňami a s lekármi stáva čoraz častejšou a predstavuje veľkú pridanú hodnotu pre zdravotníctvo, pričom súčasne vedie k úsporám nákladov; považuje za zásadné vzdelávať mladých ľudí, aby si boli vedomí dôležitosti zdravej výživy v podmienkach vzájomného vzťahu medzi výživou a telesnou aktivitou, prostredníctvom celoeurópskych podujatí, ako je napríklad deň potravín bez prídavných látok E;

43. zdôrazňuje význam telesnej aktivity a športu pri znižovaní obezity a odstraňovaní návykov zdraviu škodlivého životného štýlu, pretože na jednej strane v značnej miere kladne pôsobia na zdravie občanov a na druhej strane prispievajú k znižovaniu nákladov fondov zdravotného poistenia; vyjadruje však znepokojenie nad skutočnosťou, že predĺženie pracovného času a existujúce pracovné podmienky vo všeobecnosti odrádzajú pracovníkov od pravidelnej pohybovej aktivity a cieľavedomejšieho športovania; vyzýva Komisiu, aby spolu so športovými federáciami do konca roku 2008 vypracovala a vydala európske usmernenia a odporúčania týkajúce sa telesnej aktivity;

44. vyzýva členské štáty, aby vytvorili rámec týkajúci sa organizovania školských majstrovstiev Európy a univerzitných majstrovstiev Európy s cieľom pripraviť mladých ľudí na situácie, keď sa od nich očakáva príslušný výkon, a podporiť medzikultúrny dialóg;

Sociálne začlenenie a nediskriminácia

45. zdôrazňuje, že šport je jedným z najúčinnejších nástrojov sociálneho začlenenia a ako taký by ho mala EÚ v širšom rozsahu propagovať a podporovať, napríklad prostredníctvom osobitných programov pre usporiadateľov európskych, národných a miestnych športových a rekreačných podujatí; domnieva sa, že tieto možnosti by sa mali rozšíriť, a to predovšetkým na usporiadateľov športových podujatí, ktoré propagujú integráciu a zapájajú ľudí so zdravotným postihnutím; domnieva sa, že v rámci Európskeho roka medzikultúrneho dialógu (2008) treba venovať osobitnú pozornosť úlohe športu ako základného priestoru na kultúrne spolužitie a ako základného kameňa dialógu a spolupráce s tretími krajinami;

46. zdôrazňuje význam podpory pre šport vo forme zabezpečenia prístupu k športu, zabezpečenia rovnakých príležitostí, ako aj investovania do odbornej prípravy učiteľov a športových trénerov a do vytvárania nových verejných športových zariadení;

47. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby šport nepovažovali len za výsadu ľudí bez zdravotného postihnutia, ale tiež za dôležitý nástroj na rehabilitáciu a sociálne začlenenie ľudí so zdravotným postihnutím; v tejto súvislosti nalieha na Komisiu a členské štáty, aby podporovali praktické opatrenia a podnety s cieľom propagovať väčšiu integráciu účastníkov so zdravotným postihnutím do tradičných športových disciplín;

48. víta podnet Komisie povzbudzovať športové organizácie a členské štáty, aby prispôsobili športové a školské infraštruktúry potrebám ľudí so zdravotným postihnutím, a žiada, aby učitelia telesnej výchovy mohli jednoduchšie získať vzdelanie v oblasti kinezioterapie a fyzioterapie, ktoré im umožnia pracovať so študentmi s čiastočným zdravotným postihnutím v závislosti od ich stavu;

49. víta rozhodnutie Komisie a členských štátov podporovať ďalšie opatrenia týkajúce sa osôb so zdravotným postihnutím; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky práva priznané športovcom sa budú rovnako vzťahovať aj na ich kolegov so zdravotným postihnutím;

50. víta komplexnú Bielu knihu o športe, ktorú vypracovala Komisia; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že rodové hľadisko sa primerane nezohľadňuje, najmä čo sa týka rovnakej odmeny za rovnakú hodnotu a skutočnosti, že zárobky športovkýň sú menšie ako zárobky športovcov;

51. víta zámer Komisie začleniť otázky týkajúce sa rodovej rovnosti do všetkých aktivít súvisiacich so športom, pričom sa špeciálne zameria na prisťahovalkyne a ženy patriace k etnickým menšinám a ich prístup k športu, na príležitosti žien zastávať funkcie s rozhodovacou právomocou v športe a na mediálne pokrytie športových aktivít žien;

52. žiada členské štáty, aby oceňovali aj športové výkony žien v športových disciplínach vo forme poskytovania finančného ohodnotenia a prijali právne ustanovenia, ktoré zabránia konaniu tých športových podujatí, ktoré ženám udeľujú peňažné alebo iné ocenenia nižšej hodnoty ako mužom;

53. vyzýva členské štáty, aby podporovali mediálne pokrytie športových aktivít žien a umožnili tak objavenie ženských vzorov, ako aj prekonávanie rodovo podmienených stereotypov a aby poskytovali ženám kariérne možnosti v oblastiach spojených so športom, vrátane výkonných funkcií;

54. vyzýva členské štáty, aby postupne prispôsobili športovú infraštruktúru potrebám ľudí so zdravotným postihnutím, najmä detí, ale tiež starších ľudí a žien, a to vzhľadom na predlžovanie dĺžky aktívneho života a význam športu pre podporu telesného a duševného zdravia, čo sa týka ich prístupu k takejto infraštruktúre, a aby sa poučili z osvedčených postupov v tejto oblasti; žiada členské štáty, aby dohliadali nad využívaním verejných finančných prostriedkov určených na šport a overovali, či sú spravodlivo rozdeľované podľa potrieb športovcov oboch pohlaví;

55. zdôrazňuje predovšetkým dôležitú úlohu športu pre sociálne začlenenie ľudí pochádzajúcich zo znevýhodneného prostredia, predovšetkým prisťahovalcov; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby do iniciatív financovaných Európskym sociálnym fondom začlenili športové aktivity a programy s cieľom dosiahnuť sociálnu integráciu a účasť ľudí z menej zvýhodnených skupín;

56. pozitívne hodnotí postoj Komisie týkajúci sa uznania úlohy športu ako užitočného nástroja integrácie migrantov a všeobecnejšie ako nástroja sociálneho začlenenia; navrhuje, aby sa prístup k športu a začlenenie do sociálnej športovej infraštruktúry považovali za ukazovateľ sociálneho začlenenia a faktor pri analyzovaní javu sociálneho vylúčenia;

57. zdôrazňuje význam regiónov a miestnej samosprávy pri organizácii podujatí v oblasti profesionálnych a rekreačných športových podujatí, pri budovaní infraštruktúry, ako aj podpore športu a zdravého životného štýlu občanov EÚ, predovšetkým školopovinných detí;

58. vyzýva športové organizácie a členské štáty, aby prijali prísnejšie opatrenia na boj proti rasizmu a diskriminácii v oblasti športu; považuje športové arény za pracovisko profesionálnych športovcov a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili pracovisko bez diskriminácie;

59. vyzýva Komisiu a všetky členské štáty, aby účinne transponovali a vykonávali smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (10) a smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (11);

60. vyzýva profesionálne športové organizácie a športové kluby, aby začali kampane zamerané na boj proti všetkým formám diskriminácie, rasizmu a xenofóbie pred, počas a po športových udalostiach a zápasoch, účastníkmi a divákmi a to vnútri štadiónov i mimo nich;

Šport a tretie krajiny

61. trvá na tom, aby rozvoj prostredníctvom športu nespôsobil odliv športovcov, a vyzýva EÚ, aby túto otázku riešila vo svojom politickom dialógu a v spolupráci s partnerskými krajinami;

62. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do dialógu a spolupráce s tretími krajinami zahrnuli aj otázky, ako napríklad prestupy medzinárodných športovcov, využívanie neplnoletých športovcov, doping, pranie špinavých peňazí prostredníctvom športu a bezpečnosť počas veľkých medzinárodných športových podujatí;

63. vyzýva členské štáty, aby športovcom z tretích krajín poskytovali viac možností ubytovania v súlade s nedávnymi vyhláseniami týkajúcimi sa cyklickej migrácie, dohodami o partnerstve s tretími krajinami týkajúcimi sa mobility a politikou legálnej migrácie z roku 2005;

64. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri skúmaní športu v rámci rozvojových politík EÚ vytvárali synergie s existujúcimi programami OSN, členských štátov, miestnych orgánov, mimovládnych organizácií a súkromných subjektov;

Kontrola športových podujatí

65. žiada členské štáty, aby podporovali výmenu osvedčených postupov a operatívnych informácií o rizikových fanúšikoch medzi policajnými orgánmi, podnetmi fanúšikov, miestnymi skupinami, odborníkmi a športovými orgánmi v oblasti boja proti násiliu v záujme potláčania násilia, rasizmu a xenofóbie počas športových podujatí; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby hrali aktívnu úlohu pri vyvodzovaní okamžitých a prísnych sankcií proti rasizmu a násiliu na ihrisku aj na tribúne a aby využili súčasné skúsenosti usporiadateľov súťaží a klubov v tejto oblasti na vnútroštátnej a európskej úrovni s cieľom zaistiť, aby verejné orgány a usporiadatelia súťaží dodržiavali minimálne normy na vysokej úrovni pri uskutočňovaní postupov a plánov bezpečnosti športových podujatí; zdôrazňuje, že treba vytvoriť aj podmienky na komplexnejší prístup, ktorý by zahŕňal všetky strany zapojené do stratégie posilňovania nerepresívnych stránok riešenia výziev, s osobitným dôrazom na vzdelávanie a odbornú prípravu;

66. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby realizovali „politiku využívajúcu spravodajské informácie“ v prípade cezhraničnej policajnej spolupráce v oblasti športu vrátane výmeny informácií a spravodajských informácií medzi bezpečnostnými službami, a to za súčasného zabezpečenia rešpektovania slobody, ako aj dodržiavania základných práv a predpisov o ochrane údajov;

67. upozorňuje najmä na cenné skúsenosti získané prostredníctvom národných futbalových informačných stredísk (NFIP), ktoré zodpovedajú za koordinovanie a uľahčovanie cezhraničnej výmeny policajných informácií vrátane hodnotení rizík a údajov o najrizikovejších fanúšikoch, a na príručku medzinárodnej policajnej spolupráce, ktoré môžu zohrávať kľúčovú úlohu v tejto „politike využívajúcej spravodajské informácie“; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozšírili vzájomnú spoluprácu a aby tento prístup podľa potreby ďalej rozvíjali a aktualizovali;

68. víta iniciatívu Komisie zabrániť násiliu počas športových podujatí a odporúča vypracovať opatrenia na boj proti násiliu v oblasti športu v školách;

69. víta vytvorenie licenčných systémov klubov na národnej a európskej úrovni a domnieva sa, že tieto systémy by mali zahŕňať aj ustanovenia týkajúce sa predchádzania rasizmu a xenofóbii, násilia a ochrany neplnoletých osôb a dodržiavania základných práv;

Hospodárske hľadiská

70. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli právne predpisy a/alebo posilnili platnú úpravu a aby v rámci obchodnej komunikácie a pri používaní ochranných známok a podobizní, názvov, mediálnych práv a akýchkoľvek iných vedľajších produktov športových podujatí venovali veľkú pozornosť dodržiavaniu práv duševného vlastníctva usporiadateľov športových podujatí, aby sa tak chránilo športové hospodárstvo, pri súčasnom rešpektovaní práva na krátke spravodajstvo, ako to stanovuje smernica 2007/65/ES (12) (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) a samoudržateľného a vyváženého rozvoja športu, a aby pritom nebola v stávke riadna rovnováha medzi legitímnymi záujmami športových organizácií a potrebami verejnosti a jej možnosti prístupu k objektívnym, pragmatickým a aktuálnym informáciám a ich tvorby vo forme písaného, obrazového a zvukového obsahu; poukazuje na to, že je tiež dôležité, aby sa príjemcom zaručila možnosť diaľkového prístupu k športovým podujatiam na cezhraničnej úrovni v rámci EÚ; predovšetkým je potrebné, aby členské štáty a Komisia prednostne riešili problémy súvisiace so skrytým marketingom, internetovým pirátstvom a nezákonným stávkovaním v oblasti športu;

71. uznáva právo všetkých médií na prístup a spravodajstvo v súvislosti s organizovanými športovými podujatiami o ktoré má verejnosť veľký záujem, s cieľom zaručiť verejnosti právo na príjem takýchto správ a informácií prostredníctvom spravodajských programov;; uznáva právo členských štátov týkajúce sa možnosti prijímať opatrenia na ochranu práva na informácie a na zaistenie širokého prístupu verejnosti k televíznemu pokrytiu vnútroštátnych a iných pre spoločnosť veľmi dôležitých športových podujatí, ako sú olympijské hry, majstrovstvá sveta a majstrovstvá Európy vo futbale;

72. opakuje svoju podporu členským štátom pri vypracúvaní zoznamu podujatí významných pre verejnosť, ktoré by mali byť voľne vysielané v televízii podľa článku 3a vyššie uvedenej smernice a v tejto súvislosti odsudzuje súdne žaloby zo strany FIFA;

73. odporúča, aby členské štáty a národné športové federácie a ligy zaviedli kolektívny postup v oblasti predaja mediálnych práv (tam, kde ešte nie je zavedený); domnieva sa, že v záujme solidarity by je potrebné, aby existovalo rovnomerné prerozdelenie príjmov medzi športové kluby vrátane tých najmenších a medzi ligy a profesionálny a amatérsky šport, aby sa zabránilo tomu, že len veľké kluby majú prospech z mediálnych práv;

74. uznáva, že práva v oblasti športu si vyžadujú rovnakú mieru ochrany ako iné mediálne práva; víta, že Komisia uznáva kolektívny predaj mediálnych práv ako nástroj dosiahnutia väčšej solidarity v oblasti športu a trvá na vytvorení a zachovaní mechanizmov solidarity; vyzýva tie ligy, ktoré s takýmito mechanizmami nepočítajú, aby ich zaviedli, a vyzýva Komisiu, aby uznala kolektívny predaj mediálnych práv ako všeobecne zhodný s právnymi predpismi EÚ o hospodárskej súťaži alebo prípadne určila blokové výnimky z kolektívneho predaja mediálnych práv v oblasti športu, a tým zaistila právnu stabilitu pre usporiadateľov športových podujatí aj mediálnych investorov;

75. vyhlasuje, že šport musí zaistiť nezávislosť súťažiacich a že treba zaručiť nepredvídateľný výsledok súťaží, čo by mohlo odôvodniť skutočnosť, že športové organizácie zavádzajú na trhu osobitný rámec pre produkciu a predaj športových podujatí; domnieva sa však, že špecifická povaha športu nie je dôvodom na automatickú výnimku z právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži, a to v prípade žiadnej hospodárskej činnosti vyplývajúcej zo športu;

76. žiada Komisiu a členské štáty, aby ďalej posilňovali práva duševného vlastníctva v oblasti športu, a požaduje konkrétne opatrenie na ochranu práva duševného vlastníctva usporiadateľov športových podujatí, čo sa týka výsledkov a športového podujatia ako celku, bez toho, aby bola dotknutá sloboda tlače;

77. vyzýva Komisiu, aby vo svojej stratégii pre oblasť elektronického obsahu a v boji proti pirátstvu venovala dostatočnú pozornosť boju proti pirátstvu v oblasti športu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili práva v oblasti športu v súvislosti so Svetovou organizáciou duševného vlastníctva (WIPO) a ich dialógu s tretími krajinami;

78. konštatuje, že ponuka často nezodpovedá dopytu po vstupenkách na významné športové podujatia, čo je na škodu spotrebiteľom; zdôrazňuje, že pri organizovaní distribúcie vstupeniek by sa mali plne zohľadňovať záujmy spotrebiteľov a na každej úrovni by sa mal zaručiť nediskriminačný a spravodlivý predaj vstupeniek;

79. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali európsku štatistickú metódu na meranie hospodárskeho vplyvu športu, ktorá bude slúžiť ako základ pre národnú štatistickú účtovnú evidenciu športu, čo by mohlo z dlhodobého hľadiska viesť k vytvoreniu európskeho satelitného účtu pre oblasť športu;

80. vyzýva Komisiu, aby do rozsahu svojich plánov týkajúcich sa bezprostrednej budúcnosti začlenila hodnotenie priameho prínosu športu k HDP, rozvoju a zamestnanosti, ako aj jeho nepriameho prínosu k lisabonskému programu prostredníctvom vzdelávania, regionálneho rozvoja a väčšej príťažlivosti EÚ;

81. odporúča, aby členské štáty účinnejšie využívali možnosti, ktoré ponúka šport pri vytváraní pracovných miest a podpore hospodárskeho rastu, ako aj pri revitalizácii, a to najmä znevýhodnených regiónov, a aby členské štáty a EÚ zodpovedajúco podporovali šport prostredníctvom existujúcich programov, pričom v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú môže šport zohrávať v oblasti sociálneho začlenenia; uznáva úlohu príjmov z mediálnych a iných práv duševného vlastníctva v súvislosti so zvyšovaním výdavkov na projekty revitalizácie a projekty Spoločenstva;

82. vyzýva členské štáty, aby s pomocou Komisie zorganizovali výmenu osvedčených postupov medzi sebou a športovými federáciami v oblasti organizácie veľkých športových podujatí s cieľom podporovať trvalo udržateľný hospodársky rozvoj, hospodársku súťaž a zamestnanosť;

83. navrhuje vytvorenie efektívneho mechanizmu na podporu cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce, aby sa lepšie využívali investície do infraštruktúry spojené so športovými akciami; ďalej navrhuje nabádať k podpore športu prostredníctvom Európskeho zoskupenia územnej spolupráce, ako je stanovené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (13);

84. podporuje posilňovanie solidarity medzi profesionálnym a amatérskym športom v záujme povzbudzovania malých klubov, propagácie športu na školách a rozvíjania príslušnej miestnej infraštruktúry; víta skutočnosť, že Komisia uznala osobitné výzvy, pred ktorými stojí amatérsky a neziskový šport a šport závislý od dobrovoľníckej činnosti, a požaduje, aby sa to zohľadnilo vo všetkých hospodárskych hľadiskách budúcej politiky športu;

85. upriamuje pozornosť na amatérsky šport, ktorý sa často nedoceňuje; poukazuje na potrebu vyššej finančnej podpory, lepších pracovných podmienok a ďalších podnetov a prínosov pre oblasť amatérskeho športu vrátane neziskových klubov, ako aj amatérskych a dobrovoľných športovcov, trénerov a rozhodcov;

86. rovnako zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby štát pokrýval náklady na bezpečnosť počas amatérskych súťaží, ktoré organizujú neziskové subjekty;

87. vyzýva Komisiu, aby prispela k udržaniu súčasného systému verejného financovania neprofesionálneho športu prostredníctvom príspevkov zo štátnych lotérií a od subjektov, ktoré prevádzkujú hry na základe licencie vo všeobecnom záujme, v záujme zaistenia nepretržitých zdrojov financovania neprofesionálneho športu;

88. očakáva so záujmom výsledky nezávislého prieskumu týkajúceho sa verejného a súkromného financovania masového športu a športu pre všetkých v členských štátoch, ako aj vplyvu aktuálnych zmien prebiehajúcich v tejto oblasti;

89. vyjadruje svoje znepokojenie z prípadnej liberalizácie trhu s hrami alotériami; považuje za primerané využiť zisky z uvedených lotérií na účely, ktoré sú vo verejnom záujme, vrátane pokračovania financovania profesionálneho a amatérskeho športu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali regulačné opatrenia na zabezpečenie ochrany športu pred akýmkoľvek neprimeraným vplyvom súvisiacim so stávkovaním, ktoré budú zárukou čestného priebehu športových podujatí a zabezpečia dodržiavanie práv duševného vlastníctva organizátorov súťaží; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila prieskum týkajúci sa prípadných vplyvov celkovej deregulácie trhu s hrami alotériami na spoločnosť a šport a toho, aké druhy riadiacich mechanizmov možno použiť na ochranu spotrebiteľov;

90. žiada Komisiu, aby predložila návrh zabezpečujúci fungovanie trhu so športovými stávkami v EÚ, ktorý bude rešpektovať práva organizátorov športových podujatí a zabraňovať zneužívaniu a korupcii; žiada Komisiu a členské štáty, aby spoločne so subjektmi pôsobiacimi v oblasti športu a stávkovania preskúmali vytvorenie funkčného, nestranného a udržateľného rámca, ktorý zabezpečí, že všetky športy v EÚ budú oslobodené od praktík nezákonného stávkovania a že sa zachová dôvera verejnosti v integritu športu;

91. upozorňuje, že diskriminačné daňové podmienky zvýhodňujúce športovcov, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch, môžu spôsobiť deformáciu hospodárskej súťaže;

92. zhodne s Komisiou zdôrazňuje potrebu ďalej zachovať možnosť zníženej DPH v oblasti športu vzhľadom na spoločenskú úlohu, ktorú šport plní, a jeho úzke prepojenia s miestnou komunitou;

93. vyzýva športové organizácie, aby opätovne investovali časť príjmov pochádzajúcich z predaja mediálnych práv a trhových transakcií súvisiacich s určitým športovým odvetvím, pričom by tieto investície vyčlenili priamo na financovanie a pomoc dobrovoľníckym a neziskovým oblastiam daného športového odvetvia;

94. domnieva sa, že je dôležité uznať špecifickú povahu športových neziskových organizácií, a trvá na tom, že v rámci práva Spoločenstva treba zohľadňovať rozdiely, ktoré existujú medzi dobrovoľníckymi organizáciami, neziskovými organizáciami a podnikmi, ktoré sú hospodársky činné; vyzýva členské štáty, aby spolu s Komisiou určili hlavné výzvy, ktorým čelia neziskové športové združenia, a hlavný charakter služieb, ktoré poskytujú;
Otázky súvisiace so zamestnanosťou športovcov

95. považuje za neprijateľné, aby profesionálni športovci mali menej práv ako iní zmluvní zamestnanci, a považuje preto za potrebné, aby profesionálni športovci mohli využívať rovnako široký a transparentný rozsah práv ako iní zamestnanci vrátane práva na uzatvorenie alebo zamietnutie kolektívnych dohôd a na členstvo v odborových zväzoch a právo obrátiť sa na všeobecné súdy;

96. potvrdzuje, že antidiskriminačné právne predpisy EÚ sú v zásade uplatniteľné na oblasť športu v Európe a vyzýva Komisiu, aby zaistila, že každá odchýlka vyplývajúca zo špecifickosti športu bude naďalej v rámci zákona a v obmedzenom rozsahu; domnieva sa, že existujú určité prípady, vzhľadom na špecifické črty športu, v ktorých môžu byť limitované a primerané obmedzenia voľného pohybu vhodné, užitočné a nevyhnutné v záujme propagácie športu v členských štátoch;

97. vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom svojich vnútroštátnych právnych predpisov zabezpečili v európskom kontexte dodržiavanie práva EÚ vo všetkých predpisoch týkajúcich sa prestupov hráčov, s náležitým zreteľom na špecifickosť športu a ostatné základné zásady, napríklad zachovanie zmluvnej stability a stability súťaží;

98. vyzýva členské štáty a športové zväzy, aby nezavádzali nové pravidlá, ktoré vytvárajú priamu diskrimináciu založenú na štátnej príslušnosti (ako pravidlo 6 + 5), ktoré navrhla FIFA, na rozdiel od proporcionálnejšieho a nediskriminačného systému domácich odchovancov, ktorý navrhuje UEFA); obhajuje politický dialóg s členskými štátmi ako prostriedok boja proti diskriminácii v športe cestou odporúčaní, štruktúrovaného dialógu so subjektmi pôsobiacimi v oblasti športu a v prípade potreby prostredníctvom konaní o porušení;

99. vyzýva členské štáty a príslušné regulačné orgány, aby preskúmali údajné obvinenia z korupcie a zo zneužívania pri nábore a zamestnávaní športovcov, najmä neplnoletých športovcov z krajín mimo EÚ;

100. odmieta nevhodné postupy v činnosti niektorých agentov profesionálnych hráčov, ktoré dospeli až ku korupcii, k praniu špinavých peňazí a zneužívaniu neplnoletých hráčov, ako aj športovcov, a domnieva sa, že takéto praktiky vo všeobecnosti poškodzujú šport; je presvedčený, že vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu týkajúcu sa agentov hráčov je nevyhnutné, aby športové riadiace orgány na všetkých úrovniach, po konzultácii s Komisiou, zlepšili pravidlá upravujúce činnosť agentov hráčov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporila úsilie športových riadiacich orgánov regulovať činnosť agentov hráčov, podľa potreby predložením návrhu na smernicu o činnosti agentov hráčov; podporuje verejno-súkromné partnerstvá zastupujúce športové záujmy a orgány boja proti korupcii, ktoré prispievajú k vypracovaniu účinných preventívnych a represívnych stratégií na boj proti takejto korupcii;

101. konštatuje, že uznávanie odborných kvalifikácií agentov hráčov upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (14), podľa ktorej toto povolanie podlieha úprave na vnútroštátnej úrovni;

102. trvá na tom, že v spojitosti s náborom mladých zahraničných talentov treba za každých okolností dodržiavať právne predpisy týkajúce sa prisťahovalectva, a vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala problémom obchodovania s deťmi v súvislosti s rámcovým rozhodnutím Rady 2002/629/SVV z 19. júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (15) a/alebo v súvislosti s vykonávaním smernice Rady 94/33/ES z 22. júna 1994 o ochrane mladých ľudí pri práci (16);

103. vyzýva členské štáty a športové združenia, aby spolupracovali na ochrane duševného a fyzického zdravia informovaním mladých ľudí o platných právnych predpisoch, zdravotnom poistení pre športovcov, ako aj o vytvorení minimálnych noriem a výmene osvedčených postupov;

104. vyzýva športové riadiace orgány a kluby, aby sa zapojili do boja proti obchodovaniu s ľuďmi tým, že:

prijmú európsku chartu solidarity v športe, ktorou sa zaviažu dodržiavať osvedčené postupy v súvislosti s vyhľadávaním, náborom a prijímaním mladých zahraničných športovcov,
vytvoria fond solidarity, z ktorého sa budú financovať preventívne programy v krajinách najviac postihnutých obchodovaním s ľuďmi,
prehodnotia článok 19 nariadenia FIFA upravujúceho štatúty a prestupy hráčov v súvislosti s ochranou neplnoletých hráčov;

105. víta podporu vytvorenia Európskeho výboru pre sociálny dialóg v oblasti športu; podporuje úsilie zamestnávateľov a zamestnancov v tejto oblasti a vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom otvorenom dialógu so všetkými športovými organizáciami v súvislosti s touto otázkou;

106. zdôrazňuje význam sociálneho dialógu, ktorý podporuje Komisia, ako cenného priestoru na podporu sociálnej konzultácie a stabilných vzťahov medzi zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov a na zaistenie právnej stability a zmluvnej stability v oblasti športu; víta v tejto súvislosti skutočnosť, že EPFL a Fifpro, ktoré sa navzájom uznávajú ako sociálni partneri, spoločne predložili Komisii požiadavku na formálne zriadenie výboru EÚ pre sociálny dialóg v oblasti profesionálneho futbalu, v rámci ktorého budú kluby a UEFA vystupovať ako rovnocenní partneri;

107. domnieva sa, že je potrebné, aby sa agenti zúčastňovali na posilnenom sociálnom dialógu v oblasti športu, čo by spolu s lepším regulačným a európskym licenčným systémom pre agentov tiež zabránilo prípadom neprimeraného konania agentov;

Financovanie športu zo strany EÚ

108. žiada zaradiť do rozpočtu na rok 2009 osobitný rozpočtový riadok pre prípravné akcie v oblasti športu; keďže článok 149 Zmluvy o ES zmenený a doplnený Lisabonskou zmluvou predpokladá podporné opatrenia v oblasti športu a keďže do roku 2011 nebudú v oblasti športu fungovať osobitné európske programy financovania – za predpokladu, že Lisabonskú zmluvu ratifikuje 27 členských štátov –, uznáva potrebu pripraviť program prostredníctvom prípravných akcií od roku 2009;

109. žiada, aby sa začali uskutočňovať rôzne opatrenia uvedené v akčnom pláne Pierre de Coubertin;

110. víta myšlienku programu politiky EÚ v oblasti športu, ktorú predpokladajú ustanovenia Lisabonskej zmluvy a očakáva nasledujúce návrhy Komisie;

111. vyzýva Komisiu, aby začala prípravné akcie v oblasti sociálneho začlenenia a športu zamerané na projekty obsahujúce jasnú európsku pridanú hodnotu, a nalieha na Komisiu, aby podporila projekty, ktoré spĺňajú tento cieľ, napríklad podnet „unifikované športy špeciálnej olympiády“; nalieha na Komisiu, aby venovala časť každej možnej budúcej prípravnej akcie v oblasti športu otázke ochrany neplnoletých osôb;

112. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uvažovali o prípadnom vytvorení niekoľkých programov podpory študentov s osobitnými fyzickými potrebami;

113. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci stratégií trvalo udržateľného rozvoja vyčlenili finančné prostriedky na infraštruktúru a projekty spojené so športom v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja a zabezpečili možnosť prístupu k novým nástrojom financovania (vrátane programov JEREMIE a JESSICA);

114. naliehavo vyzýva Komisiu, aby riadne začlenila otázky týkajúce sa športu do existujúcich politík EÚ a programov financovania EÚ a niekoľkokrát ročne podávala správu o pokroku v tejto otázke;

*
* *

115. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj európskym, medzinárodným a národným športovým federáciám a subjektom, ktoré organizujú národné ligy a súťaže.

(1) Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.
(2) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
(3) Ú. v. ES C 200, 30.6.1997, s. 252.
(4) Ú. v. EÚ C 68 E, 18.3.2004, s. 605.
(5) Ú. v. EÚ C 27 E, 31.1.2008, s. 232.
(6) Prijaté texty, P6_TA(2007)0503.
(7) Ú. v. EÚ C 33 E, 9.2.2006, s. 590.
(8) Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.2006, s. 143.
(9) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.
(10) Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.
(11) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch, týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2007, s. 27).
(13) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19.
(14) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.
(15) Ú. v. ES L 203, 1.8.2002, s. 1.
(16) Ú. v. ES L 216, 20.8.1994, s. 12.

september 22 2018

Udržateľná Európa

Ing. Alica Fisterová Európska únia Alica Fisterová, economy in sport, ekonomika, Európska únia

Streda 8. júna 2011

Nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu

P7_TA(2011)0266

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu (2010/2211(INI))
2012/C 380 E/13

(výňatok)

Európsky parlament,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (1),
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 312,
so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie (2),
so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (3) a jeho vykonávacie predpisy,
so zreteľom na oznámenie Komisie o preskúmaní rozpočtu EÚ (KOM(2010)0700),
so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 16. júna 2010 o vytvorení osobitného výboru pre politické výzvy a rozpočtové prostriedky trvalo udržateľnej Európskej únie po roku 2013 (4),
so zreteľom na príspevky od parlamentov/komôr parlamentov Rakúska (Nationalrat), Českej republiky (Poslanecká sněmovna), Dánska (Folkentinget), Estónska (Riigikogu), Nemecka (Deutscher Bundestag a Deutscher Bundesrat), Írska (Oireachtas), Litvy (Seimas), Lotyšska (Saeima), Portugalska (Assembleia da República), Holandska (Tweede Kamer) a Švédska (Riksdagen),
so zreteľom na článok 184 rokovacieho poriadku,
so zreteľom na správu Osobitného výboru pre politické výzvy a rozpočtové prostriedky trvalo udržateľnej Európskej únie po roku 2013 a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0193/2011),

A. keďže Parlament sa rozhodol zriadiť osobitný výbor s týmto mandátom:

a) vymedziť politické priority Parlamentu pre VFR po roku 2013, pokiaľ ide o legislatívne i rozpočtové otázky;

b) urobiť odhad finančných zdrojov, ktoré EÚ potrebuje na dosiahnutie cieľov a uskutočňovanie politík v období od 1. januára 2014;

c) definovať trvanie nasledujúceho viacročného finančného rámca (VFR);

d) v súlade s týmito prioritami a cieľmi navrhnúť štruktúru budúceho VFR, v ktorej sa uvedú hlavné oblasti činnosti EÚ;

e) predložiť usmernenia pre orientačné rozdelenie zdrojov medzi jednotlivé okruhy VFR a v rámci nich v súlade s prioritami a navrhnutou štruktúrou;

f) určiť prepojenie medzi reformou systému financovania z rozpočtu EÚ a preskúmaním výdavkov s cieľom poskytnúť Výboru pre rozpočet pevný základ pre rokovania o novom VFR;

B. keďže osobitný výbor by mal predložiť záverečnú správu pred tým, ako Komisia predloží svoje návrhy o budúcom VFR,

C. keďže v súlade s článkom 311 Zmluvy o fungovaní Európskej únie si Únia zabezpečí prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík a je plne financovaná z vlastných zdrojov,

D. keďže v súlade s článkom 312 ods. 5 a článkom 324 Zmluvy o fungovaní Európskej únie musí byť Európsky parlament riadne zapojený do procesu rokovaní o nadchádzajúcom VFR,

E. keďže nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa posilnili politiky Únie a vytvorili nové oblasti pôsobnosti, čo by sa malo prejaviť v nadchádzajúcom VFR,

F. keďže výzvy, ktoré stoja pred Úniou a jej občanmi, ako sú svetová hospodárska kríza, prudký rast krajín s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom, prechod na udržateľnú spoločnosť a hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, boj proti zmene klímy, demografické výzvy vrátane integrácie prisťahovalcov a ochrany žiadateľov o azyl, presun v celosvetovom rozdelení výroby a úspor na krajiny s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom, boj proti chudobe, ako aj hrozby prírodných a človekom spôsobených katastrof, terorizmu a organizovaného zločinu, si vyžadujú rozhodnú odozvu Únie a jej členských štátov,

G. keďže Európska únia má na medzinárodnej úrovni väčšiu váhu než súhrn jej jednotlivých členských štátov,

H. keďže hlavným cieľom politiky súdržnosti EÚ by malo byť i naďalej znižovanie pretrvávajúcich sociálnych, ekonomických a územných rozdielov v celej Únii a keďže viditeľná a úspešná politika súdržnosti má sama osebe európsku pridanú hodnotu a mala by slúžiť všetkým členským štátom EÚ,

I. keďže občania od EÚ očakávajú stále viac a sú aj kritickejší, pokiaľ ide o jej výkonnosť; keďže verejná zodpovednosť vo vzťahu k EÚ sa obnoví len vtedy, keď jej občania budú presvedčení, že Únia lepšie zastupuje ich hodnoty a záujmy,

J. keďže stratégia Európa 2020 by mala pomôcť Európe prekonať krízu a stať sa silnejšou prostredníctvom tvorby pracovných miest a inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; keďže táto stratégia je založená na piatich hlavných cieľoch Únie: podpora zamestnanosti, zlepšovanie podmienok pre inováciu, výskum a vývoj, plnenie cieľov v oblasti zmeny klímy a energetiky, zlepšenie úrovní vzdelania a podpora sociálneho začleňovania, a to najmä prostredníctvom znižovania chudoby,

K. keďže rozpočet Únie je významnou hybnou silou reformy a keďže jeho vplyv sa môže zväčšiť, ak zmobilizuje dodatočné súkromné a verejné finančné zdroje na podporu investícií, a bude tak pôsobiť urýchľujúco na násobiaci účinok výdavkov Únie; keďže tzv. zásada primeranej návratnosti nemá nijaké hospodárske odôvodnenie, pretože náležitým spôsobom nezohľadňuje európsku pridanú hodnotu, vedľajšie účinky a potrebu solidarity medzi krajinami EÚ,

L. keďže podľa článku 3 ZEÚ by sa trvalo udržateľný rozvoj Európy mal zakladať na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, vysoko konkurencieschopnom sociálnom trhovom hospodárstve smerujúcom k plnej zamestnanosti a spoločenskému pokroku a na vysokej úrovni ochrany životného prostredia a zlepšovaní jeho kvality,

M. keďže zásada riadneho finančného hospodárenia je jednou z hlavných zásad plnenia rozpočtu Únie; keďže mnohé členské štáty prijímajú náročné fiškálne opatrenia vo vlastných rozpočtoch a keďže riadne finančné hospodárenie – efektívnosť, účinnosť, hospodárnosť – je pri verejných výdavkoch čoraz dôležitejšie, a to na úrovni Únie aj členských štátov,

N. keďže rezervy na pravidelné prispôsobovanie výdavkových programov meniacim sa potrebám a okolnostiam sú nedostatočné a keďže zložitá povaha nariadení a pravidiel je jedným z dôvodov nedostatočne fungujúcich riadiacich a kontrolných systémov,

O. keďže prvé štyri roky súčasného VFR na roky 2007 – 2013 jasne naznačili, aké sú hranice schopnosti finančného rámca prispôsobiť sa novému vývoju a prioritám bez toho, aby boli ohrozené tie existujúce, a keďže súčasný VFR nie je schopný rýchlo reagovať na nové záväzky, ako je projekt Galileo, ITER, potravinový nástroj alebo európsky plán na oživenie hospodárstva,

P. keďže zavedenie zdroja HND do systému financovania EÚ v roku 1988 malo dočasne kompenzovať pokles vlastných zdrojov, v nasledujúcich rokoch sa však pokračovalo s jeho využívaním a posilňoval sa, takže tento zdroj je dnes hlavnou zložkou rozpočtových zdrojov EÚ; keďže prevaha tohto zdroja zvýraznila tendenciu členských štátov počítať svoju čistú bilanciu, čoho dôsledkom je séria zliav, korekcií, výnimiek a kompenzácií, čo vedie k tomu, že súčasný systém vlastných zdrojov je príliš zložitý, neprehľadný, bez dostatočného prepojenia na jestvujúce politiky Únie a nie je celkom spravodlivý, a preto nie je schopný zabezpečiť transparentné a efektívne financovanie politík Únie v európskom záujme, a napokon je i úplne nezrozumiteľný pre európskych občanov,

Q. keďže vo svojom uznesení z 8. marca 2011 o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni (5) Európsky parlament odsúhlasil zavedenie dane z finančných transakcií, ktoré „by mohlo pomôcť pri zastavení mimoriadne škodlivých obchodných modelov na finančných trhoch, akými sú určité krátkodobé a automatizované transakcie vysokofrekvenčného obchodovania, a pri obmedzení špekulácií“,

Časť III: politické priority

38. pripomína, že nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy posilňuje politiky Únie a udeľuje jej nové dôležité právomoci, a to najmä v oblasti vonkajšej činnosti, športu, kozmického priestoru, zmeny klímy, energetiky, cestovného ruchu a civilnej ochrany; zdôrazňuje, že si to vyžaduje dostatočné finančné zdroje; v tejto súvislosti pripomína článok 311 ZFEÚ, podľa ktorého si Únia musí zabezpečiť prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík;

Občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť

Podpora európskej kultúry a rozmanitosti

103. pripomína význam športu pre zdravie, hospodársky rast, zamestnanosť, cestovný ruch a sociálne začlenenie, ako aj skutočnosť, že na základe článku 165 ZFEÚ získava EÚ v tejto oblasti nové právomoci; víta oznámenie Komisie s názvom Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe (KOM(2011)0012) ako prvý krok pri posudzovaní pridanej hodnoty športu, a najmä každodenného cvičenia, a pri zameraní sa na spoločenský, hospodársky a organizačný rozmer športu;
Politika týkajúca sa mládeže

*
* *

177. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a ostatným príslušným inštitúciám a orgánom, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 27 E, 31.1.2008, s. 214.
(3) Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007, s. 17.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2010)0225.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2011)0080.
(6) Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).
(7) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 95.
(8) Úroveň roku 2013: 1,06 % HND; úroveň roku 2013 + 5 %: 1,11 % HND; oba údaje vo viazaných rozpočtových prostriedkoch v stálych cenách roku 2013. Tieto údaje vychádzajú z predpokladu sedemročného VFR a využívajú sa v nich tieto odhady a prognózy Komisie:

— najnovšie prognózy GR BUDG, čo sa týka HND v roku 2012: 13 130 916,3 milióna EUR (ceny z roku 2012);

— odhad nominálneho rastu HND vo výške 1,4 % v období 2011 – 2013 a 1,5 % v období 2014 – 2020, ktorý vypracovalo GR ECFIN.

Pozn.:
Údaje sa môžu meniť podľa odchýlok v odhadoch a prognózach Komisie, ako aj v závislosti od referenčného roku a druhu použitých cien (bežné alebo stále).
(9) 1,23 % celkového HND členských štátov v platobných rozpočtových prostriedkoch a 1,29 % vo viazaných rozpočtových prostriedkoch.
(10) List premiéra Yvesa Leterma z 8. decembra 2010 adresovaný predsedovi Buzekovi.

september 22 2018

Sociálne hospodárstvo

Ing. Alica Fisterová Európska únia Alica Fisterová, economy in sport, ekonomika, Európska únia

Štvrtok 19. februára 2009

P6_TA(2009)0062

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve (2008/2250(INI))

2010/C 76 E/04

Európsky parlament,

so zreteľom na články 3, 48, 125 až 130 a 136 Zmluvy o ES,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách Európskeho družstva (1) a na smernicu Rady 2003/72/ES z 22. júla 2003, ktorou sa dopĺňajú stanovy
s ohľadom na účasť zamestnancov na riadení (2),
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (3),
so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/618/ES z 15. júla 2008 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (4),
so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. januára 2008 o návrhu spoločnej správy o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení na rok 2008 (KOM(2008)0042), na sprievodný dokument k oznámeniu Komisie o návrhu spoločnej správy (SEK(2008)0091) a na Spoločnú správu o zamestnanosti 2007/2008, uvedenú v záveroch predsedníctva po jarnom zasadnutí Európskej rady z 13. – 14. marca 2008,
so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 1994 o alternatívnom, sociálnom hospodárstve (5),
so zreteľom na svoje uznesenie z 18. septembra 1998 o úlohe družstiev pri zvyšovaní zamestnanosti žien (6),
so zreteľom na svoju pozíciu zo 17. júna 2008 k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010) (7),
so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých (8),
so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začlenenia a boja proti chudobe, najmä chudobe detí, v Európskej únii (9),
so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. februára 2004 o podpore družstiev v Európe (KOM(2004)0018),
so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. júna 1997 o podpore úlohy dobrovoľníckych organizácií a nadácií v Európe (KOM(1997)0241) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 2. júla 1998 na túto tému (10),
so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. apríla 2000 s názvom Opatrenia na miestnej úrovni zamerané na zamestnanosť: Miestny rozmer Európskej stratégie zamestnanosti (KOM(2000)0196),
so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. novembra 2001 o posilňovaní miestneho rozmeru Európskej stratégie zamestnanosti (KOM(2001)0629) a na uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2002 na túto tému (11),
so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k sociálnemu hospodárstvu, najmä na stanoviská na tému Sociálne hospodárstve a jednotný trh (12), Hospodárska diverzifikácia v prístupových krajinách – úloha MSP a ekonomicko-sociálnych inštitúcií (13) a Schopnosť MSP a ekonomicko-sociálnych inštitúcií prispôsobiť sa zmenám vyplývajúcim z hospodárskej dynamiky (14),
so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2008 o prínose dobrovoľníckej práce pre hospodársku a sociálnu súdržnosť (15),
so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2006 o európskom sociálnom modeli budúcnosti (16),
so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 s názvom Obnovená sociálna agenda: Príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia (KOM(2008)0412),
so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 s názvom Obnovený záväzok v prospech sociálnej Európy: Posilnenie otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania (KOM (2008)0418) a prvú dvojročnú správu o sociálnych službách vo všeobecnom záujme (SEK(2008)2179) z uvedeného dňa,
so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0015/2009),

A. keďže európsky sociálny model je vybudovaný najmä na vysokej úrovni služieb, produktov a pracovných miest vytvorených v rámci sociálneho hospodárstva pomocou schopností predvídať a inovovať, ktoré prejavili jeho iniciátori,

B. keďže sociálne hospodárstvo vychádza zo sociálnej paradigmy, ktorá je v súlade so základnými zásadami európskeho sociálneho modelu a modelu sociálnej starostlivosti, a keďže sociálne hospodárstvo zohráva v súčasnosti kľúčovú úlohu pri udržovaní a posilňovaní tohto modelu reguláciou produkcie a poskytovania mnohých sociálnych služieb všeobecného záujmu,

C. keďže v dôsledku toho by sa mali modely sociálneho hospodárstva rozvíjať, aby sa umožnilo dosiahnuť ciele hospodárskeho rastu, zamestnateľnosti, odbornej prípravy a osobných služieb, ktoré sa prelínajú všetkými európskymi politikami,

D. keďže bohatstvo a rovnováha spoločnosti vychádzajú z jej rozmanitosti a keďže sociálne hospodárstvo k tejto rozmanitosti aktívne prispieva zlepšovaním a posilňovaním európskeho sociálneho modelu a tým, že ponúka osobitný obchodný model, ktorý jej umožňuje prispievať k stabilnému a trvalo udržateľnému rastu,

E. keďže hodnoty sociálneho hospodárstva sú vo vysokej miere v súlade so všeobecnými cieľmi EÚ týkajúcimi sa sociálneho začleňovania a keďže by sa k nim malo pripojiť dôstojné zamestnanie, odborná príprava a opätovné začlenenie; keďže sociálne hospodárstvo preukázalo, že môže výrazne zlepšiť sociálne postavenie znevýhodnených osôb (ako sa ukázalo napríklad pri mikroúverových družstvách, ktoré zaviedol nositeľ Nobelovej ceny Muhammad Junus a ktoré zvýšili vplyv žien tým, že im umožnili finančné začlenenie), a že má značnú schopnosť sociálnej inovácie, ktorá spočíva v tom, že podporuje osoby s ťažkosťami, aby sami našli riešenia svojich sociálnych problémov, napríklad pokiaľ ide o nájdenie rovnováhy medzi profesionálnym a súkromným životom, rodovú rovnosť, kvalitu rodinného života a schopnosť starať sa o deti, starších ľudí a osoby s postihnutím,

F. keďže sociálne hospodárstvo predstavuje 10 % všetkých európskych podnikov, t. j. 2 milióny podnikov alebo 6 % všetkých pracovných miest, a má vysoký potenciál na vytváranie a udržiavanie stabilných pracovných miest, a to najmä vzhľadom na to, že je nepravdepodobné, že by sa činnosti premiestňovali,

G. keďže podniky v oblasti sociálneho hospodárstva sú obyčajne malými a strednými podnikmi (MSP) prispievajúcimi k trvalo udržateľnému hospodárskemu modelu, v rámci ktorého sú jednotlivci dôležitejší ako kapitál, a keďže takéto podniky často pôsobia na vnútornom trhu a musia preto zabezpečiť súlad svojich činností s príslušnými právnymi predpismi,

H. keďže sociálne hospodárstvo sa rozvinulo prostredníctvom osobitných organizačných a/alebo právnych foriem podnikania, ako sú družstvá, vzájomné spoločnosti, združenia, sociálne podniky a organizácie, nadácie a ďalšie formy existujúce v jednotlivých členských štátoch; keďže sociálne hospodárstvo pokrýva odvetvia označované v rôznych členských štátoch ako solidárna ekonomika a tretí sektor a keďže podobné aktivity s rovnakými znakmi existujú v celej EÚ, i keď sa vo všetkých členských štátoch neoznačujú ako súčasť sociálneho hospodárstva,

I. keďže v záujme obmedzenia byrokratických prekážok v získavaní finančných prostriedkov Spoločenstva treba uznať štatút niektorých typov organizácií, ktoré tvoria súčasť sociálneho hospodárstva na úrovni EÚ a zohľadniť pri tom pravidlá vnútorného trhu,

J. keďže sociálne hospodárstvo kladie dôraz na podnikateľský model, ktorý nie je možné charakterizovať ani veľkosťou, ani odvetviami činnosti, ale dodržiavaním spoločných hodnôt, ktorými sú uprednostňovanie demokracie, účasť sociálnych subjektov, jednotlivcov a sociálnych cieľov pred ziskom, ochrana a uplatňovanie zásad solidarity a zodpovednosti, spojenie záujmov členov užívateľov so všeobecnými záujmami, demokratická kontrola vykonávaná jeho členmi, dobrovoľná a otvorená účasť, samostatné riadenie a nezávislosť od verejnej moci, mobilizácia podstatnej časti prebytkov v záujme dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja a služieb členom v súlade so všeobecnými záujmami,

K. keďže sociálne hospodárstvo a organizácie tvoriace jeho súčasť sú aj napriek svojmu narastajúcemu významu stále málo známym odvetvím a často sú cieľom kritiky vyplývajúcej z nesprávnych odborných prístupov; keďže nedostatok inštitucionálnej viditeľnosti je jednou z najvýznamnejších prekážok, ktorým čelí sociálne hospodárstvo v EÚ a v niektorých jej členských štátoch, čo je sčasti dôsledkom osobitostí ich jednotlivých účtovných systémov,

L. keďže pracovná skupina Európskeho parlamentu pre sociálne hospodárstvo sa týmito otázkami podrobne zaoberala,

Všeobecné úvahy

1. zdôrazňuje, že sociálne hospodárstvo, ktoré spája výnosnosť a solidaritu, zohráva hlavnú úlohu v európskom hospodárstve tým, že vytvára kvalitné pracovné miesta, posilňuje sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť, vytvára sociálny kapitál, podporuje aktívne občianstvo, solidaritu a hospodárstvo s demokratickými hodnotami, ktoré kladie ľudí na prvé miesto, pričom okrem toho podporuje trvalo udržateľný rozvoj a sociálne, environmentálne a technologické inovácie;

2. považuje sociálne hospodárstvo za dôležité v záujme posilnenia priemyselnej a ekonomickej demokracie, a to tak zo symbolického hľadiska, ako aj z hľadiska výsledkov;

3. uznáva, že sociálne hospodárstvo môže prosperovať a využívať celý svoj potenciál, len ak sú vytvorené primerané politické, legislatívne a organizačné podmienky a predpoklady pri zohľadnení bohatstva rôznorodosti inštitúcií sociálneho hospodárstva a ich osobitných vlastností;

4. domnieva sa, že na podniky sociálneho hospodárstva by sa nemalo vzťahovať uplatňovanie rovnakých pravidiel predpisov o hospodárskej súťaži ako na iné podniky a že si vyžadujú bezpečný právny rámec vychádzajúci z uznania ich osobitnej hodnoty, aby mohli pôsobiť za rovnakých podmienok ako iné podniky;

5. zdôrazňuje skutočnosť, že systém hospodárstva, v ktorom podniky v oblasti sociálneho hospodárstva zohrávajú významnejšiu úlohu, by bol menej vystavený špekuláciám na finančných trhoch, na ktorých niektoré súkromné spoločnosti nie sú pod dohľadom akcionárov a regulačných orgánov;

Uznanie koncepcie sociálneho hospodárstva

6. pripomína, že Zmluva o ES, ako aj stanovy Európskeho družstva uznávajú pluralitu foriem spoločností;

7. pripomína, že Komisia už viackrát uznala koncept sociálneho hospodárstva;

8. vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom svojich nových politík presadzovala podporu sociálneho hospodárstva a aby obhajovala koncept tzv. iného prístupu k podnikaniu, ktorého hlavnou hybnou silou nie je finančná návratnosť, ale zisk pre spoločnosť, tak, aby sa osobitosti sociálneho hospodárstva zohľadňovali pri vypracúvaní rámcov právnych predpisov;

9. zastáva názor, že EÚ a členské štáty by mali uznať sociálne hospodárstvo a jeho účastníkov – družstvá, vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie – vo svojich právnych predpisoch a politikách; navrhuje, aby tieto opatrenia zahŕňali jednoduchý prístup k úverom a daňovým úľavám, rozvoj mikroúverov, vytvorenie európskych štatútov združení, nadácií a vzájomných spoločností, ako aj financovanie EÚ prispôsobené potrebám a stimuly, v záujme lepšej podpory organizácií sociálneho hospodárstva, ktoré pôsobia v trhových a netrhových odvetviach a boli vytvorené na účel sociálneho úžitku;

Právne uznanie: európske štatúty združení, nadácií a vzájomných spoločností

10. konštatuje, že uznanie európskych štatútov združení, nadácií a vzájomných spoločností je nevyhnutné, aby sa zaručilo rovnaké zaobchádzanie s podnikmi sociálneho hospodárstva v právnych predpisoch týkajúcich sa vnútorného trhu; domnieva sa, že stiahnutie návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatúte európskeho združenia a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatútu európskej vzájomnej spoločnosti (KOM(1991)0273) predložené Komisiou bolo výrazným krokom späť, pokiaľ ide o rozvoj týchto foriem sociálneho hospodárstva v rámci EÚ; a preto naliehavo žiada Komisiu, aby príslušným spôsobom prehodnotila svoj pracovný program;

11. vyzýva Komisiu, aby podnikla príslušné kroky v súvislosti so správou o uskutočniteľnosti štatútu európskej nadácie, ktorá bola zverejnená koncom roku 2008, a aby vypracovala štúdiu vplyvu pre štatút európskeho združenia a európskej vzájomnej spoločnosti;

12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili právny rámec, ktorým sa uznajú zložky sociálneho hospodárstva;

13. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že európska súkromná spoločnosť bude formou spoločnosti, ktorú môžu prijať všetky typy podnikov;

14. vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné pravidlá na určenie subjektov, ktoré môžu pôsobiť ako podniky sociálneho hospodárstva v súlade so zákonom, a na zavedenie účinných právnych prekážok vstupu do sociálneho hospodárstva tak, aby z finančných prostriedkov určených pre podniky sociálneho hospodárstva alebo prostriedkov z verejných politík určených na podporu podnikov sociálneho hospodárstva mohli čerpať len organizácie sociálneho hospodárstva;

Štatistické uznanie

15. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vytváranie vnútroštátnych štatistických registrov podnikov sociálneho hodpodárstva, aby zriadili vnútroštátne satelitné účty podľa inštitucionálnych odvetví a typu činnosti a aby umožnili vloženie týchto údajov do Eurostatu, a to aj využívaním poznatkov dostupných na univerzitách;

16. upozorňuje, že hodnotenie sociálneho hospodárstva dopĺňa hodnotenie neziskových inštitúcií, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali používanie príručky OSN pre neziskové organizácie v systéme vnútroštátneho účtovníctva a pripravili satelitné účty, čím sa zviditeľnia neziskové organizácie a združenia sociálneho hospodárstva;

Uznanie sociálneho partnera

17. podporuje, aby sa zložky sociálneho hospodárstva uznali v rámci sociálneho dialógu EÚ v rámci odvetví a medzi nimi, a navrhuje, aby Komisia aj členské štáty intenzívne podporovali proces začleňovania subjektov sociálneho hospodárstva do sociálnej konzultácie a občianskeho dialógu;

Sociálne hospodárstvo ako kľúčový aktér pri realizácii lisabonských cieľov

18.
poukazuje na to, že podniky a organizácie sociálneho hospodárstva prispievajú k posilňovaniu podnikateľského ducha, zlepšujú demokratické fungovanie podnikateľskej sféry, zahŕňajú sociálnu zodpovednosť a podporujú aktívnu sociálnu integráciu zraniteľných kategórií osôb;

19. zdôrazňuje, že zamestnávatelia v odvetví sociálneho hospodárstva sú významnou súčasťou procesu opätovného začlenenia, a víta ich úsilie zamerané na vytvorenie a udržanie vysokokvalitných, dobrých a stabilných pracovných miest a na investovanie do pracovníkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a posilňovali sociálne hospodárstvo v jeho úlohe dobrého zamestnávateľa a aby rešpektovali jeho osobitné postavenie;

20. zdôrazňuje, že sociálne hospodárstvo pomáha napraviť tri hlavné problémy pracovného trhu: nezamestnanosť, nestabilitu zamestnania a sociálne vylúčenie nezamestnaných a vylúčenie nezamestných z pracovného trhu; ďalej konštatuje, že sociálne hospodárstvo zohráva úlohu pri zlepšovaní zamestnateľnosti a vytvára pracovné miesta, ktoré sa zvyčajne nepremiestňujú, čo prispieva k dosiahnutiu lisabonských cieľov;

21. domnieva sa, že podpora členských štátov zameraná na podniky sociálneho hospodárstva by sa mala považovať za skutočnú investíciu do vytvárania sietí solidarity, ktoré môžu posilniť úlohu miestnych spoločenstiev a orgánov pri koncipovaní sociálnych politík;

22. domnieva sa, že sociálne problémy sú dôvodom na zamyslenie, ale že za súčasných okolností je najdôležitejšie konať; zastáva názor, že k väčšine sociálnych problémov by sa malo pristupovať na miestnej úrovni, aby sa riešili praktické situácie a problémy; domnieva sa, že takéto opatrenia si v záujme svojej účinnosti vyžadujú prísne pravidlá koordinácie, čo znamená vysokú úroveň spolupráce medzi verejnými orgánmi a podnikmi sociálneho hospodárstva;

23.
konštatuje, že prostredníctvom výrazného pôsobenia na miestnej úrovni umožňujú podniky sociálneho hospodárstva vytváranie väzieb medzi občanmi a ich regionálnymi, vnútroštátnymi a európskymi zastupiteľskými orgánmi a prispievajú tiež k účinnej správe EÚ a sociálnej súdržnosti; priaznivo oceňuje úsilie podnikov a organizácií sociálneho hospodárstva združiť sa v rámci koordinačných platforiem na úrovni EÚ;

24. zdôrazňuje, že sociálne hospodárstvo zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov lisabonskej stratégie pre trvalo udržateľný rast a úplnú zamestnanosť, keďže sa zameriava na mnohé prípady nerovnováhy na trhu práce, najmä prostredníctvom podpory zamestnanosti žien, zriaďuje a poskytuje služby starostlivosti pre miestne spoločenstvá (napríklad sociálne, zdravotnícke a asistenčné služby) a vytvára a udržiava hospodársku štruktúru spoločnosti, čím pomáha podporovať miestny rozvoj a sociálnu súdržnosť;

25. zastáva názor, že EÚ by mala prijať opatrenia na vytvorenie rámca pre agendu sociálneho hospodárstva, keďže by sa tým posilnila konkurencieschopnosť na miestnej úrovni a na úrovni EÚ a inovačná kapacita, vzhľadom na potenciál sociálneho hospodárstva vytvoriť stabilitu v prostredí mimoriadne cyklických hospodárstiev, a to miestnym prerozdeľovaním a reinvestovaním ziskov, v danom prípade i podporou podnikateľskej kultúry, prepájaním hospodárskych činností s miestnymi potrebami, udržiavaním ohrozených činností (napríklad remesiel) a vytváraním spoločenského kapitálu;

26. vyzýva príslušné úrady a prevádzkovateľov v tomto odvetví, aby posúdili a posilnili úlohu žien v sociálnom hospodárstve, a to tak z kvantitatívneho hľadiska vzhľadom na vysokú mieru zamestnanosti žien vo všetkých oblastiach tohto odvetvia vrátane združení a dobrovoľníckych organizácií, ako aj v súvislosti s kvalitatívnymi a organizačnými aspektmi práce a poskytovania služieb; je znepokojený skutočnosťou, že problém vertikálnej integrácie, ktorá obmedzuje účasť žien na rozhodovacích procesoch, pretrváva dokonca aj v sociálnom hospodárstve;

27.
žiada vlády a miestne orgány členských štátov a prevádzkovateľov v tomto odvetví, aby presadzovali a podporovali potenciálne synergie, ktoré sa môžu v oblasti služieb vytvoriť medzi subjektmi sociálneho hospodárstva a jej používateľmi, a to rozšírením rozsahu účasti, konzultácie a spoluzodpovednosti;

28. žiada Komisiu, aby pri revízii politiky štátnej podpory zohľadňovala fakty súvisiace so sociálnym hospodárstvom vzhľadom na to, že malé podniky a organizácie pôsobiace na miestnej úrovni majú vážne ťažkosti v prístupe k financovaniu, najmä v čase súčasnej hospodárskej a finančnej krízy; zároveň vyzýva Komisiu, aby nekládla prekážky v súvislosti s vnútroštátnym právom obchodných spoločností a s finančnými predpismi, napríklad predpismi vzťahujúcimi sa na družstvá v bankovom sektore a v distribučnom sektore, ktoré fungujú na základe zásady vzájomnosti, podnikovej demokracie a odovzdávania aktív medzi generáciami, nedeliteľnosti rezerv, solidarity a pracovnej a podnikovej morálky;

29.
poukazuje na to, že niektoré z podnikov sociálneho hospodárstva tvoria mikropodniky a malé podniky, ktorým môžu chýbať potrebné prostriedky na to, aby mohli pôsobiť na vnútornom trhu a aby sa mohli zúčastňovať na vnútroštátnych programoch a programoch EÚ, a navrhuje, aby sa poskytla cielená podpora a nástroje, ktoré im umožnia lepšie prispievať k trvalo udržateľnému rastu v EÚ a v prípade krízy im uľahčia transformáciu podnikov na podniky vo vlastníctve zamestnancov;

30. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli programy určené pre existujúce a potenciálne podniky sociálneho hospodárstva, ktoré budú poskytovať finančnú podporu, informácie, poradenstvo a vzdelávanie, a aby zjednodušili proces ich zakladania (vrátane znižovania počiatočných kapitálových nárokov spoločností), s cieľom pomôcť im pôsobiť v hospodárstve, ktoré má čoraz globálnejší charakter a ktoré je v súčasnosti postihnuté finančnou krízou;

31. zdôrazňuje, že podniky sociálneho hospodárstva čelia v porovnaní s veľkými spoločnosťami viacerým ťažkostiam, napríklad v súvislosti s reguláciou, pri získavaní finančných prostriedkov a v prístupe k novým technológiám a informáciám;

32. zdôrazňuje význam sociálneho hospodárstva, pokiaľ ide o služby vo všeobecnom záujme; poukazuje na pridanú hodnotu, ktorú prinášajú verejno-súkromné integrované siete, ale aj na riziko zneužívania, napríklad formou využívania externých zdrojov (outsourcing) s cieľom pomôcť verejným orgánom znižovať náklady, a to v nemalej miere využívaním príspevkov vo forme dobrovoľníckej práce;

33. naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o dialóg a vyjasnenie situácie s účastníkmi a aby podporovala členské štáty, pokiaľ ide o služby všeobecného záujmu a sociálne služby všeobecného záujmu, a využila metódu súboru ukazovateľov;

Prostriedky potrebné na dosiahnutie cieľov

34. vyzýva Komisia na zabezpečenie toho, aby sa pri navrhovaní politík EÚ zohľadňovali charakteristiky sociálneho hospodárstva (jeho ciele, hodnoty a spôsoby práce) a aby sociálne hospodárstvo predovšetkým začlenila do svojich politík a stratégií v oblasti sociálneho a hospodárskeho rozvoja a rozvoja podnikania, najmä v súvislosti s iniciatívou Small Business Act pre Európu (KOM(2008)0394); žiada, aby sa vo všetkých prípadoch týkajúcich sa sociálneho hospodárstva uskutočňovali hodnotenia vplyvu a aby sa rešpektovali a uprednostňovali záujmy sociálneho hospodárstva; okrem toho naliehavo žiada Komisiu, aby znovu preskúmala možnosť zriadenia medziútvarového oddelenia sociálneho hospodárstva, ktoré by spájalo príslušné generálne riaditeľstvá;

35. vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby stredisko pre monitorovanie európskych MSP do svojich prieskumov systematicky zahŕňalo podniky sociálneho hospodárstva a aby vypracúvalo odporúčania opatrení na pomoc ich fungovaniu a rozvoju; ďalej Komisiu vyzýva, aby prijala potrebné kroky, ktorými umožní prepojenie podnikov sociálneho hospodárstva a ich podporu zo strany európskej siete na podporu elektronického podnikania;

36. vyzýva členské štáty, aby podporovali malé a stredné organizácie sociálneho hospodárstva, ktoré sa snažia o zníženie závislosti od príspevkov a posilnenie trvalej udržateľnosti;

37. vyzýva Komisiu, aby povzbudzovala subjekty pôsobiace v odvetví sociálneho hospodárstva na účasť v stálych orgánoch pre dialóg a spoluprácu v skupinách odborníkov na vysokej úrovni, ktoré sa budú pravdepodobne zaoberať otázkami týkajúcimi sa sociálneho hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby sa zúčastňovala na posilňovaní zastupiteľských štruktúr sociálneho hospodárstva na regionálnej a vnútroštátnej úrovni a úrovni Spoločenstva a aby vytvorila právny rámec určený na podporu aktívneho partnerstva medzi miestnymi orgánmi a podnikmi sociálneho hospodárstva;

38. vyzýva Komisiu, aby presadzovala dialóg medzi štátnymi agentúrami a zástupcami sociálneho hospodárstva na vnútroštátnej úrovni a úrovni Spoločenstva a podporila tak vzájomné porozumenie a osvedčené postupy;

39. vyzýva Komisiu, aby podporovala európsky think-tank zriadený odvetvovým združením, ktorý sa zaoberá družstevnými bankami a inými finančnými službami, ktoré sú pre organizácie sociálneho hospodárstva zaujímavé, s cieľom preskúmať, aké výsledky tieto špecifické subjekty sociálneho hospodárstva doteraz dosiahli na úrovni EÚ, a to najmä v priebehu súčasnej celosvetovej úverovej a finančnej krízy, a ako sa vyhnú takýmto rizikám v budúcnosti;

40. vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť opätovného zavedenia osobitnej rozpočtovej položky pre sociálne hospodárstvo;

41. žiada, aby sa zaviedli programy, ktoré podporujú testovanie nových hospodárskych a sociálnych modelov, aby sa začali rámcové programy pre výskum, a to aj začlenením subjektov sociálneho hospodárstva do výziev na predkladanie návrhov v rámci siedmeho rámcového programu, aby sa zvážilo používanie multiplikátora pri oficiálnych štatistických údajoch a aby sa zaviedli opatrenia na meranie hospodárskeho rastu z kvalitatívneho a kvantitatívneho hľadiska;

42. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozmer sociálneho hospodárstva začlenili do vytvárania politík Spoločenstva, vnútroštátnych politík a programov EÚ určených pre podniky v oblasti výskumu, inovácie, financovania, regionálneho rozvoja a rozvojovej spolupráce, aby podporovali zavádzanie programov vzdelávania v oblasti sociálneho hospodárstva pre administrátorov EÚ, vnútroštátnych a miestnych administrátorov a aby zabezpečili prístup podnikov sociálneho hospodárstva k programom a opatreniam v oblasti rozvoja a vonkajších vzťahov;

43. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vzdelávacie programy vrátane vysokoškolského a univerzitného vzdelávania a odbornej prípravy, zamerané na zvyšovanie informovanosti o sociálnom hospodárstve a podnikateľských iniciatívach založených na jeho hodnotách;

44. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj zručností a odbornosti v tomto odvetví s cieľom posilniť úlohu sociálneho hospodárstva v integrácii na trhu práce;

45. vyzýva Komisiu, aby navrhla právny rámec EÚ, ktorý umožní vytváranie a udržiavanie územných partnerstiev medzi odvetvím sociálneho hospodárstva a miestnymi orgánmi, a aby stanovila kritériá na účely uznania a posilnenia sociálneho hospodárstva, podpory trvalo udržateľného miestneho rozvoja a služieb vo všeobecnom záujme;

46. vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na podmienky, ktoré uľahčia investície do sociálneho hospodárstva, predovšetkým prostredníctvom investičných fondov, poskytovaním garantovaných pôžičiek a formou dotácií;

47. vyzýva Komisiu, aby znovu posúdila:

svoje oznámenie o podpore družstiev v Európe a nariadenie (ES) č. 1435/2003 o stanovách Európskeho družstva (SCE), ako sa stanovuje v týchto dokumentoch,
svoje oznámenie o podpore úlohy dobrovoľníckych organizácií a nadácií v Európe;

*
* *

48. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Výboru pre sociálnu ochranu.

(1) Ú. v. EÚ L 207, 18.8.2003, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 207, 18.8.2003, s. 25.
(3) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.
(4) Ú. v. EÚ L 198, 26.7.2008, s. 47.
(5) Ú. v. ES C 205, 25.7.1994, s. 481.
(6) Ú. v. ES C 313, 12.10.1998, s. 234.
(7) Prijaté texty, P6_TA(2008)0286.
(8) Ú. v. EÚ C 102 Ε, 24.4.2008, s. 321.
(9) Prijaté texty, P6_TA(2008)0467.
(10) Ú. v. ES C 226 Ε, 20.7.1998, s. 66.
(11) Ú. v. EÚ C 271 Ε, 12.11.2003, s. 593.
(12) Ú. v. ES C 117 Ε, 26.4.2000, s. 52.
(13) Ú. v. EÚ C 112 Ε, 30.4.2004, s. 105.
(14) Ú. v. EÚ C 120, 20.5.2005, s. 10.
(15) Prijaté texty, P6_TA(2008)0131.
(16) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 141.

september 22 2018

Šport a EÚ

Ing. Alica Fisterová Európska únia Alica Fisterová, economy in sport, ekonomika, Európska únia

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe

ÚVOD

Vďaka Bielej knihe o športe (KOM(2007) 391, 11.7.2007) z roku 2007 sa značne rozšírila spolupráca v oblasti športu a dialóg o športe na úrovni EÚ. Takmer všetky opatrenia v sprievodnom akčnom pláne pomenovanom podľa Pierra de Coubertina sú už dokončené alebo sa vykonávajú. Biela kniha zahŕňa opis špecifickosti športu a uplatňovania práva EÚ v oblastiach ako vnútorný trh a hospodárska súťaž na odvetvie športu. Prostredníctvom vykonávania Bielej knihy o športe Komisia získala užitočné informácie o témach, ktorými sa bude potrebné v budúcnosti zaoberať. Toto oznámenie spomínanú bielu knihu nenahrádza, ale stavia na jej úspechoch.

Biela kniha zostáva vo viacerých oblastiach vhodným východiskom pre aktivity v oblasti športu na úrovni EÚ. Medzi tieto oblasti patrí napríklad podpora dobrovoľníckej činnosti v športe, ochrana maloletých a ochrana životného prostredia. Biela kniha tiež vytvorila štruktúrovaný dialóg so zainteresovanými stranami z oblasti športu vrátane každoročného fóra EÚ pre šport a slúžila a stále slúži ako základ pre začlenenie činností súvisiacich so športom do príslušných fondov, programov a iniciatív EÚ. Skutočnosť, že o niektorých témach sa v tomto oznámení podrobnejšie nehovorí, neznačí, že už nie sú pre Komisiu prioritné, ale znamená, že dostatočným základom pre ich riešenie v nasledujúcich rokoch zostáva uvedená biela kniha.

Ako sa vysvetľuje v bielej knihe, rôzne ustanovenia zmluvy sa vzťahujú na rôzne aspekty odvetvia športu. Okrem toho má Európska únia na základe Lisabonskej zmluvy podpornú, koordinačnú a doplňujúcu pôsobnosť v oblasti športu, čo si vyžaduje opatrenia zamerané na rozvíjanie európskeho rozmeru v športe (článok 165 Zmluvy o fungovaní EÚ).

Vzhľadom na to, že zainteresované strany z oblasti športu považovali štruktúru bielej knihy, ktorá je založená na troch široko koncipovaných tematických kapitolách (spoločenská úloha športu, hospodársky rozmer športu a organizovanie športu) a odráža ustanovenia zmluvy týkajúce sa športu, za užitočnú a keďže sa táto štruktúra stala široko akceptovaným nástrojom na vymedzenie činností a diskusií na úrovni EÚ, uplatňuje sa aj v tomto oznámení. Na záver každej kapitoly je uvedený ilustratívny, nevyčerpávajúci zoznam možných otázok, ktorými by sa Komisia a členské štáty mali v rámci svojich príslušných oblastí pôsobnosti zaoberať.

1.1. Verejné konzultácie v rámci celej EÚ

Pri príprave tohto oznámenia sa Komisia radila so širokým spektrom zainteresovaných strán s cieľom stanoviť kľúčové témy, ktorými je potrebné zaoberať sa na úrovni EÚ; robila tak prostredníctvom konzultácií s členskými štátmi a kľúčovými zainteresovanými stranami z oblasti športu (fórum EÚ pre šport, dvojstranné konzultácie), online konzultácií a nezávislej skupiny odborníkov (Výsledky verejných konzultácií boli zverejnené na tejto webovej stránke: http://ec.europa.eu/sport/library/doc/a/100726_online_consultation_report.pdf). Zohľadnila aj výsledky štúdie „Lisabonská zmluva a politika EÚ v oblasti športu“ zadanej Európskym parlamentom (http://www.europarl.europa.eu/activities/committees/studies/download.do?language=en&file=32471) .

Pri konzultáciách s členskými štátmi sa mnohé z nich zhodli, že prioritami v rámci agendy EÚ v oblasti športu by mali byť tieto témy:

telesná aktivita posilňujúca zdravie,
boj proti dopingu,
vzdelávanie a odborná príprava,
dobrovoľnícka činnosť a neziskové športové organizácie,
sociálne začlenenie v športe a prostredníctvom športu vrátane športu pre ľudí so zdravotným postihnutím a rodovej rovnosti v športe,
udržateľné financovanie amatérskeho športu a dobré riadenie.

Okrem týchto otázok upozornilo mimovládne odvetvie športu pri konzultáciách na tieto témy:

miera zapojenia sa do športových aktivít,
dostupnosť športu a telesnej aktivity na všetkých úrovniach vzdelávania,
uznanie dobrovoľníckej činnosti,
boj proti násiliu a diskriminácii,
stabilné financovanie a
potreba podporovať nadväzovanie vzťahov a výmenu osvedčených postupov na úrovni EÚ.

1.2. Pridaná hodnota EÚ v oblasti športu

Komisia rešpektuje autonómiu riadiacich štruktúr v športe ako základný princíp organizácie športu. V súlade so zásadou subsidiarity rešpektuje aj právomoci členských štátov v tejto oblasti. Pri vykonávaní bielej knihy sa však potvrdilo, že opatrenia na úrovni EÚ môžu v mnohých oblastiach priniesť významnú pridanú hodnotu.

Cieľom opatrení EÚ je podporovať opatrenia členských štátov a v prípade potreby ich dopĺňať v záujme riešenia výziev, ako sú násilie a neznášanlivosť spojené so športovými podujatiami alebo nedostatok porovnateľných údajov o odvetví športu EÚ ako základu pre tvorbu politík. Opatrenia EÚ môžu zároveň pomôcť pri riešení nadnárodných výziev, ktorým čelí šport v Európe, napríklad prostredníctvom koordinovaného prístupu k výzvam spojeným s dopingom, podvodmi a ovplyvňovaním výsledkov zápasov či aktivitami športových agentov.

Opatrenia EÚ tiež prispievajú k celkovým cieľom stratégie Európa 2020 zlepšovaním zamestnateľnosti a mobility, najmä prostredníctvom opatrení podporujúcich sociálne začlenenie v športe a prostredníctvom športu, vzdelávania a odbornej prípravy (aj prostredníctvom európskeho kvalifikačného rámca) a európskych usmernení týkajúcich sa telesnej aktivity.

Vo všetkých oblastiach, o ktorých sa podrobne hovorí v tomto oznámení, môžu opatrenia EÚ poskytnúť platformu na výmenu informácií a dialóg medzi zainteresovanými stranami z oblasti športu, šírenie osvedčených postupov a podporu rozvoja európskych sietí v oblasti športu. Opatrenia EÚ súčasne prispievajú k šíreniu znalostí o práve EÚ v odvetví športu, čím sa zabezpečuje väčšia právna istota v európskom športe.

Komisia v súčasnosti poskytuje podporu projektom a sieťam v oblasti športu buď prostredníctvom motivačných opatrení konkrétne zameraných na šport, najmä prípravných akcií v oblasti športu, alebo prostredníctvom existujúcich programov v jednotlivých relevantných oblastiach. K týmto oblastiam patrí celoživotné vzdelávanie, verejné zdravie, mládež, občianstvo, výskum a technický rozvoj, sociálne začlenenie, boj proti rasizmu, ochrana životného prostredia a iné.

Zatiaľ čo pokračovanie motivačných opatrení na podporu opatrení uvedených v tomto oznámení bude jednou z tém diskusií sprevádzajúcich prípravu nasledujúceho viacročného finančného rámca, návrhy predložené v tomto dokumente sa budú krátkodobo podporovať prostredníctvom prebiehajúcich a budúcich prípravných akcií a osobitných podujatí v oblasti športu.

SPOLOČENSKÁ ÚLOHA ŠPORTU

Šport môže prostredníctvom svojich pozitívnych účinkov na sociálne začlenenie, vzdelávanie a odbornú prípravu a verejné zdravie značne prispieť k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu a vytváraniu nových pracovných miest. Zlepšovaním zdravia a produktivity ľudí a zabezpečovaním vyššej kvality života počas staroby pomáha obmedziť nárast výdavkov na sociálne zabezpečenie a zdravotníctvo. Šport búra spoločenské bariéry, čím prispieva k sociálnej súdržnosti, a prostredníctvom svojho vplyvu na vzdelávanie a odbornú prípravu zlepšuje zamestnateľnosť ľudí. Dobrovoľnícka činnosť v oblasti športu môže prispieť k zvýšeniu zamestnateľnosti, sociálnemu začleneniu, ako aj väčšej občianskej účasti, najmä medzi mladými ľuďmi. Na druhej strane je šport vystavený množstvu hrozieb, pred ktorými treba chrániť tak športovcov, a to najmä mladých, ako aj občanov, ako je napríklad doping, násilie a neznášanlivosť.

2.1. Boj proti dopingu

Doping naďalej zostáva významnou hrozbou pre šport. Požívanie dopingových látok amatérskymi športovcami predstavuje vážne ohrozenie verejného zdravia a vyžaduje si preventívne opatrenia, okrem iného aj vo fitnes centrách. Za prevenciu dopingu a jeho postihovanie zostávajú zodpovedné športové organizácie a členské štáty. Komisia podporuje boj proti dopingu a dôležitú úlohu Svetovej antidopingovej agentúry (WADA), vnútroštátnych antidopingových organizácií, akreditovaných laboratórií, Rady Európy a UNESCA. Komisia víta skutočnosť, že vnútroštátne antidopingové organizácie sú čoraz viac organizované ako nezávislé orgány. Súčasne vyzýva členské štáty, aby prijali a vzájomne si vymieňali antidopingové akčné plány zamerané na zabezpečenie koordinácie medzi všetkými príslušnými aktérmi.

Mnohé zainteresované strany požadujú aktívnejší prístup EÚ v boji proti dopingu, napríklad pripojením sa k dohovoru Rady Európy proti dopingu, pokiaľ to právomoci Únie v tejto oblasti umožňujú. V súvislosti so zastúpením EÚ v riadiacich štruktúrach Svetovej antidopingovej agentúry je potrebné posúdiť dôsledky právomoci udelenej Únii v článku 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Komisia zdôrazňuje, že je potrebné, aby antidopingové pravidlá a postupy boli v súlade s právom EÚ, teda, aby rešpektovali základné práva a zásady, ako je rešpektovanie súkromného a rodinného života, ochrana osobných údajov, právo na spravodlivý proces a prezumpcia neviny. Všetky obmedzenia vykonávania týchto práv a slobôd musia vychádzať zo zákona a musia rešpektovať podstatu týchto práv a zásadu proporcionality.

Komisia podporuje existujúci trend v členských štátoch EÚ – zavádzať ustanovenia trestného práva proti obchodu s dopingovými látkami zo strany organizovaných sietí alebo posilniť existujúce ustanovenia.

2.2. Vzdelávanie, odborná príprava a kvalifikácie v športe

Čas strávený športom a telesnou aktivitou v priebehu vzdelávania by sa mohol bez veľkých nákladov zlepšiť, a to mimo školských osnov aj v rámci nich. Kvalita programov telesnej výchovy a kvalifikácie zapojených učiteľov sú v mnohých členských štátoch naďalej dôvodom na obavy. Spolupráca medzi športovými organizáciami a vzdelávacími inštitúciami je prínosná pre obe odvetvia a môže byť podporená univerzitami.

V nadväznosti na výzvu Európskej rady z roku 2008, aby riešila otázku „dvojitých kariér“ (Vyhlásenie Európskej rady o športe, december 2008) , Komisia zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby mladí športovci na vysokej úrovni získali popri športovom tréningu aj kvalitné vzdelanie. Mladí športovci, najmä tí, ktorí prichádzajú z tretích krajín, aby trénovali a súťažili v Európe, čelia mnohorakým rizikám spojeným s ich zraniteľnosťou. Kvalita tréningových centier a ich zamestnancov by mala byť dostatočne vysoká, aby sa zaistil morálny a študijný rozvoj športovcov a ochránili sa ich profesionálne záujmy.

Členské štáty a športové hnutie si uvedomujú, že v odvetví športu sú potrební kvalifikovanejší pracovníci. Vysoká miera profesionalizácie a rozmanitosť profesií v oblasti športu v kombinácii s rastúcou mobilitou v rámci EÚ podčiarkujú význam začlenenia kvalifikácií súvisiacich so športom do národných sústav kvalifikácií, aby bolo v súvislosti s nimi možné využívať odkazy na európsky kvalifikačný rámec (EQF). Pokiaľ ide o potvrdzovanie a uznávanie kvalifikácií získaných dobrovoľníkmi, ako aj kvalifikácií potrebných pre regulované profesie súvisiace so športom, je potrebná väčšia transparentnosť.

2.3. Prevencia násilia a neznášanlivosti a boj proti nim

Násilnosti a nepokoje medzi divákmi sú naďalej celoeurópskym javom a vyžadujú európsky prístup zahŕňajúci opatrenia na zníženie s nimi spojených rizík. Opatrenia EÚ uskutočňované v spolupráci s Radou Európy sa doteraz zameriavali na zaistenie vysokej úrovne bezpečnosti občanov prostredníctvom policajnej ochrany na medzinárodných futbalových podujatiach. Širší prístup zahŕňajúci aj ďalšie športové disciplíny a zameraný na prevenciu a presadzovanie práva si bude vyžadovať rozsiahlejšiu spoluprácu medzi príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú polícia, súdne orgány, športové organizácie, organizácie fanúšikov a orgány verejného sektora.

Ako vyplýva z nedávnej správy Agentúry EÚ pre základné práva (Rasizmus, diskriminácia z dôvodu etnickej príslušnosti a vylúčenie migrantov a menšín v športe: porovnávací prehľad situácie v Európskej únii (2010): http://fra.europa.eu/fraWebsite/home/home_en.htm) , rasizmus, xenofóbia a iné formy neznášanlivosti naďalej predstavujú problém v európskom športe, a to aj na amatérskej úrovni. Členské štáty sa vyzývajú, aby zabezpečili úplnú a účinnú transpozíciu rámcového rozhodnutia Rady 2008/913/SVV o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva a podporovali aktivity zamerané na boj proti týmto javom.

2.4. Posilnenie zdravia prostredníctvom športu

Telesná aktivita je jedným z najdôležitejších faktorov zdravia v modernej spoločnosti a môže významne prispieť k zníženiu nadváhy a obezity a predchádzaniu viacerým vážnym chorobám. Šport je základnou súčasťou všetkých prístupov k verejnej politike zameraných na zlepšenie telesnej aktivity. V roku 2008 ministri športu členských štátov EÚ neformálne podporili usmernenia EÚ o telesnej aktivite, v ktorých sa odporúča, ako možno prostredníctvom politík a postupov na úrovni EÚ a vnútroštátnej a miestnej úrovni uľahčiť občanom, aby zaradili telesnú aktivitu do svojho každodenného života. Niekoľko členských štátov tieto usmernenia využilo ako základ pre vnútroštátne politické iniciatívy.

Zdravie a telesná aktivita sú tak úzko prepojené, že zvýšením telesnej aktivity sa zaoberá ústredná časť bielej knihy „o stratégii riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe“ z roku 2007 (KOM(2007) 279 v konečnom znení, 30.5.2007). V záujme vykonávania tejto stratégie viaceré členské štáty preukázali ochotu investovať do telesnej aktivity ako prostriedku na zlepšenie zdravia a rôzne organizácie sa zapojili do projektov venovaných podpore cvičenia v záujme zdravia.

Medzi členskými štátmi sú veľké rozdiely v miere telesnej aktivity a prístupe verejnosti, a koncepcia telesnej aktivity posilňujúcej zdravie, ktorá zahŕňa celú škálu takých rozdielnych odvetví ako šport, zdravotníctvo, vzdelávanie, doprava, mestské plánovanie, bezpečnosť verejnosti a pracovného prostredia, predstavuje značné výzvy. Telesná aktivita by sa mohla väčšmi podporovať v rámci vnútroštátnych systémov vzdelávania, a to už od ranného veku. Nadnárodná výmena osvedčených postupov v záujme podpory navrhovania a vykonávania vnútroštátnych usmernení o telesnej aktivite má vysokú pridanú hodnotu EÚ a mala by sa ďalej rozvíjať.

2.5. Sociálne začlenenie v športe a prostredníctvom športu

Osoby so zdravotným postihnutím majú právo zúčastňovať sa na športových aktivitách rovnako ako ostatní. EÚ a jej členské štáty podpísali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý zahŕňa povinnosť prijať primerané opatrenia, aby boli tieto práva účinné. Je dôležité zabezpečiť, aby sa ustanovenia tohto dohovoru vykonávali v plnej miere.

Ženy majú v niektorých oblastiach športu nedostatočné zastúpenie. V súlade so stratégiou rovnosti žien a mužov na roky 2010 – 2015 Komisia podporí začlenenie rodových otázok do aktivít súvisiacich so športom.

Šport umožňuje prisťahovalcom a spoločnosti, ktorá ich prijala, vzájomne na seba pozitívne pôsobiť, čím prehlbuje integráciu a medzikultúrny dialóg. Šport sa čoraz častejšie zahŕňa do osobitných programov pre prisťahovalcov, prístupy v jednotlivých krajinách sa však značne líšia. Šport môže byť aj nástrojom na podporu sociálneho začlenenia menšín a iných zraniteľných alebo znevýhodnených skupín a môže prispievať k lepšiemu porozumeniu medzi spoločenstvami vrátane regiónov nedávno zasiahnutých konfliktom.

SPOLOČENSKÁ ÚLOHA ŠPORTU

Boj proti dopingu

· Komisia: pripraviť návrh mandátu na rokovania o pristúpení EÚ k dohovoru Rady Európy proti dopingu.

· Komisia: preskúmať najvhodnejší spôsob posilnenia opatrení proti obchodu s dopingovými látkami zo strany organizovaných sietí, podľa možnosti aj prostredníctvom trestného práva.

· Komisia: podporovať nadnárodné antidopingové siete vrátane sietí zameriavajúcich sa na preventívne opatrenia v oblasti amatérskeho športu, športu pre všetkých a fitnes.

Vzdelávanie, odborná príprava a kvalifikácie v športe

· Komisia: podporovať inovatívne iniciatívy v rámci programu celoživotného vzdelávania týkajúce sa telesnej aktivity v škole.

· Komisia a členské štáty: vypracovať európske usmernenia o kombinovaní športového tréningu a všeobecného vzdelávania („dvojité kariéry“).

· Komisia a členské štáty: podporovať zaradenie kvalifikácií súvisiacich so športom pri zavádzaní európskeho kvalifikačného rámca. V tejto súvislosti podporovať uznávanie neformálneho a informálneho vzdelania získaného prostredníctvom činností, ako je dobrovoľnícka činnosť v športe.

Prevencia násilia a neznášanlivosti a boj proti nim

· Komisia a členské štáty: vypracovať a zaviesť bezpečnostné opatrenia a požiadavky na zaistenie bezpečnosti pri medzinárodných športových podujatiach vrátane celoeurópskych projektov školení a partnerského preskúmania pre príslušníkov polície v súvislosti s násilnosťami medzi divákmi.

· Komisia: podporovať činnosti zamerané na boj proti rasizmu, xenofóbii, homofóbii a podobnej neznášanlivosti v športe.

Posilnenie zdravia prostredníctvom športu

· Komisia a členské štáty: pokračovať vo vypracovávaní vnútroštátnych usmernení o telesnej aktivite na základe usmernení EÚ v tejto oblasti vrátane procesu preskúmavania a koordinácie a zvážiť navrhnutie odporúčania Rady v tejto oblasti.

· Komisia: podporovať nadnárodné projekty a siete v oblasti telesnej aktivity posilňujúcej zdravie.

Sociálne začlenenie v športe a prostredníctvom športu

· Komisia a členské štáty: vypracovávať a zverejňovať štandardy pre prístupnosť športových, záujmových a rekreačných organizácií, aktivít, podujatí a priestorov s pomocou európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia.

· Komisia a členské štáty: podporovať účasť ľudí so zdravotným postihnutím na európskych športových podujatiach, ako aj organizáciu osobitných podujatí pre ľudí so zdravotným postihnutím, najmä prostredníctvom podpory nadnárodných projektov a sietí. V tejto súvislosti podporovať výskum zameraný na špecializované športové vybavenie pre osoby so zdravotným postihnutím.

· Komisia: podporovať nadnárodné projekty podporujúce prístup žien k vedúcim funkciám v športe a prístup k športu pre ženy v znevýhodnenom postavení. V tejto súvislosti zahrnúť šport do databázy a siete žien vo vedúcich funkciách.

· Komisia: podporovať nadnárodné projekty podporujúce sociálnu integráciu zraniteľných a znevýhodnených skupín prostredníctvom športu a súvisiacej výmeny osvedčených postupov.

HOSPODÁRSKY ROZMER ŠPORTU

Šport predstavuje veľké a rýchlo sa rozvíjajúce odvetvie hospodárstva a významnou mierou prispieva k rastu a zamestnanosti, pričom jeho pridaná hodnota a účinky na zamestnanosť prekračujú priemernú mieru rastu. Odvetvie športu tvorí približne 2 % celosvetového HDP (Svetové ekonomické fórum, Davos, 2009). Veľké športové podujatia a súťaže ponúkajú mimoriadnu príležitosť na väčší rozvoj cestovného ruchu v Európe. Šport teda prispieva k stratégii Európa 2020. Pre tvorbu politík na základe overených poznatkov sú potrebné porovnateľné údaje. Veľká väčšina športových aktivít prebieha napriek celkovému hospodárskemu významu športu v neziskových štruktúrach na základe na dobrovoľnej činnosti. Udržateľnosť financovania takýchto štruktúr môže byť dôvodom na obavy, preto by sa mala posilniť finančná solidarita medzi profesionálnym a amatérskym športom.

3.1. Tvorba politík v oblasti športu na základe overených poznatkov

Pre tvorbu politík zameraných na vykonávanie ustanovení Lisabonskej zmluvy týkajúcich sa športu sú potrebné spoľahlivé poznatky vrátane porovnateľných údajov o sociálnych a hospodárskych aspektoch športu za celú EÚ. Komisia uľahčuje spoluprácu na úrovni EÚ s cieľom zmerať hospodársky význam športu prostredníctvom satelitného účtu športu (Satelitný účet je štatistický rámec na meranie hospodárskeho významu konkrétneho odvetvia (v tomto prípade odvetvia športu) v národnom hospodárstve. Prostredníctvom satelitného účtu športu sa z národných účtov filtrujú aktivity spojené so športom s cieľom získať informácie o celej pridanej hodnote súvisiacej so športom). Do širšej spolupráce v záujme lepších znalostí o športe v EÚ by sa mala zapojiť akademická obec, odvetvie športu, športové hnutie a vnútroštátne a európske subjekty verejného sektora.

3.2. Udržateľné financovanie športu

Dôležitým zdrojom príjmov pre profesionálny šport je využívanie práv duševného vlastníctva v oblasti športu, ako napríklad udeľovanie licencií na prenos športových podujatí alebo reklamný predaj. Príjmy z týchto zdrojov sa často čiastočne prerozdelia na nižšie úrovne športového reťazca.

Komisia sa domnieva, že na zaistenie nezávislého financovania športových aktivít v Európe je dôležitá účinná ochrana týchto zdrojov príjmov, a to pri zabezpečení úplného súladu s právom v oblasti hospodárskej súťaže a pravidlami vnútorného trhu EÚ. Pri udeľovaní licencií k mediálnym právam v oblasti športu by sa mali zohľadňovať rozdielne požiadavky trhu a kultúrne preferencie a súčasne by sa malo zabezpečiť dodržiavanie práva v oblasti vnútorného trhu a hospodárskej súťaže.

Kolektívny predaj mediálnych práv je dobrým príkladom finančnej solidarity a mechanizmov prerozdeľovania prostriedkov v športe. Kolektívny predaj mediálnych práv vo svojej podstate obmedzuje hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ. Môže však prinášať výhody, ktoré môžu vyvážiť nepriaznivé účinky. Spoločný predaj môže preto spĺňať kritériá na udelenie výnimky podľa článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ, pokiaľ budú splnené určité podmienky. Komisia odporúča športovým združeniam, aby vytvorili mechanizmy na kolektívny predaj mediálnych práv s cieľom zabezpečiť primerané prerozdeľovanie príjmov v plnom súlade s právom v oblasti hospodárskej súťaže EÚ a pri zachovaní práva verejnosti na informácie.

Hazardné hry (vrátane športového stávkovania a lotérií) prevádzkované súkromnými subjektmi alebo štátom priamo či nepriamo prispievajú k financovaniu športu vo všetkých členských štátoch EÚ. Môže sa tak diať prostredníctvom finančných prepojení medzi štátnymi lotériami a športovým hnutím, daňových príjmov, z ktorých sa financuje šport, prostredníctvom využívania osobitných práv a prostredníctvom sponzorských zmlúv.

Zainteresované strany z oblasti športu vyjadrujú obavy v súvislosti s ďalším tokom príjmov z hazardných hier do športu. Pri ďalšom riešení otázky poskytovania hazardných hier na vnútornom trhu by sa mali zohľadniť výzvy na zabezpečenie udržateľného financovania športu zo súkromných a verejných zdrojov a finančná stabilita odvetvia športu. Jednotlivé členské štáty uplatňujú v oblastiach týkajúcich sa práv duševného vlastníctva a hazardných hier rozdielny regulačný prístup, najmä pokiaľ ide o otázku rozsahu majetkových práv organizátorov športových súťaží vo vzťahu k podujatiam, ktoré organizujú, ako aj o otázku práv na podobizeň v športe.

S cieľom lepšie porozumieť týmto otázkam dala Komisia podnet na vypracovanie štúdie EÚ o financovaní amatérskeho športu. Štúdia by mala ukázať skutočný význam jednotlivých zdrojov financovania pre amatérsky šport, ako sú dotácie z verejných prostriedkov (od štátnych, regionálnych a miestnych orgánov), príspevky domácností a príspevky v podobe dobrovoľníckej činnosti, sponzorské príspevky, príjmy z médií a príjmy z organizovania hazardných hier. Na základe výsledku tejto štúdie sa rozhodne o tom, či sú v tejto oblasti potrebné nejaké opatrenia, a akého druhu.

3.3. Uplatňovanie pravidiel EÚ o štátnej pomoci na šport

Subjekty verejného sektora vo všetkých členských štátoch EÚ financujú šport rôznymi spôsobmi. Niektoré opatrenia, ako napríklad veľmi malé sumy pomoci, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o pomoci de minimis, nemusia spadať do rozsahu pôsobnosti článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ. Ak sú splnené podmienky stanovené v danom článku, štátna pomoc je v zásade nezlučiteľná s právom EÚ, pokiaľ sa na ňu nevzťahuje jedna z výnimiek stanovených v článku 107 Zmluvy o fungovaní EÚ. Hoci všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách sa na štátnu pomoc pre šport ako takú nevzťahuje, mohli by sa na ňu vzťahovať niektoré jeho ustanovenia, a v tom prípade by sa mohla považovať za zlučiteľnú bez potreby predchádzajúceho oznámenia Komisii. Nová pomoc sa inak musí podľa článku 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ vopred oznámiť Komisii a môže sa udeliť až potom, keď Komisia vydá priaznivé rozhodnutie. Doteraz sa prijalo iba málo rozhodnutí o štátnej pomoci pre šport a, rovnako ako v iných odvetviach v podobnej situácii, zainteresované strany opakovanie žiadali ďalšie objasnenie v súvislosti s financovaním infraštruktúry a športových organizácií.

3.4. Regionálny rozvoj a zamestnateľnosť

Finančné prostriedky EÚ by sa mohli využívať na projekty a opatrenia zamerané na podporu trvalo udržateľných športových štruktúr. Napríklad v záujme plného využitia hodnoty športu ako nástroja na miestny a regionálny rozvoj, obnovu miest, rozvoj vidieka, podporu zamestnateľnosti, tvorbu pracovných miest a integráciu trhov práce sa môžu prostredníctvom štrukturálnych fondov podporiť investície v súlade s prioritami stanovenými v operačných programoch. Regionálne zainteresované strany (miestne a regionálne samosprávy) zohrávajú v súvislosti s financovaním športu a prístupom k nemu rozhodujúcu úlohu a mali by byť väčšmi zapojené do súvisiacich diskusií na úrovni EÚ.

HOSPODÁRSKY ROZMER ŠPORTU

Tvorba politík v oblasti športu na základe overených poznatkov

· Komisia a členské štáty: vytvoriť satelitné účty pre šport, ktoré budú v súlade s dohodnutou európskou definíciou.

· Komisia: podporovať sieť univerzít v záujme podpory inovatívnych politík v oblasti športu založených na overených poznatkoch.

· Komisia: preskúmať, či je uskutočniteľné zriadiť v rámci EÚ funkciu pre monitorovanie športu s cieľom analyzovať trendy, zbierať údaje, interpretovať štatistiky, napomáhať výskum, zadávať prieskumy a štúdie a podporovať výmenu informácií.

Udržateľné financovanie športu

· Komisia: zabezpečiť, aby pri vykonávaní digitálnej agendy boli zohľadnené práva duševného vlastníctva, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s pokrývaním športových podujatí.

· Komisia: dať podnet na vypracovanie štúdie s cieľom analyzovať práva organizátorov športových podujatí a práva na podobizeň v športe z hľadiska právneho rámca EÚ.

· Komisia a členské štáty: v spolupráci so športovým hnutím preskúmať spôsoby posilnenia mechanizmov finančnej solidarity v športe pri súčasnom plnom rešpektovaní pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže.

· Komisia a členské štáty: na základe výsledkov štúdie EÚ o financovaní amatérskeho športu zvážiť osvedčené postupy v rámci existujúcich mechanizmov financovania s cieľom zabezpečiť transparentné a udržateľné financovanie športu.

Uplatňovanie pravidiel EÚ o štátnej pomoci na šport

· Komisia: monitorovať uplatňovanie práva v oblasti štátnej pomoci vo sfére športu a zvážiť poskytovanie usmernení, pokiaľ sa množstvo prípadov týkajúcich sa poskytovania štátnej pomoci v športe zvýši.

Regionálny rozvoj a zamestnateľnosť

· Komisia a členské štáty: plne využívať možnosti Európskeho fondu regionálneho rozvoja na podporu športovej infraštruktúry a udržateľných aktivít v športe a v prírode ako nástroja na regionálny rozvoj a rozvoj vidieka a možnosti Európskeho sociálneho fondu na posilnenie zručností a zamestnateľnosti pracovníkov v odvetví športu.

ORGANIZOVANIE ŠPORTU

4.1. Podpora dobrého riadenia v športe

Podmienkou autonómie a samoregulácie športových organizácií je dobré riadenie v športe. Hoci v rámci rôznych disciplín a vzhľadom na rozmanité rozdiely medzi štátmi nie je možné vymedziť jediný model riadenia európskeho športu, Komisia sa domnieva, že existujú vzájomne prepojené zásady, z ktorých riadenie športu na európskej úrovni vychádza, ako napríklad autonómia v hraniciach zákona, demokracia, transparentnosť a zodpovednosť pri rozhodovaní a zastúpenie všetkých zainteresovaných strán. Dobré riadenie v športe je predpokladom riešenia výziev súvisiacich so športom a právnym rámcom EÚ.

4.2. Osobitná povaha športu

Osobitná povaha športu, čo je právny pojem ustanovený Súdnym dvorom Európskej únie, ktorý už inštitúcie EÚ vzali do úvahy za viacerých okolností a ktorým sa podrobne zaoberala Biela kniha o športe a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie, sa v súčasnosti uznáva v článku 165 Zmluvy o fungovaní EÚ. Zahŕňa všetky charakteristiky, ktoré robia šport osobitým, ako je napríklad vzájomná závislosť medzi súťažiacimi súpermi alebo pyramídová štruktúra otvorených súťaží. Pojem osobitná povaha športu sa berie do úvahy pri posudzovaní, či sú športové pravidlá v súlade s požiadavkami práva EÚ (základné práva, voľný pohyb, zákaz diskriminácie, hospodárska súťaž atď.).

Športové pravidlá sa zvyčajne týkajú organizácie a náležitého priebehu športových súťaží. Sú za ne zodpovedné športové organizácie a musia byť v súlade s právom EÚ. V záujme posúdenia súladu športových pravidiel s právom EÚ Komisia berie do úvahy, či sú ciele sledované pravidlami legitímne, či pri dosahovaní daných cieľov majú tieto pravidlá obmedzujúce účinky a či sú tieto účinky primerané vzhľadom na ciele. Legitímne ciele športových organizácií sa môžu týkať napríklad spravodlivosti športových súťaží, neistoty výsledkov, ochrany zdravia športovcov, podpory náboru a trénovania mladých športovcov, finančnej stability športových klubov/tímov alebo jednotného a dôsledného výkonu daného športu („pravidlá hry“).

Prostredníctvom svojho dialógu so zainteresovanými stranami z oblasti športu bude Komisia pokračovať vo svojom úsilí vysvetliť na základe jednotlivých tém vzťah medzi právom EÚ a športovými pravidlami v profesionálnom a amatérskom športe. V súlade s požiadavkou, ktorú v priebehu konzultácií vyslovili členské štáty a športové hnutie, sa Komisia snaží podporovať správny výklad pojmu osobitná povaha športu a bude pokračovať v poskytovaní usmernení v tomto ohľade. Pokiaľ ide o uplatňovanie práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, Komisia bude naďalej uplatňovať postup stanovený v nariadení (ES) č. 1/2003.

4.3. Voľný pohyb športovcov a ich štátna príslušnosť

Organizácia športu na vnútroštátnej úrovni je súčasťou tradičného európskeho prístupu k športu. Zatiaľ čo v zmluve sa zakazuje diskriminácia na základe štátnej príslušnosti a zakotvuje sa zásada voľného pohybu pracovníkov, Súdny dvor zohľadnil v predchádzajúcich rozsudkoch týkajúcich sa zloženia národných tímov alebo pravidiel týkajúcich sa termínov na prestup hráčov v tímových súťažiach potrebu zachovania určitých osobitných charakteristík športu.

Pokiaľ ide o oblasť profesionálneho športu, pravidlá, ktorých následkom je priama diskriminácia (ako kvóty na počet hráčov na základe štátnej príslušnosti), nie sú zlučiteľné s právom EÚ. Na druhej strane, pravidlá, ktoré sú nepriamo diskriminačné (ako napríklad kvóty na počet miestnych hráčov) alebo ktoré bránia voľnému pohybu pracovníkov (provízia za nábor a tréning mladých hráčov), sa môžu považovať za zlučiteľné, pokiaľ je ich cieľ legitímny a pokiaľ sú potrebné na dosiahnutie takéhoto cieľa a primerané jeho dosiahnutiu.

Na základe článku 45 Zmluvy o fungovaní EÚ sa pravidlá o voľnom pohybe uplatňujú len na pracovníkov a profesionálnych hráčov v rámci ekonomickej činnosti. Pravidlá o voľnom pohybe sa však vzťahujú aj na amatérsky šport, pretože Komisia sa domnieva, že podľa článku 18 v súčinnosti s článkom 21 a článkom 165 Zmluvy o fungovaní EÚ sa všeobecná zásada EÚ o zákaze diskriminácie na základe štátnej príslušnosti vzťahuje na šport pre všetkých občanov EÚ, ktorí využili svoje právo voľného pohybu, vrátane tých, ktorí vykonávajú amatérsku športovú činnosť.

Komisia dala podnet na vypracovanie štúdie s cieľom posúdiť dôsledky ustanovení zmluvy o zákaze diskriminácie na základe štátnej príslušnosti v jednotlivých športových odvetviach. Usmernenia k voľnému pohybu sú uvedené v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k tomuto oznámeniu. Ďalšie usmernenia možno nájsť v oznámení Komisie „Potvrdenie významu voľného pohybu pracovníkov: práva a významné trendy“ prijatom 13. júla 2010 (KOM(2010) 373).

4.4. Pravidlá prestupov a činnosti športových agentov

Po diskusiách s Komisiou v roku 2001 v súvislosti s prípadom porušovania pravidiel hospodárskej súťaže bol do poriadku Medzinárodnej federácie futbalových zväzov (FIFA) upravujúceho štatút a prestup hráčov zahrnutý súbor pravidiel. Prestupy hráčov sa pravidelne dostávajú do pozornosti verejnosti pre obavy o zákonnosť týchto úkonov a transparentnosť s nimi spojených finančných tokov. Komisia sa domnieva, že nastal čas na celkové zhodnotenie pravidiel prestupov v profesionálnom športe v Európe.

O činnosti športových agentov v EÚ poskytuje prehľad nezávislá štúdia o športových agentoch uskutočnená na podnet Komisie v roku 2009. Hlavné problémy, ktoré sa zistili, ako finančná trestná činnosť a využívanie mladých hráčov, sú etickej povahy, a teda ohrozujú spravodlivosť športových súťaží a integritu športovcov. V štúdii sa tiež zistili rozdiely v spôsobe, akým subjekty verejného sektora a súkromné subjekty v Európe regulujú činnosť agentov.

4.5. Čestnosť športových súťaží

V prípade tímových športov sú cenným nástrojom na zabezpečenie čestnosti súťaží systémy udeľovania licencií klubom. Sú aj účinným spôsobom podpory dobrého riadenia a finančnej stability. Komisia víta prijatie opatrení zameraných na posilnenie finančnej čestnosti v európskom futbale, no súčasne pripomína, že takéto opatrenia musia byť v súlade s pravidlami vnútorného trhu a hospodárskej súťaže.

Ovplyvňovanie výsledkov zápasov je porušením etiky a čestnosti športu. Bez ohľadu na to, či sa ovplyvňovanie výsledkov týka stávkovania alebo športových cieľov, je formou korupcie a ako také je postihované v rámci vnútroštátneho trestného práva. Pri ovplyvňovaní výsledkov zápasov spojenom s nezákonným stávkovaním zohrávajú úlohu medzinárodné zločinecké siete. V dôsledku celosvetovej popularity športu a cezhraničnej povahy stávkovania tento problém často presahuje právomoc vnútroštátnych orgánov. Zainteresované strany z oblasti športu sa v spolupráci so štátnymi a súkromnými stávkovými spoločnosťami pokúšali vytvoriť systémy včasného varovania a programy vzdelávania, výsledky však boli zmiešané. Komisia bude pri analyzovaní faktorov, ktoré by mohli prispieť k účinnejšiemu riešeniu otázky ovplyvňovania výsledkov zápasov na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni, spolupracovať s Radou Európy. Čestnosť v športe je aj jednou z otázok, ktorých sa budú týkať nadchádzajúce konzultácie Komisie o poskytovaní online hazardných hier v EÚ.

4.6. Európsky sociálny dialóg v odvetví športu

Sociálny dialóg je základným kameňom európskeho sociálneho modelu a dáva zamestnávateľom, športovcom a pracovníkom v oblasti športu príležitosť upraviť pracovno-právne vzťahy v odvetví športu prostredníctvom nezávislého dialógu vo všeobecnom legislatívnom a inštitucionálnom rámci EÚ. V roku 2008 začal v odvetví profesionálneho futbalu fungovať výbor pre európsky sociálny dialóg. Na základe práce v tomto výbore boli stanovené minimálne zmluvné požiadavky pre futbalistov.

Okrem toho viacero organizácií potenciálnych európskych sociálnych partnerov vyjadrilo záujem o vytvorenie výboru pre sociálny dialóg pre celé odvetvie športu a aktívneho trávenia voľného času. Komisia podporuje tento vývoj a vyzýva sociálnych partnerov, aby ďalej posilňovali zastúpenie na úrovni EÚ. V záujme uľahčenia zavedenia takéhoto dialógu navrhne testovaciu fázu.

ORGANIZOVANIE ŠPORTU

Podpora dobrého riadenia v športe

· Komisia a členské štáty: podporiť štandardy riadenia športu prostredníctvom výmeny osvedčených postupov a cielenej podpory špecifických iniciatív.

Osobitná povaha športu

· Komisia: poskytnúť pomoc a usmernenia k jednotlivým témam v súvislosti s uplatňovaním pojmu osobitná povaha športu.

Voľný pohyb športovcov a ich štátna príslušnosť

· Komisia: vydať usmernenia k tomu, ako na vnútroštátnej úrovni zosúladiť ustanovenia zmluvy týkajúce sa štátnej príslušnosti s organizáciou súťaží v jednotlivých športových odvetviach.

· Komisia: v roku 2012 posúdiť dôsledky pravidiel o domácich hráčoch v tímových športoch.

Pravidlá prestupov a činnosti športových agentov

· Komisia: dať podnet na vypracovanie štúdie o ekonomických a právnych aspektoch prestupov hráčov a ich vplyve na športové súťaže. V tejto súvislosti poskytnúť usmernenia k prestupom hráčov v tímových športoch.

· Komisia: zorganizovať konferenciu s cieľom ďalej preskúmať možné spôsoby, akými by inštitúcie EÚ a zástupcovia športového hnutia (federácie, ligy, kluby, hráči a agenti) mohli zlepšiť situáciu, pokiaľ ide o činnosti športových agentov.

Európsky sociálny dialóg v odvetví športu

· Komisia: podporovať organizácie sociálnych partnerov a športové organizácie s cieľom vytvoriť sociálny dialóg na úrovni EÚ pre celé odvetvie športu a záujmových činností a diskutovať o nových relevantných otázkach, ako je zmluvná stabilita, vzdelávanie a odborná príprava, bezpečnosť a ochrana zdravia, zamestnávanie a pracovné podmienky maloletých, úloha agentov alebo boj proti dopingu.

SPOLUPRÁCA S TRETÍMI KRAJINAMI A MEDZINÁRODNÝMI ORGANIZÁCIAMI

V Lisabonskej zmluve sa Únia a členské štáty vyzývajú k tomu, aby v oblasti športu podporovali spoluprácu s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami. Vzhľadom na kontinentálnu organizáciu športu a obnovený konsenzus v otázke rozširovania by mala byť prioritou spolupráca s tretími krajinami z Európy, najmä kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátskymi krajinami, a Radou Európy.

SPOLUPRÁCA S TRETÍMI KRAJINAMI A MEDZINÁRODNÝMI ORGANIZÁCIAMI

· Komisia: identifikovať priestor na medzinárodnú spoluprácu v oblasti športu so zameraním na európske tretie krajiny, najmä kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, a Radu Európy.

ZÁVER

Podľa názoru Komisie je vzhľadom na zložitosť návrhov v oblasti športu potrebné, aby ďalej existovali štruktúry neformálnej spolupráce medzi členskými štátmi, a tak sa zabezpečila nepretržitá výmena osvedčených postupov a šírenie výsledkov. Komisia bude naďalej poskytovať podporu neformálnym pracovným skupinám v oblasti športu, v ktorých chcú členské štáty pokračovať, alebo ktoré chcú založiť, pričom tieto skupiny sa budú naďalej zodpovedať zástupcom štátnej správy jednotlivých členských štátov EÚ zodpovedným za oblasť športu.

Európsky parlament a Rada sa vyzývajú, aby podporili návrhy predložené v tomto oznámení o športe a naznačili, aké majú priority v súvislosti s budúcimi aktivitami.

september 17 2018

Boj proti korupcii v EÚ

Ing. Alica Fisterová Európska únia Alica Fisterová, economy in sport, ekonomika, Európska únia, Korupcia v športe

Oznámenie komisie Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru

Boj proti korupcii v EÚ

(KOM/2011/0308 v konečnom znení)

Výňatok

4.7. Bezúhonnosť v športe

Korupcia v športe predstavuje čoraz viditeľnejší problém s cezhraničným rozmerom a súvisí najmä s neprehľadnosťou hráčskych presunov a ovplyvňovaním výsledkov zápasov. Komisia bude analyzovať možné alternatívy a účinnejšie riešenie problému ovplyvňovania výsledkov zápasov (KOM(2011) 12 v konečnom znení) najprv vypracovaním štúdie, ako je korupcia v športe upravená národnými legislatívami. Toto by mohlo poskytnúť základy pre ďalšie politické opatrenia na tomto poli, napríklad stanovením minimálnych pravidiel týkajúcich sa trestných činov v tejto oblasti.

september 16 2018

Dobrovoľníctvo v športe

Ing. Alica Fisterová Európska únia Alica Fisterová, Dobrovoľníctvo, economy in sport, ekonomika, Európska únia

Úloha športových dobrovoľníckych činností pri podporovaní aktívneho občianstva

Závery Rady o úlohe športových dobrovoľníckych činností pri podporovaní aktívneho občianstva

2011/C372/06

Rada Európskej únie,

PRIPOMÍNAJÚC:

Spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade 5. mája 2003 o „spoločnej hodnote športu pre mladých ľudí“ (Ú. v. EÚ C 134, 7.6.2003, s. 5)
Rozhodnutie Rady z 27. novembra 2009 o Európskom roku dobrovoľníckych činností podporujúce aktívne občianstvo (Ú. v. EÚ L 17, 22.1.2010, s. 43), v ktorom sa zdôrazňujú tieto ciele:
- práca na vytváraní priaznivého prostredia pre dobrovoľníctvo v EÚ
- posilňovanie postavenia dobrovoľníckych organizácií a zlepšovanie kvality dobrovoľníckej činnosti
- Oceňovanie uznávanie dobrovoľníckych činností
- zvyšovanie povedomia o hodnote a význame dobrovoľníctva,
Závery Rady z 18. novembra 2010 o úlohe športu ako zdroja a hybnej sily aktívneho sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ C 326, 3.12.2010, s. 5)
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „Rozvíjanie európskeho rozmeru v športu“ (KOM(2011) 12 v konečnom znení) a štúdiu z roku 2010 s názvom „Dobrovoľníctvo v Európskej únii“, ktorá dokazuje veľmi veľkú rozmanitosť športového dobrovoľníctva v celej EÚ a zameriava sa na právne režimy a zdroje financovania v tejto oblasti, pričom upriamuje pozornosť aj na potrebu odbornej príprave dobrovoľníkov,
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o politikách EU a dobrovoľníctve: uznávanie a podpora cezhraničných dobrovoľných aktivít v EU (KOM(2011) 568 v konečnom znení),
Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o pracovnom pláne Európskej únie pre šport na rok 2011 – 2014 z 20. mája 2011 (Ú. v. EÚ C 162, 1.6.2011)
Závery Rady z 3. októbra 2011 o úlohe dobrovoľníckych činností v sociálnej politike (14061/1/11 REV 1)
Konferenciu expertov s názvom „Od dobrovoľníctva k líderstvu v športe“, ktorá sa konala 13. – 14. septembra 2011 v poľskej Varšave, na ktorej sa mimoriadna pozornosť venovala týmto otázkam:
- odkaz a posolstvo veľkých športových podujatí a skúseností z nich, ako aj možnosti ich následného využitia v každodenných športových dobrovoľníckych činnostiach
- možnosť využitia existujúcich skupín dobrovoľníkov pri nábore pre nadchádzajúce športové podujatia
- potreba podporovať uznávanie a validáciu športových dobrovoľníckych činností
- potreba podporovať vzájomné učenie sa a výmenu najlepších postupov,

BERIE NA VEDOMIE, ŽE:

1.| pojem „dobrovoľnícke činnosti“ s náležitým ohľadom na osobitosti situácie v každom členskom štáte a všetky formy dobrovoľníctva označuje všetky typy formálnych, neformálnych alebo informálnych dobrovoľníckych činností, ktoré osoba vykonáva z vlastnej vôle, na základe vlastnej voľby a motivácie a bez nároku na finančný zisk. Sú prínosom pre samotného dobrovoľníka, komunity a spoločnosť ako celok. Sú aj nástrojom umožňujúcim jednotlivcom a združeniam riešiť ľudské, sociálne, medzigeneračné alebo environmentálne potreby a problémy a často vykonávajú v prospech neziskovej organizácie alebo komunitnej iniciatívy (Rozhodnutie Rady 2010/37/EÚ z 27. novembra 2009 o Európskom roku dobrovoľníckych činností podporujúcich aktívne občianstvo (Ú. v. EÚ L 17, 22.1.2010, s. 43).

2.| Športové dobrovoľnícke činnosti je potrebné jasne odlíšiť od plateného zamestnanca, ktoré nesmú v žiadnom prípade nahrádzať (Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, zo 16. mája 2007 o plnení spoločných cieľov pre dobrovoľnícku činnosť mladých ľudí Ú. v. EÚ C 241, 20.9.2008, s. 1). Nemali by prispievať k zachovaniu rodovej nerovnosti v platenej aj neplatenej práci a nesmú podporovať skrátenie pracovného času zamestnancov alebo ich odchod z trhu práce.

3.| Dobrovoľnícke činnosti v športe prispievajú k aktívnemu občianstvu a k integrácii občanov z rôzneho prostredie tým, že zlepšujú porozumenie a rešpekt prostredníctvom univerzálneho jazyka športu a zároveň tým, že prispievajú k uplatňovaniu základných hodnôt a zásad Európskej únie, najmä solidarity, udržateľného rozvoja, ľudskej dôstojnosti, rovnosti a subsidiarity, presadzujúc tak európsku identitu.

4.| Zapájanie sa do dobrovoľníckych činností v športe občanom umožňuje osloviť si nové zručnosti, čím pozitívne prispieva okrem iného i ich zamestnateľnosti a umocneniu pocitu príslušnosti k spoločnosti, a môže byť katalyzátorom sociálnych zmien.

5.| Dobrovoľnícke činnosti v športe môžu prispieť k rastu a posilneniu sociálneho kapitálu prostredníctvom rozvoja sociálnej siete založenej na dôvere a spolupráci.

6.| Dobrovoľnícke činnosti v športe podporujú pozitívne sociálne postoje založené na hodnotách, ktoré sa rozvíjajú prostredníctvom športu, ako sú:

fair play
tímová práca
vytrvalosť
zodpovednosť
vodcovstvo
tolerancia
rešpektovanie ostatných
schopnosť prekonávať prekážky.

7.| Sektor športu, spolu so športovými dobrovoľníckymi činnosťami, predstavuje v rámci národných hospodárstiev merateľnú a významnú hospodársku a sociálnu hodnotu, ktorá ma potenciál stimulovať rast a zamestnanosť v celej Európskej únii.

8.| Podporu rozvoja športových dobrovoľníckych činností sa sledujú ciele Európskeho roka dobrovoľníckych činností 2011 a naďalej sa plnia ciele Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu 2010, pričom sa prispieva aj k cieľom Európskeho roka aktívneho starnutia 2012.

9.| Športové dobrovoľnícke činnosti môžu byť impulzom pre rozvoj a propagáciu fyzickej aktivity na všetkých úrovniach a prinášajú so sebou zlepšenie pocitu pohody a zníženie výskytu chorôb súvisiacich so životným štýlom.

10.| Športové dobrovoľnícke činnosti sú významným faktorom, ktorý prispieva k mobilite občanov prostredníctvom získavania spôsobilosti a prehlbovania skúseností v rámci činností súvisiacich so športom v iných členských štátoch, ako aj prostredníctvom rozvoja európskej identity a presadzovania hodnôt EÚ za jej hranicami.

11.| Športové dobrovoľnícke činnosti môžu prispieť k dosahovaniu celkových cieľov stratégie Európa 2020 zvyšovaním mobility a prostredníctvom činností, ktoré zvyšujú zamestnateľnosť, prispievajú k zlepšovaniu verejného zdravia, podporujú sociálne začleňovanie, vzdelávanie a aktívne starnutie.

V TEJTO SÚVISLOSTI VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY EÚ A ZAINTERESOVANÉ STRANY V OBLASTI ŠPORTU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ A S OHĽADOM NA NEZÁVISLOSŤ ŠPORTOVÝCH ORGANIZÁCIÍ:

1.| Vytvárali priaznivé podmienky na rozvoj športových dobrovoľníckych činností, a to najmä na základe:

výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi a športovými organizáciami
rešpektovanie nezávislosti športových organizácií, pričom sa zabezpečí primeraná podpora týchto organizácií na úrovni členských štátov
potreby zabezpečiť, aby sa športovým dobrovoľníkom poskytovala potrebná odborná príprava a možnosť bezpečne využívať výhody dobrovoľníctva.

2.| Pomáhali podporovať pozitívne vnímanie športových dobrovoľníkov a dobrovoľníckych činností v športe.

3.| Dobrovoľnícke činnosti v športe vnímali ako významný nástroj zlepšovania spôsobilosti a zručností. Na tento účel je potrebné, aby:

prijali príslušné opatrenia na určenie spôsobilosti a zručnosti, ktoré sa nadobúdajú prostredníctvom neformálnych a informálnych skúseností v oblasti športových dobrovoľníckych činností, a preskúmali možnosť ich väčšieho uznania a validácie v rámci národných kvalifikačných systémov s ohľadom na európsky kvalifikačný rámec (EQF)
pri príprave opatrení sa usilovali konzultovať športové hnutie a dobrovoľnícke organizácie.

4.| Podnecovali spoluprácu medzi štátnymi orgánmi a športovými organizáciami na miestnej, národnej a európskej úrovni v záujme vytvorenia sietí na riešenie problémov spoločných pre dobrovoľnícke činnosti.

5.| Presadzovali športové dobrovoľnícke činnosti ako formu neformálneho a informálneho vzdelávania, ktorá je prostriedkom získania nových zručností a spôsobilosti, a spolu s formálnym vzdelávaním aj súčasťou paralelnej kariéry športovcov.

6.| Presadzovali športové dobrovoľnícke činnosti napríklad tak, že budú iniciovať reklamné kampane na zvýšenie informovanosti a podporu pozitívneho vnímania dobrovoľníkov.

7.| Využívali potenciál dobrovoľníkov zapojených do organizovania športových podujatí, pokiaľ ide o dlhodobé činnosti na všetkých úrovniach športových úrovniach.

8.| Preskúmali potenciálnu pridanú hodnotu vytvorenia systému ocenení pre najinovačnejšie dobrovoľnícke projekty v oblasti športu.

NABÁDA ČLENSKÉ ŠTÁTY EÚ A EURÓPSKU KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ, V SÚLADE SO ZÁSADOU SUBSIDIARITY A S OHĽADOM NA SVOJU INŠTITUCIONÁLNU ŠTRUKTÚRU:

1.| Vyvíjali úsilie na odstránenie neprimeraných prekážok pre rozvoj športových dobrovoľníckych činností vrátane neprimeraného administratívneho zaťaženia.

2.| Skúmali, ako sa rozvíjajú športy založené na dobrovoľníckych činnostiach v rámci Európskej únie, vrátane výskumu zameraného na hospodársky a sociálny vplyv tohto rozvoja.

3.| Vymieňali si znalosti, skúsenosti a najlepšie postupy v oblasti športových dobrovoľníckych činností.

4.| Podporovali rozvoj športových dobrovoľníckych činností vo vnútroštátnych a európskych politikách a stratégiách zameraných na šport a sociálne veci, vzdelávanie a zamestnanosť.

5.| Preskúmali možnosti prispievania športových dobrovoľníckych činností k projektom dotovaným fondmi EÚ a vyvinuli mechanizmy, ktoré umožnia ocenenie týchto činností.

6.| Tam, kde je to možné začlenili aspekty športových dobrovoľníckych činností do práce rôznych skupín expertov zriadených v súlade s pracovným plánom EÚ pre šport.

7.| Podporovali rozvoj športových dobrovoľníckych činností prostredníctvom medzisektorovej spolupráce medzi verejnými a súkromnými subjektami a organizáciami občianskej spoločnosti v oblasti športu, zdravia, kultúry, vzdelávania, mládeže a sociálnej politiky na miestnej, národnej a európskej úrovni.

VYZÝVA EURÓPSKU KOMISIU, ABY:

1.| Venovala osobitnú pozornosť dobrovoľníckym činnostiam a možnosti prístupu neziskových športových organizácií k ďalšej generácii programov EU bez toho, aby boli ovplyvnené rokovania o viacročnom finančnom rámci.

2.| Identifikovala faktory ovplyvňujúce úspešnosť, najlepšie postupy a oblasti, ktoré si vyžadujú užšiu spoluprácu na úrovni EÚ, vrátane existujúcich prekážok rozvoja športových dobrovoľníckych činností.

3.| Pri navrhovaní nových právnych predpisov EÚ posúdila ich potenciálny vplyv na dobrovoľnícku činnosť v športe.

september 16 2018

Rozmer v športe

Ing. Alica Fisterová Európska únia Alica Fisterová, economy in sport, ekonomika, Európska únia, Pracovný plán pre šport, Rozvíjanie športu

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskeho parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe“

2012/C24/23

28.1.2012 Úradný vestník Európskej únie

Spravodajca: Alfredo Correia

Európska komisia sa 18.januára 2011 rozhodla podľa článku 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskeho parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe“

KOM(2011) 12 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 28.septembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 26. októbra) prijal 79 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

ZÁVERY A ODPORÚČANIA

EHV dôrazne vyjadruje veľký záujem o odhodlanie v oblasti rozvíjania európskeho rozmeru športu. Politiky rozvoja športu v EU sa musia rozvíjať kontinuálne v spolupráci s členskými štátmi a pri dodržiavaní zásady subsidiarity obmedzenej právomocami udelenými zmluvou.

Šport jednoznačne prispieva k podpore fyzického a duševného zdravia a k budovaniu hodnôt, ako sú disciplína a tímový duch, ktoré podporujú sociálne začlenenie. Športovanie zohráva významnú úlohu pri prevencii mnohých chorôb. Zdravotné problémy priamo súvisia s nízkou produktivitou občanov. Športovanie zlepšuje kvalitu a dĺžku života európskej populácie a zvyšuje produktivitu a konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. EHSV vyzýva EÚ, aby podporovala šport a prijala opatrenia v tejto oblasti.

EHSV uznáva problémy spôsobené dopingom v športe. Na úrovni EÚ aj členských štátov treba začať konzultácie o tom, ako bojovať proti tejto sociálnej pohrome. Doping môže ohroziť zdravie športovcov, najmä medzi mladými nadšencami, a zvrátiť pravého športového ducha.

Treba oceniť postoj Komisie v súvislosti so športovaním a rozvojom športu v rámci vzdelávania, ako to už odporúčal EHSV (Stanovisko EHSV na tému „Biela kniha o športe“, Ú. v. EÚ 17.06.2008. (2) Idem. (3) COM(2011) 12 final, p. 10. C 151, 17.6.2008). EHSV opakuje, že je dôležité zlepšiť športové komplexy, šatne a iné infraštruktúry s cieľom umožniť vykonávanie športových aktivít v dobrých podmienkach a s nižšími nákladmi.

EHSV záleží najmä na tom, aby sa športovcom poskytla vysoká úroveň vzdelávania. V mnohých prípadoch sa stáva, že mladí ľudia sa vzdajú vzdelania v prospech športu. Treba vytvoriť podmienky na to, aby bolo možné vykonávať a rozvíjať profesionálnu športovú kariéru bez predčasného ukončenia štúdia, a to v súlade so zásadou dvojitej kariéry. Uplatňovanie tejto zásady je tiež dôležité, pretože športovcom na konci športovej kariéry umožní, aby sa začlenili do trhu práce s dostatočnými kvalifikáciami. Na dosiahnutie tohto cieľa musí byť aj vzdelanie ľudí, ktorý sa venujú športovcom zamerané na to, aby im umožnilo sprostredkovať svojim zverencom správne hodnoty.

Násilie v športe je poľutovaniahodné a vyžaduje si rázne opatrenia na jeho odstránenie, a to buď prostredníctvom policajnej ochrany alebo vhodných trestnoprávnych predpisoch. EÚ môže a musí zohrávať úlohu pri koordinácii iniciatív členských štátov s cieľom zlepšiť výmenu informácií o účinných opatreniach.

EHSV musí aj naďalej venovať osobitnú pozornosť znevýhodneným skupinám v športe, ako sú osoby so zdravotným postihnutím a starší ľudia. Tieto skupiny majú právo zapojiť sa do športových aktivít za rovnakých podmienok. EHSV pripomína pristúpenie EU k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotných postihnutím: členské štáty musia zaručiť uplatňovanie tohto dohovoru.

EHSV žiada, rovnako ako v roku 2008 (Stanovisko EHSV na tému „Biela kniha o športe“, Ú. v. EÚ 17.06.2008. (2) Idem. (3) COM(2011) 12 final, p. 10. C 151, 17.6.2008), aby sa venovala osobitná pozornosť zastúpeniu žien v športe a aby sa podporovala rovnosť medzi mužmi a ženami v tejto oblasti.

EHSV zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú neziskové športové združenia pri podpore športu. Tieto štruktúry sa musia podporovať, a to buď pomocou adekvátnych finančných prostriedkov alebo prostredníctvom podpory dobrovoľníctva v týchto organizáciách.

Rovnako dôležitá je aktívna spolupráca medzi profesionálnymi a neziskovými organizáciami, pretože od tejto spolupráce závisí aj vývoj športu. EHSV považuje za prioritu nájsť formy udržateľného financovania s cieľom umožniť takúto spoluprácu.

EHSV vyjadruje znepokojenie, najmä pokiaľ ide o rastúci sektor nelegálneho a neregulovaného stávkovania a lotérií, v ktorom sa jasne prejavuje nedostatočná právna úprava a chýbajúce adektávtne sankčné opatrenia. Treba zdôrazniť význam tohto sketoru hier a stávom spravovaných štátom alebo licenciami udeľovanými štátom, pokiaľ ide o financovanie športu, a to prostredníctvom investovania príjmov do modernizácie športových štruktúr. Treba nadviazať dialog medzi členskými štátmi s cieľom nájsť modely, ktoré čo najlepšie zodpovedajú zásadám EU. Regulácia trhu stávok a lotérií v oblasti športu je tiež nevyhnutná, pokiaľ ide o zachovanie skutočnej súťažnej podstaty a transparentnosti športu.

EHSV poukazuje na ťažkosti EU v oblasti regulácie trhu stávok. V plnej miere sa musia dodržiavať pravidlá vnútorného trhu a hospodárskej súťaže, ako aj zásada subsidiarity. EHSV nalieha na Komisiu, aby túto oblasť pozorne sledovala a aby vytvorila orientačný rámec na reguláciu tohto trhu berúc do úvahy spomenuté zásady a cenné informácie, ktoré by sa mohli získať z prebiehajúcej konzultácie (KOM(2011) 12 v konečnom znení, s. 10)

VŠEOBECNÁ PODMIENKY

ÚVOD

2.1.1. Európska komisia vydala 18. januára 2011 oznámenie na tému Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe, ktoré vo všeobecnosti skúma výsledky Bielej knihy o športe. Rada Európskej únie stanovila v súlade s článkom 165 ZFEU akčný plán založený na činnosti pracovných skupín s cieľom konkretizovať stanovené ciele.

2.1.2. Význam športu uznávajú všetci, členské štáty aj všetky zainteresované strany. Prínos športu pre spoločnosť nemožno poprieť. Výhody, ktoré šport prináša v oblasti zdravia, sociálneho začlenenia a hospodárstva EÚ zdôrazňujú potrebu spolupráce a rozvoja spoločných stratégií. EÚ má najvhodnejšiu pozíciu na to, aby členské štáty viedla k dosiahnutiu pozitívnych výsledkov v tejto oblasti.

2.1.3. Význam európskeho rozmeru športu je zjavný, a to či už ide o financovanie programov a špecifických činností v tomto sektore alebo o rozvoj špecifických fór pre dialóg a výmenu informácií.

2.1.4. Olympijské hry, ktoré sa uskutočnia v roku 2012 v Londýne, budú príležitosťou na rozvíjanie európskeho rozmeru v športe na viacerých úrovniach, a to pokiaľ ide o modely organizácie, monitorovania a koordinácie alebo výsledky dialógu medzi jednotlivými zainteresovanými stranami.

CIELE A OBSAH OZNÁMENIA

2.2.1. Nadobudnutím účinnosti novej zmluvy získala EÚ novú právomoc v oblasti športu. Doteraz sa európsky rozmer v športe rozvíjal nepriamo prostredníctvom právomocí udeľovaných v rámci sociálnej oblasti, vzdelávania a zdravia, a ešte nepriamejšie v súvislosti so zásadami vnútorného trhu a právnymi predpismi o hospodárskej súťaži.

2.2.2. Napriek týmto obmedzeniam sa vždy poukazovalo na to, že by bolo v najlepšom záujme členských štátov, aby pri rozvoji športu spolupracovali. EU nadobudla vhodnú pozíciu na rozvoj tejto politiky.

2.2.3. Vyvinulo sa úsilie obsiahnuť potreby význam športu v európskom rozmere. Boli určené najdôležitejšie a najkritickejšie oblasti, v ktorých treba prijať opatrenia na úrovni EÚ. S týmto zámerom sa pristúpilo k verejným konzultáciám s rôznymi zaiteresovanými stranami s cieľom určiť prioritné oblasti, ktorým sa treba venovať.

Vymedzené boli tri relevantné oblasti, a to:

Spoločenská úloha športu
Hospodársky rozmer športu
Organizačné otázky v športe.

V rámci týchto oblasti boli určené najdôležitejšie aspekty.

2.2.4. Predkladané oznámenie sa snaží o rozvoj/prehĺbenie Bielej knihy, pričom berie do úvahy kroky, ktoré boli odvtedy podniknuté, a samozrejme o preskúmanie právomocí získaných po nadobudnutí účinnosti novej zmluvy (konkrétne článku 165 ZFEÚ)

KONKRÉTNE PODMIENKY

ZDRAVIE

3.1.1. EHSV uznáva, že športovanie vo všeobecnosti zlepšuje fyzické a duševné zdravie občanov a priamo pozitívne ovplyvňuje tak ich produktivitu v zamestnaní, ako aj kvalitu života, pretože je veľmi dôležitým nástrojom proti sedavému spôsobu života.

3.1.2. Šport pomáha predchádzať obezite a rôznym vážnym chorobám, najmä srdcovo-cievnym, a bojovať proti nim. V tejto súvislosti je šport značným prínosom v oblasti hospodárstva, pretože znižuje náklady na zdravotnú starostlivosť a výdavky na sociálne zabezpečenie.

3.1.3. Šport zároveň zohráva dôležitú úlohu pri sociálnom začleňovaní a zabezpečení dobrých životných podmienok starších ľudí. Pomáha nielen bojovať proti chorobám, ale aj pri podpore lepšej komunikácie medzi generáciami.

BOJ PROTI DOPINGU

3.2.1. Boj proti dopingu má veľký význam. Ochrana fyzickej integrity športovcov a samotnej súťažnej podstaty športu si vyžaduje zavedenie koordinovaných opatrení na všetkých úrovniach, a to nielen v 27 členských štátoch a ich príslušných orgánov, ale aj na medzinárodnej úrovni. Čím užšie budú všetky zainteresované strany spolupracovať a čím rýchlejšie sa dohodnú na najlepšom spôsobe konania, tým väčšia bude miera úspešnosti.

3.2.2. Boj proti dopingu má veľký význam nielen v profesionálnom športe, ale aj na úrovni amatérskeho športu.

3.2.3. V členských štátoch treba prijať dôrazné a koordinované opatrenia na reguláciu a kontrolu obchodu s dopingovými látkami, a preto EHSV podporuje snahu Komisie pripraviť návrh mandátu na rokovania o pristúpení EU k dohovoru Rady Európy proti dopingu.

VZDELÁVANIE, ODBORNÁ PRÍPRAVA A KVALIFIKÁCIA V ŠPORTE

3.3.1. Fyzická aktivita v školách je prvým krokom k tomu, aby sa u tých najmladších vypestovali športové hodnoty, ktoré budú pretrvávať celý život. EHSV plne podporuje opatrenia zamerané na zavedenie osvedčených postupov v športe do vzdelávacieho systému, ako aj zlepšenie potrebných infraštruktúr.

3.3.2. EHSV podporuje Európsku komisiu, ktorá navrhuje, aby sa význam dvojitej kariéry zohľadnil aj vo vzdelávaní a odbornej príprave športovcov.

3.3.3. EHSV tiež podporuje iniciatívy v oblasti programu celoživotného vzdelávania, pričom ich považuje za stratégiu, ktorá je nevyhnutná na zavádzanie správnych športových hodnôt.

3.3.4. Vhodná kvalifikácia učiteľov aj žiakov v oblasti š portu je ďalším dôležitým faktorom na zaručenie športových hodnôt. EHSV súhlasí s Komisiou, pokiaľ ide o začlenenie kvalifikácií v oblasti šprotu do národných sústav kvalifikácií, aby ich bolo možné zosúladiť s európskym kvalifikačným rámcom.

3.3.5. Dobrovoľníctvo v oblasti športu, najmä v miestnych športových kluboch, má veľký význam pre spoločnosť ako celok. Dobrovoľnícke neziskové športové organizácie často nie sú politickými orgánmi uznané do tej miery, do akej by mali byť a súčasnosti čelia výrazným problémom. EHSV zdôrazňuje, že Komisia vo svojom oznámení dostatočne nezohľadňuje význam dobrovoľníctva v športe. Vyzýva preto Komisiu, aby prijala opatrenia potrebné na väčšiu podporu kultúry dobrovoľníctva v športe. Najmä kvalifikácia a príprava dobrovoľníkov a získavanie a uznanie poznatkom a zručností v tejto oblasti by sa mali na európskej úrovni dôraznejšie podporovať. Komisia by mala okrem toho dohliadať na tento proces a predísť pri vypracovávaní európskych právnych predpisov akýmkoľvek neželaným negatívnym dôsledkom pre neziskové športové organizácie.

BOJ PROTI NÁSILIU V ŠPORTE

3.4.1. EHSV víta iniciatívu Komisie zameranú na rozvoj a implementáciu opatrení v oblasti odbornej prípravy súvisiacich s násilím v škole, ktoré sú zamerané tak na divákov, ako aj na príslušníkov polície.

3.4.2. Výchova divákov začína už od malička v školských laviciach. Športové hodnoty musia prekonať hodnoty nezdravého súťaženia.

3.4.3. Násilie v športe je závažným javom, ktorý sa vyskytuje v celej Európe. Násilie je vo všeobecnosti spojené s prejavmi rasizmu, xenofóbie, homofóbie a inými podobnými prejavmi. Opatrenia, ktoré treba prijať, sa musia zamerať na boj proti týmto javom, ktoré sú v absolútnom protiklade k športovým hodnotám.

SOCIÁLNE ZAČLENENIE V ŠPORTE A PROSTREDNÍCTVOM ŠPORTU

3.5.1. Treba vytvoriť potrebné podmienky na prístup do športových priestorov, ale aj k športu pre všetkých vrátane osôb so zdravotným postihnutím a starších ľudí. Dotácie z verejných zdrojov budú mať pre dosiahnutie tohto cieľa kľúčový význam.

3.5.2. Pokiaľ ide o športové aktivity osôb so zdravotným postihnutím, chýba výskum, na základe ktorého by mohli vykonávať všetky športové disciplíny. EHSV podporuje iniciatívu Komisie v tejto oblasti.

3.5.3. Pristúpenie členských štátov a EÚ k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postinutím znamená prijatie opatrení potrebných na harmonizáciu s dohovorom. SHSV nalieha na Komisiu, aby overila opatrenia prijaté členskými štátmi v tejto oblasti.

3.5.4. Rovnosť medzi mužmi a ženami v športe musí byť zaručená, pretože ženy sú nedostatočne zastúpené vo viacerých oblastiach športu. EHSV podporuje iniciatívy zamerané na dodržiavanie zásady rovnosti medzi mužmi a ženami a rovnakých príležitostí. V tejto súvislosti súhlasí so zahrnutím kategórie športu do databázy žien vo vedúcich funkciách.

3.5.5. Šport môže byť hnacou silou začlenenia a dialógu medzi rôznymi kultúrami a podporovať ducha európskeho občianstva. Treba zdôrazniť potenciál športu pri začleňovaní znevýhodnených a zraniteľných skupín. EHSV v plnej miere súhlasí s potrebou podporovať programy zamerané na sociálne začlenenie prostredníctvom športu. Mimovládne organizácie zahrávajú v tejto oblasti významnú úlohu, ktorú treba podporovať.

3.5.6. Migrácia športovcov je čoraz výraznejšia. Začlenenie týchto ľudí ako aj ich rodín v hostiteľských krajinách je formou, ako môžu samotné štáty podporovať svoju kultúru a spoločenské hodnoty. EHSV podporuje úsilie členských štátov a Komisie pri vytváraní právnych stimulov pre prijímanie, usadenie sa a nediskrimináciu tých občanov.

HOSPODÁRSKY ROZMER ŠPORTU

3.6.1. EHSV uznáva, že hospodársky význam športu rastie. Táto oblasť predstavuje približne 2% celkového HDP EÚ. Trh v oblasti šprotu prispieva k zamestnateľnosti a zvyšovaniu miery rastu. Mnohé organizácie sa zmenili na podniky, ale aj tak väčšina z nich ostáva neziskovými štruktúrami. Treba nadväzovať alebo rozvíjať vzťahy medzi oboma druhmi organizácií, aby dosiahli hospodársku udržateľnosť.

3.6.2. Súkromný sektor zohráva pri rozvoji športu významnú sociálnu úlohu, a to buď priamo prostredníctvom špecifických príspevkov alebo sponzorského marketingu.

3.6.3. EHSV uznáva a podporuje vytvorenie satelitného účtu športu. Potrebné sú dôveryhodné údaje o príjmoch v športe, aby bolo možné prijať čo najvhodnejšie opatrenia. Čím väčšia bude spolupráca a čím lepšia bude informovanosť, tým jednoduchšie sa podarí dospieť k rozumnejším opatreniam.

3.6.4. Predkladané oznámenie prikladá veľký význam otázke využívania vlastníckych práv súvisiacich s príslušným športovým podujatím, ktorými disponujú organizátori, ako aj práv duševného vlastníctva. EHSV s týmto prístupom súhlasí. Predaj vysielacích práv, ako aj propagačných predmetov predstavuje veľkú časť príjmov týchto športových štruktúr. Práva športových organizácií by sa preto mali v právnych predpisoch EU posilniť. Organizátori športových podujatí by mali mať právo požadovať spravodlivú kompenzáciu na využívanie týchto podujatí, a to bez ohľadu na ich formu a hospodársky úžitok.

3.6.5. EHSV súhlasí s právnou analýzou v oznámení, ktorá sa zaoberá prípadným nedodržaním pravidiel hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o kolektívny predaj práv. Uznanie splnenia požiadaviek na udelenie výnimky vyplývajúce z uplatnenia článku 101 ods. 3 ZFEU je právne a EHSV uznáva, že kolektívny predaj je pre športové štruktúry nepochybne výhodný a že tieto štruktúry musia takýto predaj uskutočniť tak, aby sa naň nevzťahoval článok 101 ods. 1 ZFEZ.

3.6.6. Ak v Európe je predaj (a výroba) športového tovaru, odevov a súvisiacich výrobkov odvetvím podnikania, ktorého hodnota sa pohybuje rádovo v miliardách eur. Toto odvetvie je vďaka reklame a sponzorstvu jedným na najväčších zdrojov finančných prostriedkov v športe. Z mnohých štúdií vypracovaných na žiadosť európskych organizácií vyplýva, že v súvislosti s pracovnými podmienkami v celosvetovom reťazci výroby športového tovaru existuje veľa nedostatkov, ktoré môžu z etického hľadiska oslabiť dôveryhodnosť celého športového hnutia. Od športovcov, športového hnutia, podnikov sponzorujúcich športové podujatia, ako aj od spolupracujúcich partnerov by sa mala vyžadovať kontrola výrobného reťazca a príslušných pracovných podmienok, a to dôveryhodným a transparentným spôsobom (a tiež vypracovanie etických usmernení podľa medzinárodných pracovných noriem MOP).

3.6.7. EHSV uznáva, že trh stávok a lotérií spravovaných štátom alebo s licenciami udelenými štátom má veľký význam pre finančnú udržateľnosť športu. Daňové príjmy sú značné a nepriamo slúžia na dosiahnutie finančnej udržateľnosti jednotlivých úrovní športu. Prevádzkovatelia online športových stávok musia na základe zmluvy s organizátorom športových podujatí umožniť kontrolovať typy ponúkaných stávok a získať podiel na využitie podujatí na podporu online športových stávok.

3.6.8. Vytvorenie európskej športovej lotérie by tento segment trhu ešte viac zatraktívnilo a prinieslo by prostriedky na financovanie rozvoja regionálnych športových štruktúr v oblasti vzdelávania a športovej výchovy.

3.6.9. EHSV uznáva ťažkosti vyplývajúce z regulácie tohto trhu a pripomína Komisii, že na základe zásad vnútorného trhu a právnych predpisov o hospodárskej súťaži je možné z právneho hľadiska podporovať opatrenia na zvýšenie transparentnosti tohto sektoru.

3.6.10. Korupcia a organizované zločinecké skupiny sú prepojené s trhom nelegálnych stávok. Tieto skupiny sa snažia, niekedy úspešne, zmanipulovať výsledky, čo poškodzuje práve športové súťaženie, korumpuje rôzne subjekty a účastníkov a deformuje športové hodnoty. EHSV nalieha na Komisiu a členské štáty, aby zosúladili právne predpisy v oblasti boja proti týmto nelegálnym praktikám.

3.6.11. EHSV víta iniciatívu monitorovať uplatňovanie právnych predpisov v oblasti štátnej pomoci vo sfére športu s cieľom zaručiť úplné dodržiavanie európskych právnych predpisov.

3.6.12. EHSV plne podporuje využívanie možnosti podpory prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja na zlepšenie športovej infraštruktúry vzhľadom na to, že dobrovoľnícke subjekty potrebujú túto podporu, ktorá podnieti regionálny rozvoj a rozvoj vidieka v členských štátoch.

ORGANIZOVANIE ŠPORTU

3.7.1. Zjavne je veľmi dôležité objasniť, ktoré európske právne predpisy sa vzťahujú na sektor športu. EHSV víta iniciatívu Komisie poskytnúť pomoc a usmernenia k jednotlivým témam v súvislosti s uplatňovaním pojmu osobitná povaha športu.

3.7.2. EHSV v plnej miere pripája k rastúcim obavám ohľadom právnej stránky činnosti športových agentov. Prioritou je pochopiť a preskúmať dosah takejto činnosti na športové a vzdelávacie štruktúry a snažiť sa o lepšiu ochranu atlétov.

3.7.3. EHSV podporuje usporiadanie konferencie, ktorej cieľom by bolo pravidelne analyzovať rozvíjanie európskeho rozmeru v športe a jeho dosah, a rád by sa na nej aktívne zúčastniť.

3.7.4. V súlade s návrhom Komisie sa EHSV domnieva, že treba podporovať a zaviesť trvalý dialóg sociálnych partnerov a športových organizácii s cieľom preskúmať a prediskutovať otázky súvisiace s oblasťami prepojenými so športom, ako sú vzdelávanie a odborná príprava, ochrana mladistvých, zdravie a bezpečnosť, zamestnanie, pracovné podmienky a zmluvná stabilita.

V Bruseli 26. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan Nilsson

Cookie	Dĺžka trvania	Popis
cookielawinfo-checkbox-analytics	11 months	This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Analytics".
cookielawinfo-checkbox-functional	11 months	The cookie is set by GDPR cookie consent to record the user consent for the cookies in the category "Functional".
cookielawinfo-checkbox-necessary	11 months	This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookies is used to store the user consent for the cookies in the category "Necessary".
cookielawinfo-checkbox-others	11 months	This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Other.
cookielawinfo-checkbox-performance	11 months	This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Performance".
viewed_cookie_policy	11 months	The cookie is set by the GDPR Cookie Consent plugin and is used to store whether or not user has consented to the use of cookies. It does not store any personal data.

Európska únia

1.1. Koncepčné materiály v oblasti športu v Európskej únii

1.2. Koncepčné materiály v oblasti športu v Slovenskej republike

1.2.1. Koncepcia štátnej politiky v oblasti športu – Slovenský šport 2020

1.2.2. Koncepcia športu 2022 – 2026

1.2.3. Koncepcia práce so športovo talentovanou mládežou na roky 2015 – 2020

1.2.4. Koncepcia vzdelávania odborníkov v športe

1.2.5. Národný akčný plán v prevencii obezity na roky 2015 – 2025

Maximalizácia úlohy amatérskeho športu pri rozvíjaní prierezových zručností najmä medzi mladými ľuďmi

RADA EÚ A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV ZASADAJÚCICH V RADE,

PRIPOMÍNAJÚC POLITICKÉ SÚVISLOSTI TEJTO OTÁZKY, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V PRÍLOHE, A NAJMÄ:

UZNÁVAJÚ, ŽE:

ZDÔRAZŇUJÚ, ŽE:

V TEJTO SÚVISLOSTI VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY EÚ, ABY S NÁLEŽITÝM ZRETEĽOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY:

VYZÝVAJÚ EURÓPSKU KOMISIU A ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ:

VYZÝVAJÚ EURÓPSKU KOMISIU, ABY:

VYZÝVAJÚ ŠPORTOVÉ HNUTIA, ABY ZVÁŽILI:

Uznesenie Európskeho parlamentu

zo 17. júna 2010

o športových agentoch hráčov

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. mája 2008 o Bielej knihe o športe (2007/2261(INI))

Organizovanie športu

Doping

Vzdelávanie, mladí ľudia a zdravie

Sociálne začlenenie a nediskriminácia

Šport a tretie krajiny

Kontrola športových podujatí

Hospodárske hľadiská

Financovanie športu zo strany EÚ

* * *

Nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu (2010/2211(INI)) 2012/C 380 E/13

Časť III: politické priority

Občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť

Podpora európskej kultúry a rozmanitosti

* * *

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve (2008/2250(INI))

Všeobecné úvahy

Uznanie koncepcie sociálneho hospodárstva

Právne uznanie: európske štatúty združení, nadácií a vzájomných spoločností

Štatistické uznanie

Uznanie sociálneho partnera

Sociálne hospodárstvo ako kľúčový aktér pri realizácii lisabonských cieľov

Prostriedky potrebné na dosiahnutie cieľov

* * *

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe

ÚVOD

1.1. Verejné konzultácie v rámci celej EÚ

1.2. Pridaná hodnota EÚ v oblasti športu

SPOLOČENSKÁ ÚLOHA ŠPORTU

2.1. Boj proti dopingu

2.2. Vzdelávanie, odborná príprava a kvalifikácie v športe

2.3. Prevencia násilia a neznášanlivosti a boj proti nim

2.4. Posilnenie zdravia prostredníctvom športu

2.5. Sociálne začlenenie v športe a prostredníctvom športu

HOSPODÁRSKY ROZMER ŠPORTU

3.1. Tvorba politík v oblasti športu na základe overených poznatkov

3.2. Udržateľné financovanie športu

3.3. Uplatňovanie pravidiel EÚ o štátnej pomoci na šport

3.4. Regionálny rozvoj a zamestnateľnosť

ORGANIZOVANIE ŠPORTU

4.1. Podpora dobrého riadenia v športe

4.2. Osobitná povaha športu

4.3. Voľný pohyb športovcov a ich štátna príslušnosť

4.4. Pravidlá prestupov a činnosti športových agentov

4.5. Čestnosť športových súťaží

4.6. Európsky sociálny dialóg v odvetví športu

SPOLUPRÁCA S TRETÍMI KRAJINAMI A MEDZINÁRODNÝMI ORGANIZÁCIAMI

ZÁVER

Oznámenie komisie Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru

Boj proti korupcii v EÚ

4.7. Bezúhonnosť v športe

Úloha športových dobrovoľníckych činností pri podporovaní aktívneho občianstva

Závery Rady o úlohe športových dobrovoľníckych činností pri podporovaní aktívneho občianstva

Rada Európskej únie,

PRIPOMÍNAJÚC:

BERIE NA VEDOMIE, ŽE:

V TEJTO SÚVISLOSTI VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY EÚ A ZAINTERESOVANÉ STRANY V OBLASTI ŠPORTU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ A S OHĽADOM NA NEZÁVISLOSŤ ŠPORTOVÝCH ORGANIZÁCIÍ:

NABÁDA ČLENSKÉ ŠTÁTY EÚ A EURÓPSKU KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ, V SÚLADE SO ZÁSADOU SUBSIDIARITY A S OHĽADOM NA SVOJU INŠTITUCIONÁLNU ŠTRUKTÚRU:

*
* *

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu (2010/2211(INI))
2012/C 380 E/13

*
* *

*
* *