economy in sport - ekonomika v športe
Dnes je: 4 apríla, 2026
economy in sport - ekonomika v športe
Menu

talentovaný športovec

Zákon o športe

Zákon o športe § 4 – 7

, , , , , ,

OSOBY V ŠPORTE

Športovec

§ 4

(1) Športovec vykonáva šport ako

      • profesionálny športovec,
      • amatérsky športovec alebo
      • neorganizovaný športovec.

(2) Profesionálny športovec a amatérsky športovec vykonáva šport v športovej organizácii, za ktorú je registrovaný v zdrojovej evidencii.

(3) Profesionálny športovec vykonáva šport

a) na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce,3)

a) (účinné od 1.2.2020) na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu alebo inej zmluvy, ak vykonáva šport pre športovú organizáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba podľa písmena c)
b) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu4) v rezortnom športovom stredisku alebo
c) ako samostatne zárobkovo činná osoba.

(4) Amatérsky športovec vykonáva šport

a) na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu, ak

          1. rozsah vykonávania športu, aj ak spĺňa znaky závislej práce, počas jedného kalendárneho roka nepresahuje osem hodín v týždni, päť dní v mesiaci alebo 30 dní v kalendárnom roku,
          2. zmluva športovca nezaväzuje k účasti na príprave na súťaž alebo
          3. vykonáva šport v rámci jednej súťaže alebo viacerých navzájom súvisiacich súťaží v krátkom časovom období,

b) na základe zmluvy o príprave talentovaného športovca,
c) na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo
d) bez zmluvy.

(5) Talentovaným športovcom je športovec do 23 rokov veku, ktorý prejavil vysokú úroveň talentu, športových zručnosti a športových schopností a je zaradený do zoznamu talentovaných športovcov.

(6) Aktívnym športovcom je športovec, ktorý sa v poslednom roku zúčastnil najmenej na troch súťažiach organizovaných športovou organizáciou, za ktorú je registrovaný v zdrojovej evidencii; za účasť na súťaži sa nepovažuje účasť na súťažišportu pre všetkých.

(7) (účinné od 1.2.2020) Oprávnenie profesionálneho športovca vykonávať šport ako samostatne zárobkovo činná osoba vzniká dňom zápisu profesionálneho športovca do registra fyzických osôb v športe podľa § 80 ods. 2 písm. n); ustanovenia § 6 ods. 4 až 9 sa použijú primerane.

§ 5

(1) Športovec má právo vybrať si športový klub, v ktorom bude vykonávať šport. Ak to predpisy športového zväzu nevylučujú, športovec môže vykonávať šport súčasne vo viacerých športových kluboch.

(2) Právo športovca podľa odseku 1 je obmedzené, ak

a) trvá právny vzťah športovca k športovému klubu založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, zmluvou o amatérskom vykonávaní športu, zmluvou o príprave talentovaného športovca alebo dohodou o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, alebo
a) (účinné od 1.2.2020) trvá právny vzťah športovca k športovému klubu založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, zmluvou o amatérskom vykonávaní športu, zmluvou o príprave talentovaného športovca, dohodou o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo inou zmluvou, ak športovec vykonáva šport pre športový klub ako samostatne zárobkovo činná osoba, alebo
b) športový klub, ktorý si športovec vybral, v súlade s predpismi športového zväzu, ktorého je športový klub členom, s registráciou športovca nesúhlasí.

(3) Športový zväz môže v záujme ochrany integrity športu v rozsahu svojej pôsobnosti obmedziť právo športovca podľa odseku 1 predpismi športového zväzu, ktorými určí

a) časové obdobie počas jedného súťažného obdobia, v ktorom je zmena klubovej príslušnosti športovca obmedzená alebo zakázaná,
b) podmienky na vykonanie zmeny klubovej príslušnosti športovca počas začatého súťažného obdobia,
c) podmienky zrušenia registrácie za športový klub a novej registrácie za iný športový klub,
d) najvyšší prípustný počet zmien klubovej príslušnosti športovca počas jedného súťažného obdobia alebo inak vymedzeného časového obdobia.

(4) Zmena klubovej príslušnosti športovca nesmie byť podmienená finančnou odplatou ani iným plnením medzi športovými klubmi; to neplatí, ak trvá právny vzťah športovca k športovému klubu založený

      • zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu,
      • zmluvou o amatérskom vykonávaní športu,
      • zmluvou o príprave talentovaného športovca alebo
      • dohodou o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru
      • inou zmluvou ak športovec vykonáva šport pre športový klub ako samostatne zárobkovo činná osoba (účinné od 1.2.2020) .

Nároky športového klubu na výchovné a iné plnenia súvisiace s prípravou športovca v športovom klube podľa predpisov športového zväzu tým nie sú dotknuté. Zmena klubovej príslušnosti športovca nesmie byť podmienená finančnou odplatou ani iným plnením zo strany športovca alebo jeho zákonného zástupcu.

Lehota na vykonanie zmeny klubovej príslušnosti na základe žiadosti športového klubu a lehota na vykonanie zmeny klubovej príslušnosti na základe žiadosti športovca alebo jeho zákonného zástupcu musí byť určená predpismi športového zväzu a v rovnakej dĺžke.

POZNÁMKA: Športová organizácia sa dopustí SPRÁVNEHO DELIKTU, ak podmieni zmenu klubovej príslušnosti športovca finančnu odplatou alebo iným plnením podľa § 95 ods. 1 písm. p) zákona, za ktorý možno uložmeť pokutu od 300 eur do 30 000 eur. 

(5) Športová organizácia môže zrušiť registráciu športovca za športovú organizáciu bez súhlasu športovca alebo bez súhlasu zákonného zástupcu maloletého športovca len z dôvodu určeného predpismi národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie.

(6) Pri vykonávaní športu môže byť športovec bez jeho súhlasu monitorovaný športovou organizáciou, ku ktorej má príslušnosť, ak § 90 ods. 5 neustanovuje inak. Z monitorovania môžu byť vyhotovované obrazové, zvukové, obrazovo-zvukové záznamy a záznamy o fyzickej výkonnosti športovca. Záznamy z monitorovania uchováva športová organizácia, ku ktorej má športovec príslušnosť, najviac 12 rokov odo dňa ich vyhotovenia.

(7) Monitorovanie športovca podľa odseku 6 je možné iba na účely

      • posudzovania športového výkonu športovca,
      • prípravy športovca alebo
      • majetkového zhodnotenia záznamov športovou organizáciou.

Použitie záznamov nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami športovca a nesmie bezdôvodne zasahovať do jeho práva na ochranu súkromia nad rámec nevyhnutný na dosiahnutie účelu monitorovania a zaznamenávania športového výkonu športovca.

(8) Zdravotnú spôsobilosť vrcholového športovca a talentovaného športovca na vykonávanie príslušného športu posudzuje lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore telovýchovné lekárstvo na základe lekárskej prehliadky, ktorú vykonal; ak ide o talentovaného športovca, aj lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria. Amatérsky športovec, ktorý nie je vrcholovým športovcom ani talentovaným športovcom, a športovec športu pre všetkých vykonáva šport na vlastnú zodpovednosť. Národný športový zväz, národná športová organizácia alebo iný organizátor súťaže môže predpisom alebo v pravidlách súťaže určiť ako podmienku účasti na súťaži preukázanie zdravotnej spôsobilosti športovca na vykonávanie príslušného športu.

(9) Zdravotné výkony, ktoré sú súčasťou lekárskej prehliadky vrcholového športovca a talentovaného športovca, sa neuhrádzajú z prostriedkov verejného zdravotného poistenia; to neplatí, ak ide o zdravotné výkony, ktoré sú súčasťou preventívnej prehliadky podľa osobitného predpisu.5)

Športový odborník

§ 6

(1) Športovým odborníkom je

a) tréner a inštruktor športu,
b) fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti získanej podľa osobitného predpisu,6)
c) fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti určenej predpismi športového zväzu,
d) fyzická osoba vykonávajúca činnosť v športe, na ktorú sa v súlade s pravidlami súťaže a predpismi športového zväzu nevyžaduje odborná spôsobilosť,
e) kontrolór športovej organizácie (ďalej len „kontrolór“),
f) funkcionár športovej organizácie,
g) dopingový komisár.

(2) Oprávnenie vykonávať činnosť športového odborníka podľa odseku 1 písm. a) až e) vzniká dňom zápisu športového odborníka do registra fyzických osôb v športe.

(3) Športový odborník podľa odseku 1 písm. a) až d) vykonáva činnosť športového odborníka

a) ako podnikanie,
b) na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka,
c) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu,
d) ako dobrovoľník 6a) alebo
e) bez zmluvy.

(4) Oprávnenie vykonávať činnosť športového odborníka ako podnikanie vzniká dňom zápisu oprávnenia na podnikanie do registra fyzických osôb v športe podľa § 80 ods. 6 písm. h). Športový odborník, ktorý získal oprávnenie na výkon činnosti športového odborníka podľa odseku 2, môže písomne požiadať ministerstvo školstva o zápis oprávnenia na podnikanie. Žiadosť o zápis oprávnenia na podnikanie možno podať aj prostredníctvom okresného úradu, ktorý plní úlohy jednotného kontaktného miesta.6b)

Športový odborník, ktorý získal oprávnenie na výkon činnosti športového odborníka podľa odseku 2, môže podať žiadosť o zápis oprávnenia na podnikanie okresnému úradu, ktorý plní úlohy jednotného kontaktného miesta.6b)

Súčasťou žiadosti podanej prostredníctvom jednotného kontaktného miesta je potvrdenie o zápise športového odborníka do registra fyzických osôb v športe podľa § 80 ods. 11. Jednotné kontaktné miesto doručí žiadosť ministerstvu školstva.

(účinné od 1.2.2020) Príslušný okresný úrad overí oprávnenie na výkon činnosti športového odborníka v registri fyzických osôb v športe.

(5) Ministerstvo školstva zapíše oprávnenie športového odborníka na podnikanie do registra fyzických osôb v športe podľa § 80 ods. 6 písm. h). Vykonanie zápisu ministerstvo školstva bezodkladne oznámi športovému odborníkovi alebo jednotnému kontaktnému miestu, ak bola žiadosť podaná prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

(účinné od 1.2.2020) Okresný úrad, ktorý plní úlohy jednotného kontaktného miesta, vydá športovému odborníkovi oprávnenie na podnikanie a bezodkladne oznámi ministerstvu školstva vydanie oprávnenia na podnikanie.

Ministerstvo školstva zapíše oprávnenie na podnikanie športového odborníka do registra fyzických osôb v športe podľa § 80 ods. 6 písm. h).

Oprávnenie na podnikanie vydané okresným úradom obsahuje údaje podľa § 80 ods. 2 písm. a), b), c), e), g) a h) a údaj podľa § 80 ods. 6 písm. h) prvého bodu.

(6) Športový odborník môže oznámiť ministerstvu školstva alebo jednotnému kontaktnému miestu pozastavenie podnikania. Ministerstvo školstva zapíše do registra fyzických osôb v športe pozastavenie podnikania podľa § 80 ods. 6 písm. h) tretieho bodu. Účinky pozastavenia podnikania športového odborníka nastávajú dňom doručenia oznámenia o pozastavení podnikania ministerstvu školstva, alebo ak je v oznámení uvedený neskorší deň, týmto dňom.

(účinné od 1.2.2020) Športový odborník môže oznámiť jednotnému kontaktnému miestu pozastavenie podnikania; jednotné kontaktné miesto bezodkladne oznámi ministerstvu školstva pozastavenie podnikania.

Ministerstvo školstva zapíše do registra fyzických osôb v športe pozastavenie podnikania podľa § 80 ods. 6 písm. h) tretieho bodu. Účinky pozastavenia podnikania športového odborníka nastávajú dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia o pozastavení podnikania jednotnému kontaktnému miestu, alebo ak je v oznámení uvedený neskorší deň, týmto dňom.

(7) Po pozastavení podnikania športový odborník nadobudne oprávnenie na podnikanie uplynutím obdobia pozastavenia podnikania alebo dňom uvedeným v oznámení o zmene obdobia pozastavenia podnikania.

Pozastavenie podnikania nemôže trvať kratšie ako tri mesiace a dlhšie ako tri roky; pozastavenie podnikania je možné aj opakovane.

(8) Oprávnenie športového odborníka podnikať zaniká

a) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
b) stratou odbornej spôsobilosti požadovanej na výkon činnosti športového odborníka,
c) stratou bezúhonnosti požadovanej na výkon činnosti športového odborníka,
d) oznámením športového odborníka o ukončení podnikania.

(9) Športový odborník môže oznámiť ministerstvu školstva alebo jednotnému kontaktnému miestu ukončenie podnikania. Ministerstvo školstva zapíše do registra fyzických osôb v športe ukončenie podnikania podľa § 80 ods. 6 písm. h) druhého bodu. Účinky ukončenia podnikania športového odborníka nastávajú dňom doručenia oznámenia o ukončení podnikania ministerstvu školstva, alebo ak je v oznámení uvedený neskorší deň, týmto dňom.

(účinné od 1.2.2020) Športový odborník oznámi jednotnému kontaktnému miestu ukončenie podnikania; jednotné kontaktné miesto bezodkladne oznámi ministerstvu školstva ukončenie podnikania.

Ministerstvo školstva zapíše do registra fyzických osôb v športe ukončenie podnikania podľa § 80 ods. 6 písm. h) druhého bodu.

Účinky ukončenia podnikania športového odborníka nastávajú dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia o ukončení podnikania jednotnému kontaktnému miestu, alebo ak je v oznámení uvedený neskorší deň, týmto dňom.

(10) Za odbornú činnosť v športe sa nepovažuje záchrana života a špecializované činnosti v oblasti záchrany života.

§ 7

(1) Na výkon činnosti športového odborníka sa vyžaduje bezúhonnosť. Podmienka bezúhonnosti musí byť splnená po celý čas výkonu činnosti športového odborníka.

(2) Za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za

a) obzvlášť závažný zločin,
a) zločin (účinné od 1.1.2020)
b) úmyselný trestný čin proti životu a zdraviu, úmyselný trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti, úmyselný trestný čin proti rodine a mládeži, úmyselný trestný čin všeobecne nebezpečný, úmyselný trestný čin proti republike, úmyselný trestný čin proti poriadku vo verejných veciach, úmyselný trestný čin proti iným právam a slobodám, alebo
c) iný trestný čin, ako je uvedený v písmenách a) a b), spáchaný so zbraňou, násilím, hrozbou bezprostredného násilia, hrozbou inej ťažkej ujmy alebo s použitím nátlaku.

(účinné od 1.1.2020)

c) iný trestný čin, ako je uvedený v písmenách a) a b), spáchaný so zbraňou, násilím, hrozbou bezprostredného násilia, hrozbou inej ťažkej ujmy alebo s použitím nátlaku, alebo
d) trestný čin podľa písmen a) až c), trestný čin proti majetku alebo hospodársky trestný čin, ak ide o kontrolóra alebo člena štatutárneho orgánu športovej organizácie.

(3) Za bezúhonného sa považuje aj ten, komu bolo odsúdenie za trestný čin podľa odseku 2 zahladené alebo sa na neho hľadí, akoby nebol za takýto čin odsúdený.

(4) Bezúhonnosť sa preukazuje pri zápise do registra fyzických osôb v športe písomným čestným vyhlásením; ak ide o vykonávanie činnosti športového odborníka v športe mládeže, výpisom z registra trestov.

Na účel preukázania bezúhonnosti fyzická osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.6c) Údaje podľa druhej vety ministerstvo bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

Ak príslušné orgány členských štátov Európskej únie alebo príslušné orgány tretích štátov taký doklad nevydávajú, výpis z registra trestov sa nahrádza obdobným dokladom vydaným príslušným orgánom nie starším ako tri mesiace.

POZNÁMKA:  Športový odborník, ktorý je fyzickou osobou podnikteľom, spácha SPRÁVNY DELIKT ak uvedie neprAvdivý údaj vo vyhlásení podľa § 95 ods. 3 písm. a) zákona, za ktorý je možno uložiť pokutu od 50 eur do 3 000 eur. 

(5) Stratu bezúhonnosti je športový odborník povinný bezodkladne oznámiť športovej organizácii, pre ktorú vykonáva činnosť športového odborníka.

POZNÁMKA:  Športový odborník, ktorý je fyzickou osobou podnikteľom, spácha SPRÁVNY DELIKT ak neoznámi stratu bezúhonnosti podľa § 95 ods. 3 písm. b) zákona, za ktorý je možno uložiť pokutu od 50 eur do 3 000 eur. 

(6) Športový odborník je povinný na vyzvanie bezodkladne preukázať doklad o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činnosti športového odborníka.

POZNÁMKA:  Športový odborník, ktorý je fyzickou osobou podnikteľom, spácha SPRÁVNY DELIKT ak sa nepreukáže dokladom o odbornej spôsobilosti podľa § 95 ods. 3 písm. c) zákona, za ktorý je možno uložiť pokutu od 100 eur do 10 000 eur. 

(7) Pri vykonávaní činnosti športového odborníka môže byť športový odborník bez jeho súhlasu monitorovaný športovou organizáciou, ku ktorej má príslušnosť, a z monitorovania môžu byť vyhotovované obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy, ak § 90 ods. 5 neustanovuje inak. Podmienky monitorovania podľa § 5 ods. 6 a 7 sa na športového odborníka vzťahujú rovnako.

Koncepcia práce s talentovanou mládežou

Talentovaná mládež

, , , , , , , , , ,

Koncepcia práce so športovo talentovanou mládežou na roky 2015 – 2020

V súlade s Koncepciou štátnej politiky v oblasti športu – Slovenský šport 2020, ktorá bola schválená uznesením vlády SR č. 726 z 19. decembra 2012, je cieľom v tejto oblasti skvalitnenie prípravy športovo talentovanej mládeže, zvýšenie efektivity výberu športových talentov a kvality ich prípravy do 23 rokov, najmä pre potreby športovej reprezentácie SR a to diferencovane, so strategickým zámerom do roku 2020. Ďalej je to prehĺbenie spolupráce príslušných štátnych inštitúcií, samospráv a športových organizácií.

Športová prax potvrdzuje, že vrcholný výkon môže dosiahnuť len talentovaný jedinec za priaznivých podmienok a optimálnej starostlivosti o jeho prípravu. Talent predstavuje súbor priaznivých vlôh (biologických, motorických, psychických aj sociálnych) pre dosahovanie vrcholového športového výkonu v príslušnom športe.

Výber športovo talentovanej mládeže je dlhodobý vedecky zdôvodnený proces, ktorý sa realizuje na všetkých etapách športovej prípravy a je zameraný na vyhľadávanie vhodných jedincov, ktorí sa uplatnia vo vrcholovom športe.

Systém výberu a podpory športovo talentovanej mládeže charakterizujú nasledovné podmienky:

  • etapovitosť výberu talentovanej mládeže,
  • postupnosť a nadväznosť športovej prípravy
  • profesionálne trénerské, organizačné a odborné zabezpečenie
  • kontrola plnenia stanovených cieľov vo všetkých etapách a na všetkých úrovniach.

V súčasnosti, musíme konštatovať, že sa tieto charakteristiky v systéme podpory športovo talentovanej mládeže, z rôznych príčin, dôsledne nedodržiavajú.

Zmeny v spoločnosti za ostatné dve desaťročia sa postupne premietli aj do systému starostlivosti o športovo talentovanú mládež. Medzi pozitíva, ktoré tieto zmeny priniesli určite patrí otvorenie sa svetu a možnosti pre našich športovcov pripravovať sa a súťažmeť v zahraničí v lepších podmienkach, dovoz kvalitného športovo technického vybavenia pre športové odvetvia, vznik národných športových zväzov a ich etablovanie sa v medzinárodných športových štruktúrach a iné. Bohužiaľ, viac bolo asi negatív, ktoré sa premietli do súčasného slovenského športu. Prišlo k zrušeniu jednotlivých článkov systému športovej prípravy mládeže (tréningových stredísk mládeže a školských športových stredísk), k znižovaniu hodín a hlavne kvality vyučovania telesnej výchovy v školách, nezáujem detí a mládeže o šport a pohybovú aktivitu. Prišlo k zmenám v podpore športu a inflácii cien v športe, privatizácii a rušeniu športovísk, na druhej strane sa ale rokmi postupne zvyšujú nároky pre športovú prípravu v rôznych športových odvetviach.

Preto, aj na základe diskusií s odborníkmi z praxe, vedeckými pracovníkmi vysokých škôl a taktiež dlhoročnými trénermi mládeže, sme prišli k záveru, že je potrebné pripraviť systémové zmeny v starostlivosti o športovo talentovanú mládež a začať nastavovať systém na efektívny, ktorý bude postavený na celoplošnom výbere detí, s postupnosťou a nadväznosťou športovej prípravy, s profesionálnym trénerským, organizačným me odborným zabezpečením a kontrolou plnenia stanovených cieľov vo všetkých etapách a úrovniach. Je preto potrebné pripraviť koncepciu, ktorá môže pomôcť zlepšmeť súčasný nedobrý stav v slovenskom športe a navrhne opatrenia pre všetkých zainteresovaných v danej oblasti.

V súlade s Čl. 24 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sa v materiáli snažíme uvedenú problematiku starostlivosti o športovo talentovanú mládež riešmeť komplexne, vrátane rozvoja osobnosti, talentu a tvorivosti osôb so zdravotným postihnutím, ako aj rozvoj ich duševných a telesných schopností v maximálnej možnej miere.

Zároveň v materiáli dodržiavame princíp rovnosti príležitostí a podpory športovo talentovaných detí a mládeže zo sociálne znevýhodneného prostredia a športovo talentovaných detí a mládeže v náhradnej inštitucionálnej starostlivosti kde sa navrhuje, aby štát podporoval aj tieto športové talenty.

1. Súčasný stav

Systém starostlivosti o športovo talentovanú mládež tvorí kombináciu troch systémov – školský systém, systém starostlivosti o športovo talentovanú mládež národných športových zväzov a systém starostlivosti o športovo talentovanú mládež troch rezortných športových stredísk – Národného športového centra v Bratislave, Športového centra polície Ministerstva
vnútra SR a Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica. Tieto tri systémy nedostatočne medzi sebou komunikujú a spolupracujú.

1a) Školský systém

Školský systém výchovy a vzdelávania športovo talentovanej mládeže tvoria v súčasnosti centrá voľného času, ktoré zabezpečujú záujmové športovanie detí a mládeže na tej najnižšej úrovni a podieľajú sa na organizovaní školských športových súťaží vyhlasovaných Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „ministerstvo“). Ďalej sú to športové triedy na základných a stredných školách a športové školy.

– Centrá voľného času (ďalej len „CVČ“) sú školské zariadenia, ktoré vytvárajú podmienky na záujmovú športovú činnosť detí a mládeže a podieľajú sa na organizovaní školských športových súťaží vyhlasovaných ministerstvom. Spoločne so športovými krúžkami na základných školách vytvárajú základňu pre športové vyžitie detí a následný výber športových talentov.

– Športové triedy (ďalej len „ŠT“) sú útvary, do ktorých sa uskutočňuje špecializovaný výber na konkrétny druh športu. Praxou sa ukázalo, že sú vhodné najmä na kolektívne športy, kde je možné vytvoriť triedu zo športovcov jedného alebo dvoch športov.

– Športové školy – športové gymnáziá (ďalej len „ŠŠ“) sú vzdelávacie inštitúcie, ktoré ich poskytujú stredné všeobecné vzdelanie a zároveň športovú prípravu, zriaďovateľom je príslušný samosprávny kraj (ďalej len „VÚC“), štátom uznaná cirkev, náboženská spoločnosť, iná právnická osoba alebo fyzická osoba.

Novelizáciou zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) v roku 2013 (v § 103 ods. 11), prišlo k vypusteniu školských stredísk záujmovej činnosti zo siete školských zariadení a ich transformácii na CVČ, ktoré podporujú aj inštitucionálny rozvoj športového nadania. CVČ vykonávajú svoju činnosť vo všetkých 79 okresoch Slovenskej republiky a zabezpečujú pravidelnú záujmovú činnosť a podujatia príležitostnej záujmovej činnosti so športovým zameraním. Podľa údajov získaných 31.12.2014 , pravidelnú záujmovú činnosť so športovým zameraním vykonávalo v roku 2014 celkom 80 532 žiakov a podujatí príležitostnej záujmovej činnosti so športovým
zameraním sa zúčastnilo celkom 370 493 účastníkov. Celkom CVČ zorganizovali viac ako 18 000 podujatí so športovým zameraním.

Vzdelávanie športovo nadaných detí a žiakov upravuje v § 103 až 106 školský zákon. Na základe získaných štatistických údajov k 31.12.2014, je v súlade so školským zákonom realizované vzdelávanie v 12-tich ŠŠ, v 130-tich základných školách so ŠT, v 30-tich stredných školách so ŠT a celkom v 759-tich ŠT. V ŠŠ sa vzdelávalo 3 276 žiakov približne v 40-tich športových odvetviach a pôsobilo 195 trénerov, z toho 6 trénerov me. stupňa, 22 II. stupňa, 22 III. stupňa, 75 trénerov IV. stupňa, 68 V. stupňa a bez kvalifikácie boli 2 tréneri.

V ŠT na základných školách sa vzdelávalo spolu 12 918 žiakov približne v 26-tich športových odvetviach. Najviac žiakov bolo vo futbale 3 452, v ľadovom hokeji 1 922, vo volejbale 1 857 a v atletike 1 480. V ŠT v základných školách pôsobilo 249 trénerov, z toho 65 trénerov me. stupňa, 72 II. stupňa, 64. III. stupňa, 25 IV. stupňa, 20 V. stupňa a 3 bez kvalifikácie.

V ŠT na stredných školách sa vzdelávalo spolu 1 867 žiakov približne v 32 športových odvetviach. Najviac žiakov bolo vo futbale 1 042, vo volejbale 209 a v ľadovom hokeji 140. V ŠT v stredných školách pôsobilo 60 trénerov, z toho 15 me. stupňa, 18 II. stupňa, 12 III. stupňa, 6 IV. stupňa, 6 V. stupňa a 3 bez kvalifikácie.

Podrobnejšie štatistické údaje za rok 2014 budú verejne prístupné na http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-skolstva/mladez-a- sport/sport.html?page_id=10269 .

V školskom systéme je v súčasnosti možné, v súlade s § 26 školského zákona, pre mimoriadne nadaných športovcov zabezpečmeť na základných školách a stredných školách vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu, na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka.

Financovanie školského systému – športových tried a športových škôl, legislatívne upravuje zákon č. 597/2003 Z. z. zo 6. novembra 2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 597/2003 Z. z.“) a Nariadenie vlády SR č. 630/2008 Z. z. z 10. decembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia. V súlade s uvedeným ministerstvo každoročne rozpisuje normatívnym spôsobom finančné prostriedky pre zriaďovateľov ŠŠ a ŠT.

Financovanie činnosti CVČ sa uskutočňuje z rozpočtu územnej samosprávy. Územnej samospráve sa na tento účel poskytujú finančné prostriedky prostredníctvom podielových daní. Spôsob rozdeľovania a poukazovania výnosu dane do rozpočtu obcí a VÚC upravuje zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov. Kritériá rozdeľovania výnosu dane do rozpočtu obcí a VÚC upravuje nariadenie vlády SR č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov. Podľa § 7a zákona č. 597/2003 Z. z. sa uskutočňuje zber údajov potrebných na rozdeľovanie a poukazovanie výnosu dane obciam pre školstvo. Financovanie CVČ upravuje zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (spôsob poskytovania finančných prostriedkov obcou (§6 ods. 12) a VÚC (§9 ods.12).

Hlavné problémy školského systému pri príprave športovo talentovanej mládeže:

– nedostatočná legislatívna úprava definovania ŠT a ich podmienok zriaďovania, čo spôsobuje živelnosť a nárast ich vzniku, bez informovanosti národného športového zväzu, súčasná sieť útvarov talentovanej mládeže je zbytočne široká a neefektívna,
– absentuje celoplošné testovanie a identifikácia športového talentu u detí a celoštátny zber/zverejňovanie výsledkov testovania, taktiež poradenstvo pre rodičov pre aký druh športu má dieťa talent/predpoklady,
– nízky počet hodín telesnej výchovy (10 – 16 hodín/semester) pre študentov učiteľského štúdia me. stupňa na pedagogických fakultách, následne je potrebné vynakladať ďalšie verejné zdroje a zdroje z európskych fondov na ich ďalšie
vzdelávanie,
– nedostatočne zohľadnené špecifiká náročnosť a zabezpečení v výchovno-vzdelávacieho procesu, najmä v ŠT a ŠŠ, zriaďovanie ŠT a ŠŠ je výlučne v kompetencii samosprávy, ktorá nezohľadňuje požiadavky národných športových zväzov a tým aj štátnej športovej reprezentácie,
– absentuje inštitúcia/útvar, ktorý by zabezpečoval analytické údaje o činnosti ŠT a ŠŠ a využití finančných prostriedkov vynakladaných na prípravu športovo talentovanej mládeže, taktiež inštitúcia/útvar, ktorý by zabezpečoval nákup tovarov a služieb v súlade so zákonom č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
– v rezortnom systéme chýba odborný orgán, ktorý by koordinoval činnosť, hodnotil by výkonnostnú úroveň zaradených športovcov a metodicky by riadil tieto útvary,
– športové gymnázium je druh školy, ktorý je zameraný na športovcov so študijnými predpokladmi, ktorí spájajú svoju predstavu o športovej výkonnosti s prípravou na povolanie s predpokladaným vysokoškolským vzdelaním. V súčasnosti absentujú
študijné odbory so športovou prípravou pre žiakov s odborným zameraním s maturitou a bez maturity, v súlade s duálnou kariérou v športe.

1b) Zväzový systém – centrá talentovanej mládeže

V súlade s § 8 ods. 2 písm. c) zákona č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov národný športový zväz (ďalej len „NŠZ“) zabezpečuje starostlivosť o športové talenty a v rámci tejto kompetencie je oprávnený si zriaďovať útvary športovo talentovanej mládeže, alebo ich nezriaďovať a starať sa individuálne o športové talenty. NŠZ môže pri výchove športovo talentovanej mládeže spolupracovať so športovými klubmi, školami, rezortnými športovými strediskami a ministerstvom, ktoré podporuje formou dotácií zo štátneho rozpočtu aj oblasť športovo talentovanej mládeže. Pre rok 2015 je pre NŠZ na športovo talentovanú mládež alokovaná suma v rámci štátneho rozpočtu z Programu 026 Národný program rozvoja športu v SR približne 7 663 000 eur. Percentuálny podiel prostriedkov použitých na športovo talentovanú mládež si zo schválenej dotácie na rozvoj športového odvetvia NŠZ určujú sami.

Centrálny zber štatistických údajov sa realizuje iba za centrá talentovanej mládeže, z tohto dôvodu uvádzame tieto údaje zozbierané k 31.12.2014 .

– Centrá talentovanej mládeže (ďalej len „CTM“) – sú útvary zriaďované pri športových kluboch a telovýchovných jednotách. Proces výberu a športovej prípravyje riadený športovými klubmi, s cieľom zabezpečmeť účasť v celoslovenských športových súťažiach. V CTM sa do procesu riadenia významne zapája aj športový zväz.

V CTM bolo podľa získaných štatistických údajov k 31.12.2014 spolu celkom 6 445 športovcov z toho 1 087 dievčat. Z tohto počtu bolo 1 694 kadetov, 1 687 juniorov a 3 064 športovcov inej kategórie. Zo ŠT prišlo do CTM 173 športovcov, zo ŠŠ 300 športovcov, z iných športových klubov 635 športovcov a najviac bolo vlastných odchovancov športových klubov 1 059. Do rezortných športových stredísk bolo z CTM zaradených 75 športovcov, do najvyšších súťaží bolo zaradených 90 a do štátnej športovej reprezentácie spolu 653 športovcov. V CTM pracovalo spolu 1 271 zamestnancov. Z tohto počtu bolo spolu 997 trénerov (153 trénerov V. stupňa, 146 trénerov IV. stupňa, 284 trénerov III. stupňa, 196 trénerov II. stupňa a 218 trénerov me. stupňa), z toho 86 trénerov štátnej športovej reprezentácie. Ďalej v CTM pracovalo spolu 200 iných zamestnancov (51 lekárov, 60 masérov, 1 diagnostikov, 24 metodikov a 54 ostatných). Zamestnancov CTM podľa vzdelania – 593 zamestnancov malo stredoškolské vzdelanie, 238 zamestnancov malo vyštudovanú Fakultu telesnej výchovy a športu UK v Bratislave, 132 zamestnancov malo vyštudovanú vysokú školu s pedagogickým zameraním, iné vzdelanie malo 217 zamestnancov. V CTM pracovalo 221 interných zamestnancov a 1 598 externých zamestnancov, z toho bolo 448 dobrovoľných zamestnancov.

Hlavné problémy zväzového systému pri príprave športovo talentovanej mládeže:

– chýba jednotná metodika, kritériá výberu a identifikácie športových talentov, národné športové zväzy majú rozdielne kritériá a spôsob výberu, absentujú vypracované modely úspešného športovca/reprezentanta,
– útvary športovo talentovanej mládeže sú dlhodobo finančne poddimenzované, okrem nízkej podpory národných športových zväzov a členského príspevku je náročné zabezpečovať iné zdroje podpory,
– mzdy trénerov mládeže nedosahujú ani priemernú mzdu v Slovenskej republike, aj preto je problematické zabezpečmeť, aby so športovo talentovanou mládežou pracovali tí najlepší tréneri,
– útvary športovo talentovanej mládeže hradia komerčné náklady za využívanie športovísk, ktoré sú majetkom samosprávy,
– väčšina útvarov športovo talentovanej mládeže je zriadená pri športových kluboch a telovýchovných jednotách a ich činnosť často nepresahuje miestny rámec záujmu, chýbajú štruktúry, napr. krajských výberov, najmä v kolektívnych športoch.

1c) Rezortné športové strediská

Národné športové centrum (ďalej len „NŠC“) – je priamoriadenou rozpočtovou organizáciou ministerstva, ktorá vznikla k 1.1.2004 zlúčením Národného inštitútu športu a Centra akademického športu. V súlade s Koncepciou štátnej politiky v oblasti športu – Slovenský šport 2020, sú strategické úlohy NŠC definované predovšetkým v oblasti starostlivosti o talentovanú mládež. NŠC zabezpečuje komplexnú starostlivosť v príprave vrcholových športovcov, športových reprezentantov Slovenskej republiky a športovo talentovanej mládeže do 23 rokov vo vybraných športoch, rozvoj vzdelávacích, výchovných, diagnostických, informačných a odborno-metodických činností pre potreby športu v Slovenskej republike, poskytuje zdravotnú starostlivosť, zabezpečuje zavedenie a uplatňovanie metodík zdravotnej kontroly športovcov, ako aj metodík diagnostického sledovania funkčných zmien a trénovanosti športovcov, spracovanie a podporu systému vzdelávania v oblasti športu, vypracovanie a správu jednotného informačného systému v oblasti športu. V rámci identifikácie športového talentu vypracovalo NŠC v spolupráci so športovými zväzmi testovacie batérie v športoch: biatlon, bežecké lyžovanie, alpské lyžovanie, snowbording, akrobatické lyžovanie, sánkovanie, rýchlokorčuľovanie, krasokorčuľovanie, ľadový hokej, vodný slalom, rýchlostná kanoistika, veslovanie, plávanie, vodné pólo, triatlon, judo, zápasenie, taekwondo, box, šerm, atletika, cyklistika, bedminton. NŠC zabezpečilo vydanie publikácie „Rozvoj a diagnostika pohybových schopností detí a mládeže (Laczo a kol. 2013) , ktorej súčasťou je aj aplikácia testovacích batérií pre identifikáciu športového talentu využiteľnú v podmienkach školského športu, ktorá vznikla v rámci projektu „Zvyšovanie kvalifikovanosti učiteľa telesnej a športovej výchovy“ realizovaným NŠC. NŠC je správcom Informačného systému slovenského športu (ďalej len „ISŠ“), ktorý je súčasťou informačného systému verejnej správy. Obsahom ISŠ je športový register, ktorý sústreďuje údaje v jednotlivých športových odvetviach. Základnými úlohami ISŠ je vytvorenie kľúčových registrov mapujúcich reálny rozsah pôsobenia jednotlivých osôb a subjektov v oblasti športu, vytvorenie informačného zdroja pre potreby širokej odbornej me laickej verejnosti, taktiež evidencia finančných prostriedkov verejnej správy alokovaných v oblasti športu v rámci SR. Z dôvodu lepšej informovanosti občanov SR o športových súťažiach žiakov vyhlasovaných ministerstvom, bol od 6. októbra 2010 verejnosti sprístupnený webový portál, ktorý je prístupný na adrese www.skolskysport.sk. ISŠ ako aj webové sídlo www.školsksport.sk sú významným článkom pri realizácií aktivít na podporu detí a mládeže v športe. NŠC taktiež zabezpečuje osvetu a propagáciu športu v SR v rôznych oblastiach, na školách, na súťažiach, cez športovcov-ambasádorov, propagačno-osvetové projekty, edičnú a informačnú činnosť. V súčasnosti je vekový priemer športovcov v podpore NŠC 20 rokov. V roku 2014 bolo zaradených do NŠC 75 športovcov v individuálnych športoch a 54 športovcov širšieho tímu ľadového hokeja do 20 rokov. Desať z týchto športovcov má uzatvorený pracovný pomer v NŠC. Športovci NŠC v roku 2014 získali celkom 7 medailí na vrcholných podujatiach typu – majstrovstvá sveta, majstrovstvá sveta juniorov do 23 rokov, majstrovstvá Európy, majstrovstvá Európy juniorov do 23 rokov. Okrem toho dosiahli tri medailové umiestnenia na letnej olympiáde mládeže. Celkové výdavky na činnosť NŠC a plnenie úloh v kontrakte medzi ministerstvom a NŠC boli v roku 2014 v sume 1 577 667,24 eur. Bližšie údaje o činnosti a hospodárení NŠC je možné získať vo zverejnenej Správe o výsledkoch rozboru hospodárenia NŠC do 31.12.2014 .

Športové centrum polície (ďalej len „ŠCP“) vzniklo od 1.1.2015, pôvodný názov organizácie bol Stredisko štátnej športovej reprezentácie Ministerstva vnútra SR. ŠCP je samostatná rozpočtová organizácia Ministerstva vnútra SR (ďalej len „MV SR“). Hlavnou činnosťou ŠCP je zabezpečenie prípravy športovcov na vrcholné športové podujatia (olympijské a paralympijské hry, majstrovstvá sveta a majstrovstvá Európy). Cieľom tejto činnosti je úspešné vystúpenie slovenských športovcov na uvedených podujatiach a prezentácia vyspelosti a rozvoja slovenskej spoločnosti. V súlade s touto hlavnou činnosťou a jej cieľov ŠCP zabezpečuje realizáciu tréningového procesu – plánovanie a vyhodnocovanie športovej prípravy a športových výsledkov, organizáciu a zabezpečenie materiálnych, priestorových a personálnych potrieb športovej prípravy, vyhľadávanie talentov, spoluprácu so školami, rodičmi a ďalšími partnermi športového hnutia, plánovanie, prípravu a organizovanie dopravy, ubytovania, stravovania a ostatných nevyhnutných zložiek zabezpečenia tréningového procesu, komplexnú zdravotnú starostlivosť pre vrcholových športovcov vrátane zabezpečenia špeciálnej výživy a podporných prostriedkov, testovanie, regeneračný a rehabilitačný proces, sledovanie a zabezpečenie dodržania antidopingových zásad a pravidiel, štart športovcov na súťažiach a podujatiach doma me v zahraničí. Zároveň sa stará o ekonomické zabezpečenie činnosti, plánovanie a rozpočtovanie potrebných finančných prostriedkov, peňažné a finančné operácie na zabezpečenie prevádzky a činnosti, vedenie materiálovej evidencie, pracovnoprávnej, personálnej agendy a ostatnej zákonnej evidencie s dôrazom na individuálnu potrebu športovcov a jednotlivých druhov športu a športových disciplín. ŠCP ďalej komplexne zabezpečuje a koordinuje činnosti v oblasti vrcholového športu, výkonnostného športu a výchovy športovo talentovanej mládeže v podmienkach MV SR. Dlhodobú podporu a pomoc talentovaným juniorom poskytuje ŠCP na základe inštitútu „zabezpečovaní športovci“. V roku 2014 ŠCP získalo na majstrovstvách sveta a majstrovstvách Európy dospelých 13 medailových umiestnení. Celkový upravený rozpočet pre rok 2014 ŠCP bol v sume 2 181 021 eur spolu za bežné aj kapitálové výdavky. Bližšie údaje je možné získať zo zverejnenej Výročnej správe ŠCP za rok 2014 .

Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica (ďalej len „VŠC BB“) – je samostatná rozpočtová organizácia Ministerstva obrany SR (ďalej len „MO SR“). Poslaním VŠC BB je
zabezpečenie profesionálnej starostlivosti a prípravy športovcov na športovú reprezentáciu ozbrojených síl SR a štátnu športovú reprezentáciu s cieľom dosahovať popredné umiestnenia
na olympijských hrách, majstrovstvách sveta a Európy, ako me na iných medzinárodných a vrcholových celoštátnych súťažiach, ktoré sú príležitosťou na propagáciu krajiny, kultúry a života občanov SR, organizovanie športových podujatí pre domácich a zahraničných športovcov, zabezpečenie starostlivosti o zverený hnuteľný a nehnuteľný majetok (budovy, zariadenia, telovýchovné objekty, pozemky) s maximálnym využitím pre zlepšenie športovej výkonnosti, spolupráca so športovými zväzmi, športovými klubmi, združeniami a organizáciami v oblasti športu s cieľom poskytnutia profesionálnych podmienok pre najlepších talentovaných športovcov, aby bola zabezpečená kontinuita ich výkonnostného vrcholu. VŠC BB v spolupráci s príslušnými NŠZ zabezpečuje starostlivosť o športovcov v atletike, biatlone, cestnej cyklistike, džude, rýchlostnej kanoistike, športovej streľbe, vo vodnom slalome, vzpieraní, v zápasení, plávaní, zjazdovom lyžovaní, kulturistike, vo vodnom motorizme, v karate, triatlone, modernom päťboji a v športovej gymnastike. VŠC BB má zamestnaných 90 profesionálnych športovcov, cca 110 zmluvných športovcov vo veku 15 – 23 rokov. Tréneri športových oddielov sa ďalej starajú aj o športovo talentovanú mládež a deti. Na týchto trénerov je naviazaných ďalších cca 400 – 500 športujúcich detí a mládeže.
Športovci VŠC BB získali v roku 2014 na vrcholných majstrovských súťažiach spolu 47 medailí, čo je oproti roku 2013 nárast o 18. Celkový upravený rozpočet VŠC BB pre rok 2014 bol čerpaný v sume 4 224 776 eur. Bližšie údaje je možné získať zo zverejnenej Výročnej správy VŠC BB za rok 2014 .

Hlavné problémy rezortných športových stredísk pri príprave športovo talentovanej mládeže:

– absentujú jednotné pravidlá a kritériá na zaraďovanie športovcov do rezortných športových stredísk, každý rezort má svoje pravidlá/predpisy a rôzny počet tabuľkových miest pre športovcov,
– príprava štátnej športovej reprezentácie je nedostatočne koordinovaná štátom (ministerstvom),
– nedostatočný (nízky) počet zaradených mladých talentovaných športovcov, možno pre nízky rozpočet stredísk, čo v budúcnosti môže znamenať aj nižší počet seniorov reprezentantov,
– strediská zabezpečujú starostlivosť o športovcov v jednom športe rezortné športové všetky tri, napr. všetky tri strediská zabezpečujú starostlivosť o rýchlostných kanoistov, tréningový proces neprebieha spoločne, nakoľko je riadená a financovaná z rôznych zdrojov, čo môže byť neefektívne,
– nedostatočný počet tabuľkových miest na zaradenie športovcov a športových odborníkov (tréneri, členovia realizačných tímov – masér, lekár, technik a pod.).

2. Analýza údajov získaných z dotazníkov

Ministerstvo realizovalo zber údajov a iných informácií o útvaroch talentovanej mládeže prostredníctvom elektronických dotazníkov v termíne od 16. apríla do 7. mája 2015. Cieľom zberu údajov bolo získať ďalšie informácie od NŠZ a ÚTM o ich činnosti, vyhodnotiť a sprístupniť verejnosti získané informácie a zároveň tieto využmeť pri formulovaní opatrení tejto koncepcie. Dotazníky ako aj spracovanie údajov je verejne prístupné na internetovej stránke ministerstva .

2.a Údaje poskytnuté NŠZ

Zo spracovaných údajov z dotazníkov bolo NŠZ identifikovaných 17 293 športových talentov, zo 61 148 zaradených športovcov. NŠZ uviedli, že v ÚTM celkom pracuje 1 360 trénerov a počet identifikovaných športových talentov na trénera je 13. Celková suma, ktorou NŠZ prispievajú na ÚTM je 2 395 553 eur. Maximálna suma, ktorou NŠZ prispel na ÚTM je 427 071 eur (Slovenský tenisový zväz). Suma, ktorou NŠZ prispievajú na jeden ÚTM je od 2 200 eur do 9 818 eur.

Zaujímavá je situácia v prípade štátom zriadených ÚTM (ŠŠ a rezortných športových stredísk). NŠZ reportovali existenciu spolu 17 vlastných štátom (spolu) financovaných ÚTM a uvádzajú, že v 12 prípadoch by vedeli lepšie využmeť prostriedky, ktorými sa uvedené ÚTM financujú. Len v prípade 5 športových odvetví zaradených štátom (spolu) financovaných ÚTM sú NŠZ v tomto ohľade spokojné.

NŠZ zároveň reportovali, že z celkového počtu 1 360 trénerov je 311 me. stupňa, 324 II. stupňa, 421 III. stupňa, 155 IV. stupňa a 149 V. stupňa. Podľa mienky NŠZ v ÚTM pracujú prevažne najlepší tréneri pre športové talenty. Až 58 % NŠZ by vedelo prostriedky z verejných zdrojov, ktoré boli poskytnuté priamo na ÚTM štátom, využmeť lepšie, ak by boli poskytnuté priamo ich NŠZ. Veľmi malé percento odpovedí „nie“ znamená, že na rozhodovaní o činnosti ÚTM sa podieľajú NŠZ aj zriaďovatelia spoločne v rôznom pomere, najmenší vplyv majú NŠZ na rozpočet a výber pracovníkov ÚTM. Prevažná väčšina NŠZ hodnotila športové priestory ako lepšie, ako majú športovci, ktorí nie sú zaradení v ÚTM.

Väčšina NŠZ vykonáva identifikáciu športových talentov v rôznej forme. Pri nástupe do ÚTM je športový talent identifikovaný prevažne na základe svojich športových výsledkov, zväzy pri identifikácii menej využívajú plošné testovanie športovcov. Následné sledovanie identifikovaných športových talentov sa uskutočňuje prevažne sledovaním ich výsledkov, menej už vykonávaním testov, prevažuje orientácia na výsledky v mládežníckom veku. Zo získaných odpovedí NŠZ vyplýva, že len 67 % zväzov jednoznačne umiestňuje svoje talenty do ÚTM, až 20 % zväzov svoje športové talenty do ÚTM neumiestňuje. Ďalej pri starostlivosti o športové talenty NŠZ volia mierne častejšie preplatenie nákladov športovca ako priame zabezpečenie služieb.

2.b Údaje poskytnuté samotnými ÚTM

Údaje poskytlo celkom 356 ÚTM podľa športových odvetví. ÚTM reportovali, že majú zaradených celkom 19 374 športovcov, z toho mužov v individuálnych športoch 2 639, žien v individuálnych športoch 2 422, mužov v kolektívnych športoch 11 460 a žien v kolektívnych športoch 2 853. Najviac športovcov 12 087 je vo veku 14 rokov a mladší, najmenej je športovcov 759 vo veku 21 – 23 rokov. Počet trénerov celkovo udávajú ÚTM 1 222, z toho 178 me. stupňa (NŠZ uviedli v súčte 311 trénerov, čo je o 75 % viac), z toho 238 II. stupňa (NŠZ uviedli v súčte 324 trénerov, čo je o 36 % viac), z toho 371 III. stupňa (NŠZ uviedli v súčte 421 trénerov, čo je o 13 % viac), z toho 254 IV. stupňa (NŠZ uviedli v súčte 155 trénerov, čo je o 39 % menej) a 181 trénerov V. stupňa (NŠZ uviedli v súčte 149 trénerov, čo je o 18 % menej). Podľa vzdelania má najviac – 753 trénerov vysokoškolské vzdelanie, stredoškolské vzdelanie má 481 trénerov a 11 má základné vzdelanie. Väčšina trénerov – 445 pracuje v ÚTM ako dobrovoľník, 306 trénerov pracuje na dohodu, 241 ako živnostník a 212 trénerov je priamo zamestnaných v ÚTM. Počet zaradených športovcov v ÚTM na jedného trénera je 16.

Z údajov poskytnutých ÚTM vyplýva, že celkový rozpočet ÚTM je v sume 11 391 163 eur, priemerná suma nákladov na jedného športovca v ÚTM za rok je 588 eur. Počet umiestnení športovcov ÚTM do ôsmeho, resp. dvanásteho miesta na významných podujatiach mládeže, resp. dospelých je 316. Priemerná teoretická cena úspešného výsledku na jeden rok je teda 36 047 eur. Najviac výdavkov na činnosť ÚTM zo sumy 11 391 163 eur tvoria mzdy trénerov vrátane odvodov (3 825 935 eur).

Zvyšovanie odbornosti trénerov v ÚTM sa najčastejšie uskutočňuje samoštúdiom a školeniami organizovanými NŠZ, ktoré väčšinou nestanovujú povinnosť trénerom zvyšovať si svoju odbornosť.

ÚTM ďalej uviedli, že najčastejšie sa na riadení ich útvaru podieľa športový klub, NŠZ a škola. Vyšší územný celok (ďalej len „VÚC“) – zriaďovateľ športových škôl, sa na riadení ÚTM podieľa len nepatrne. S úrovňou tréningových podmienok je väčšina ÚTM spokojná, najnižšie hodnotenie dostali materiálne podmienky za personálnymi a priestorovými podmienkami.

Najčastejším spôsobom získavania športovcov do ÚTM je cielený výber, ÚTM pri výbere takmer vôbec neprihliadajú na finančné možnosti rodičov. Najčastejšími kritériami pre zaradenie do ÚTM sú aktuálny zdravotný stav, testy všeobecnej a špeciálnej výkonnosti a aktuálna športová výkonnosť. Menej sa prihliada na ostatné vyšetrenia, najmenšiu váhu má rodinná anamnéza.

Za najlepšie opatrenie, ktoré by mohlo skvalitniť výber do ÚTM, považujú útvary jednotnú metodiku zo strany zväzov, spracovanie koncepcie výberu, zavedenie kritérií a spracovanie modelu reprezentanta do 23 rokov. Za najväčšie prekážky vo vlastnej činnosti (existencii), považujú ÚTM okrem nedostatku financií aj nízku úroveň všeobecnej a špeciálnej pohybovej výkonnosti detí a nedostatočný záujem o športové odvetvie.

Zaujímavý rozdiel v odpovediach, ktoré uviedli ÚTM je, že do riadenia ÚTM najviac zasahuje športový klub, na druhom mieste je NŠZ. Pri hodnotení ich činnosti je na prvom mieste NŠZ a na druhom mieste je športový klub. Čiastočne hodnotia činnosť ÚTM aj ich zriaďovatelia. Hodnotenie činnosti ÚTM bolo najviac zamerané na obsah tréningového procesu, organizáciu a riadenie útvaru a personálne zabezpečenie. Kontrolu a hospodárenie ÚTM v prevažnej miere kontroluje zriaďovateľ a NŠZ. Väčšina ÚTM uviedla, že je od ich útvaru každoročne vyžadované samohodnotenie ich činnosti.

Z priemerných počtov umiestnení do ôsmeho miesta v kategórii mládeže a do 12. miesta v kategórii dospelých za rok 2014 vyplynulo, že z celkového počtu 19 374 športovcov
je úspešných 415, t. j. 2,14 % (1:47 športovcov). Po odrátaní výsledkov v turnajoch olympijských nádejí je pomer úspešnosti práce ÚTM len 1,63 % (1:61 športovcov).

Zdravotné zabezpečenie športovcov ÚTM v danom športovom odvetví väčšina útvarov vyhodnotila ako nedostatočné a spoluprácu ÚTM s telovýchovným lekárom vyhodnotila ako jednorazovú. Počet základných lekárskych prehliadok u telovýchovného lekára na jedného športovca za rok vychádza na hodnotu 0,8. Počet základných lekárskych prehliadok u iného ako telovýchovného lekára vychádza na hodnotu 0,46 na jedného športovca.

Za rozhodujúce, aby nastali kvalitatívne zmeny v oblasti výberu a prípravy športových talentov tieto uviedli na prvom mieste financovanie ÚTM, zlepšenie materiálnych podmienok, ohodnotenie trénerov ÚTM, odbornú prípravu trénerov mládeže, metodiku tréningového procesu, zdravotné zabezpečenie športovcov, hodnotenie činnosti, skvalitnenie procesu výberu do ÚTM, organizáciu a riadenie ÚTM a ich kontrolu. Ďalej za rozhodujúce „iné“, ktoré neboli v možnostiach dotazníka ÚTM uviedli, že za rozhodujúce považujú centrálny výber športových talentov na základných školách, financovanie športu, vytvorenie spádových centier ÚTM, komplexnú koncepciu športu, motivovanie rodičov a firmy, aby vkladali finančné prostriedky do športovania napr. prostredníctvom odpočítateľnej položky z dane, atď.

3. Návrh systému starostlivosti o športovo talentovanú mládež

Zámerom ministerstva, v spolupráci s národnými športovými zväzmi, školami, samosprávnymi orgánmi obcí a krajov je, aby bolo umožnené čo najväčšiemu počtu detí venovať sa športovým aktivitám pod odborným vedením kvalifikovaných učiteľov telesnej výchovy a trénerov športových klubov. V súlade s prioritami v oblasti štátnej športovej reprezentácie vytvoriť efektívny systém starostlivosti o športovo talentovanú mládež, ktorý bude schopný pripravovať športovcov pre potreby štátnej športovej reprezentácie a bude pružne reagovať na jej meniace sa potreby.

Novým aspektom vo výbere športovo talentovanej mládeže je aj nový pohľad štátu na problematiku elitného športu. V programovom vyhlásení vlády SR na roky 2012-2016 sa uvádza, že vláda presadí vytváranie podmienok na prípravu športových talentov a predloží novú koncepciu práce s talentovanou mládežou.

V rámci tejto koncepcie je potrebné zdôrazniť, že jednu z najdôležitejších úloh v tomto systéme plní nepochybne rodina, ktorá má jedinečný podiel medzi činiteľmi, ktoré zohrávajú úlohu v orientácii dieťaťa na šport (MEDEKOVÁ 2002) a to hlavne v prenose biologických predpokladov (somatických, motorických, psychických), ďalej vo váhe sociálneho dedičstva (výchova, ranné pohybové stimuly, napodobňovanie rodičov, súčasť životného štýlu, hygienické návyky, hodnotový systém, formovanie vlastností osobnosti. Rodina vytvára sociálne zázemie športovcovi, zabezpečuje finančné a materiálne podmienky, určuje životný štýl a spolupracuje pri riadení športovej prípravy svojho dieťaťa.

Demografický vývoj jasne naznačuje trend, ktorý v zásadnej miere ovplyvňuje kvalitu populácie a možnosti stratifikovaného výberu detí s predpokladmi budúcej úspešnosti v širokom diapazóne spoločenského života. Evidentným signálom je stav detskej a mládežníckej populácie nielen na Slovensku, ale aj v susedných krajinách. Je potrebné si priznať, že štátna politika nie vždy reflektuje na prvý pohľad banálnu skutočnosť o potrebe pohybovej aktivity ako prevencie nárastu počtu obéznych detí, s čím bezprostredne súvisí rozšírenie civilizačných ochorení. Rôzni autori uvádzajú, že počet športujúcich detí sa oproti roku 1987 znížil o 30%. Toto priamo ohrozuje program štátnej politiky, ktorá zahŕňa aj reprezentáciu štátu na rôznych úrovniach. Najviditeľnejšou je sféra športovej reprezentácie, ktorej úspešnosť je podmienená primárnym výberom v detskom a žiackom období. Na základe toho sa stáva významnou indikácia, na ktorý šport má dieťa pohybové predpoklady, ktoré je možné nazvať ako štruktúrou talentovanosti. V súčasnosti nielen v Slovenskej republike, ale aj vo svete neexistuje ucelený systém evaluácie jednotlivca, ktorý by
umožňoval diagnostikovať predpoklady pre určité športové zameranie.

V súvislosti s celoplošným testovaním detí, ako aj úlohou rodiny pri výbere a príprave detí do športovej prípravy bude zachovaný princíp vypočutia a zohľadnenia názoru samotného dieťaťa v zmysle č. 12 Dohovoru o právach dieťaťa .

3a) Identifikácia talentov ako súčasť štátnej politiky v oblasti športovej úspešnosti

Požiadavka posúdenia možnej perspektívy športovca už v rannom veku kladie extrémne nároky na diagnostické prostriedky, kvalitu hodnotenia a minimalizáciu chybnej predikcie. Na základe toho je celá oblasť identifikácie talentov veľmi zložitou činnosťou, ktorá si vyžaduje vysokú mieru erudovanosti, dôkladné inštitucionálne zabezpečenie a dobrú nadväznosť ďalších oblastí športového tréningu. Jednou z významných súčastí výberového procesu je cieľ, pre ktorý sú daní jedinci vyhľadávaní a vyberaní. Výber talentov nie je homogénny proces, môže sa veľmi významne odlišovať v zámeroch, pre ktoré experti športovcov vyhľadávajú.

Je možné rozlíšmeť tri základné roviny výberu športovcov:

stanovenie a určenie vhodného jednotlivca pre konkrétnu športovú disciplínu – posúdenie primárnych predpokladov. Toto posúdenie môže byť:
vo všeobecnej rovine – napr. výber pre plávanie, atletiku, športové hry, o v špeciálnej rovine – výber pre šprinty, čme vrhy, pre krauliarske, čme prsiarske disciplíny.

identifikácia a predpokladov pre dosiahnutie maximálnej stanovenie výkonnostnej úrovne v danej disciplíne – sleduje sa len hľadisko výkonnostné a predikujú sa možnosti daného jednotlivca z hľadiska absolútnej výkonnosti. Vybraní sú len jedinci s najvyššou mierou perspektívy. Týmto spôsobom sú zvyčajne vybraní jedinci napr. do športových centier mládeže.

výber jednotlivca do konkrétneho tímu – v tejto rovine nemusí platiť pravidlo výberu najlepšieho čme najperspektívnejšieho jedinca, ale tréner čme expert vyberie toho, kto najviac zapadá do koncepcie vrcholového športového výkonu.

Preto, za jednu z najdôležitejších úloh pre ministerstvo, v spolupráci s verejnými vysokými školami športového zamerania a NŠC, považujeme celoštátne testovanie detí vo veku 6 – 7 rokov a identifikáciu ich športového talentu, ďalej kontrolné testovanie športového talentu vo veku 9 rokov dieťaťa a celoštátny zber údajov z testovania, ktorého výsledky budú verejne prístupné a zároveň môžu byť využité nielen pre výber športových talentov, ale aj pre výskumnú činnosť zdravotného stavu a kondície detskej populácie v SR. Začiatok realizácie uvedeného projektu je plánovaný v roku 2015, ukončenie projektu sa plánuje s výhľadom do roku 2018 a následne by mala prebiehať celoplošná identifikácia športových talentov a zber údajov v rámci Slovenskej republiky. Spracúvanie osobných údajov športových talentov, prípadne jej zákonných zástupcov, čme iných fyzických osôb bude vykonávané v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. Predbežné náklady na projekt na tri roky sa predpokladá približne vo výške 150 000 eur. Projekt bude realizovaný v súlade s platným právnym poriadkom SR a bude riešený verejnou súťažou. Podrobnosti projektu uvádzame v prílohe 1.

3b) Návrh štruktúry útvarov starostlivosti o športovo talentovanú mládež

Štruktúru útvarov športovo talentovanej mládeže budú aj v budúcnosti tvoriť útvary v školskom systéme, zväzovom systéme a rezortné športové strediská.

A. Základnou úrovňou útvarov a podhubie pre výber športovo talentovanej mládeže budú v budúcnosti tvoriť športové strediská, ktoré budú môcť v súlade s návrhom zákona o športe zriaďovať samosprávne kraje a obce v spolupráci so športovým zväzom a športovým klubom pod vedením športového odborníka. Vyššou základňou úrovňou útvarov v budúcnosti budú ŠT v základných školách. Športové triedy na stredných školách nebudú zriaďované, vzhľadom na to, že po 15 roku talentovaní športovci budú zaradení buď vo útvaroch, alebo budú žiakmi strednej športovej školy.
zväzových

ŠT budú zriaďované len na základných školách, môžu byť zmiešané pre chlapcov a dievčatá, budú zriaďované z viacerých športových odvetví. Tréneri športovej prípravy by mali byť finančne motivovaní NŠZ a mali by byť zamestnancami školy. Zriaďovateľ bude zodpovedať za materiálno – technické podmienky, škola za organizáciu vyučovacieho procesu a patronátny športový klub za zabezpečenie účasti na športových súťažiach. Zriaďovanie ŠT bude upravené prísnejšou legislatívnou reguláciou zo strany štátu. Do praxe ministerstvo zavedie zmluvy o vzájomnej spolupráci a úlohách pri zabezpečovaní činnosti ŠT medzi zriaďovateľom, športovým klubom a NŠZ. Vzor zmluvy pripraví ministerstvo.

B. Vyššiu úroveň útvarov budú tvoriť centrá talentovanej mládeže zriaďované NŠZ, taktiež zriadené na zmluvnej báze, medzi NŠZ a príslušným športovým klubom s CTM. Vyšším školským útvarom budú športové školy, ktoré v budúcnosti budú pretransformované so športových gymnázií na stredné športové školy. Navrhovaná transformácia by mala nadobudnúť účinnosť k 1. januáru 2019. Stredná športová škola (ďalej len „SŠŠ“) bude vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá bude pripravovať žiakov so športovým nadaním v štvorročnom vzdelávacom programe alebo najmenej v trojročnom a najviac štvorročnom vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania. Okrem úplného stredného všeobecného vzdelania bude poskytovať stredné odborné vzdelanie a tiež úplné stredné odborné vzdelanie, podľa potrieb športovej praxe. Pri prijímacom konaní na SŠŠ bude podmienkou pre uchádzača predložmeť k prihláške potvrdenie národného športového zväzu, že je v zozname talentovaných športovcov.

C. Najvyššiu úroveň útvarov budú tvoriť rezortné športové strediská – Národné športové centrum v rezorte školstva, Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica v rezorte obrany a Športové centrum polície v rezorte vnútra. Vzhľadom na odborné, materiálne a sociálne zázemie, ktoré dokážu, v rámci svojich možností, vytvárať rezortné športové strediská pre športovcov reprezentantov, je efektívne, ak pri týchto reprezentantoch môžu trénovať a využívať tieto podmienky aj mladí, talentovaní športovci. V súlade s návrhom zákona o športe bude Vláda SR (ďalej len „vláda“) riadiť a koordinovať ministerstvá (školstva, vnútra a obrany) pri plnení úloh v oblasti športovej reprezentácie v rezortných športových strediskách. Za týmto účelom ustanoví nariadením vlády SR jednotné pravidlá pre zaraďovanie a vyraďovanie jednotlivých športov, športovcov a športových odborníkov do rezortných športových stredísk. Ďalej vláda zabezpečí vzájomnú spoluprácu rezortných
športových stredísk, poskytovanie zdravotnej starostlivosti, testovanie športovcov, ako aj ekonomické zabezpečenie starostlivosti športovcov a športových o odborníkov v rezortných športových strediskách.

Schému systému starostlivosti o športovo talentovanú mládež uvádzame v prílohe 2.

3.c) Športy v systéme starostlivosti o športovo talentovanú mládež

Za ostatné tri roky Slovenská republika (ďalej len „SR“) dosiahla dobré výsledky v mládežníckych kategóriách na významných medzinárodných športových súťažiach (MEJ, ME U, MSJ, MS U, OHM, EYOF, GS). V roku 2014 získala SR v individuálnych športoch 15 zlatých medailí (z toho olympijské športy – 1), 19 strieborných medailí (z toho olympijské športy – 4) a 29 bronzových medailí (z toho olympijské športy – 8). V kolektívnych športoch získala SR 3 zlaté medaily v neolympijských športoch. Pre porovnanie v roku 2013 v individuálnych športoch to bolo 26 zlatých (z toho olympijské športy – 9), 15 strieborných (z toho olympijské športy – 2) a 7 bronzových (z toho olympijské športy – 2). V kolektívnych športoch sme v roku 2013 nezískali žiadnu medailu. V roku 2012 získala SR v individuálnych športoch – 15 zlatých (z toho olympijské športy – 4), 15 strieborných (z toho olympijské športy – 1) a 7 bronzových (z toho olympijské športy – 4). V kolektívnych športoch sme v roku 2012 nezískali žiadnu medailu.

Z uvedeného vyplýva, že v posledných rokoch získavame medailové umiestnenia hlavne v neolympijských športoch a najmenej v kolektívnych športoch. Preto je nevyhnutné nastaviť zámery a hlavne financovanie športu tak, aby boli motivované športy, ktoré sú úspešné v mládežníckych kategóriách na významných medzinárodných športových podujatiach.

3.d) Financovanie systému starostlivosti o športovo talentovanú mládež

Financovanie systému starostlivosti o športovo talentovanú mládež bude zabezpečené z viacerých zdrojov:
– z verejných zdrojov MV SR, MO SR (rezortné športové strediská) a ministerstva,
– z verejných zdrojov samospráv,
– zo súkromných zdrojov (rodičia a sponzori),
– zo zdrojov národných športových zväzov,
– zo zdrojov športových klubov.

Finančné prostriedky poskytované ministerstvom na športovo talentovanú mládež budú poskytované uznanému športu ako finančný príspevok z Programu 026. Príspevok uznanému športu bude priamo úmerný pridanej hodnote uznaného športu pre Slovenskú republiku a vypočíta sa podľa vzorca na základe parametrov, ktoré vyjadrujú záujem o uznaný šport v Slovenskej republike a v zahraničí, dosiahnuté športové výsledky športovcov alebo družstiev v kategórii dospelých a v kategóriách mládeže a počet aktívnych športovcov vo veku do 18 rokov.

Z vypočítaného príspevku bude môcť NŠZ vyčleniť ľubovoľný objem prostriedkov na podporu športových talentov podľa potrieb NŠZ. Pri svojom rozhodnutí bude musieť NŠZ zvoliť takú stratégiu, aby sa investované prostriedky premietli do čo najlepších výsledkov v mládežníckych kategóriách, nakoľko tieto budú mať vplyv následne na výšku celkového príspevku, ktorý bude automaticky vypočítaný na základe dosiahnutých športových výsledkov v príslušnej mládežníckej kategórii.

3.e) Zdravotné zabezpečenie a výživa športovcov

Z údajov získaných z dotazníkov o zdravotnom zabezpečení športovcov v ÚTM sme získali informácie, že zdravotné zabezpečenie mladých športovcov je nedostatočné. Niektoré prípady o úmrtiach mladých športovcov zo zahraničia sú výstrahou a tieto skúsenosti nie je možné podceňovať, preto, aj v súlade s pripravovaným zákonom o športe, bude potrebné legislatívne upraviť pravidelné telovýchovno-lekárske prehliadky u všetkých registrovaných športovcov, minimálne jeden krát ročne.

Do zdravotného zabezpečenia mladých športovcov sa odporúča NŠZ zakomponovať výživovú politiku štátu pre žiakov športových tried a športových škôl z hľadiska finančnej podpory školského stravovania a navýšenia podľa odporúčaných výživových dávok schválených vo Vestníku MZ SR Číslo: HDM/5238/16209/2011, ktoré tvoria prílohu 3. Dôležitou súčasťou prevencie chronických ochorení predovšetkým u športovcov je vhodný pitný režim, ktorý navrhujeme riešmeť v rámci stravovania, ale aj samostatne počas tréningových procesov. Zdrojom financovania môžu byť aj príspevky NŠZ na športovú prípravu mladých športovcov, ktoré budú poskytované ministerstvom v rámci podpory športovo talentovanej mládeže NŠZ.

3.f) Vzdelávanie mládežníckych trénerov

Získavanie odbornej spôsobilosti v oblasti športu v trénerských kvalifikáciách budú zabezpečovať naďalej verejné vysoké školy (IV. a V. kvalifikačný stupeň) v rámci formálneho vzdelávania a NŠZ (me., II. a III. kvalifikačný stupeň) v rámci neformálneho vzdelávania. V rámci formálneho vzdelávania bude možné získať kvalifikáciu trénera me., II. a III. stupňa aj na stredných športových školách, ale aj na verejných vysokých školách. NŠC bude ďalej zabezpečovať semináre, workshopy a školenia za účelom získania nových poznatkov a moderných tréningových metód v športovej príprave mladých športovcov. Ďalej bude zabezpečovať publikačnú činnosť venovanú vedám o športe a športovému tréningu. Antidopingová agentúra Slovenskej republiky bude v súlade so svojím poslaním a cieľmi zabezpečovať vzdelávanie športovo talentovanej mládeže a trénerov mládeže v oblasti antidopingu.

4. Záver

Súčasný vrcholový šport je charakteristický rýchlym rastom športových výkonov, úzkou špecializáciou a neustálym zdokonaľovaním systému športovej prípravy športovcov, vrátane veľkej pozornosti špecializovanému výberu talentov. Problematika starostlivosti o športovo talentovanú mládež si preto vyžaduje náležitú pozornosť, fungujúci efektívny systém financovania, ktorý môžeme zabezpečmeť iba spoločným úsilím a spoluprácou štátu, športových organizácií, samosprávnych orgánov a taktiež politikov.

Vo vzdelávaní a v športovej príprave je potrebné tiež brať do úvahy podnety, ktoré majú významný vplyv na športovú kariéru športovcov a ich hodnotové vzory. Profesionálni športovci sú jedným z mála relevantných vzorových podnetov, čo vyplynulo aj z výskumu, ktorý bol realizovaný v roku 2011 a 2012 v SR . Z hľadiska atraktívnosti vzorov majú u mnohých dospievajúcich najväčšiu príťažlivosť, pričom k oceňovaným atribútom nepatrí iba atraktívny zovňajšok čme záujem o špičkové športové výkony. Časť mladých ľudí ako pozitívne vzorový podnet hodný nasledovania vníma okrem nadania a talentu aj spoločenskú zodpovednosť, vytrvalosť, cieľavedomosť a úprimnosť. Mimoriadne pozitívne je hodnotená skromnosť spojená so štedrosťou, úsilie športovca pomáhať v rámci rôznych charitatívnych projektov a iniciatív, pri organizácii zbierok, pomoci mladým športovým talentom a podobne.

Šport je dynamické a rýchlo rastúce odvetvie s podceňovaným makroekonomickým dosahom, ktoré môže prispieť k vytváraniu pracovných miest, môže slúžmeť ako nástroj miestneho a regionálneho rozvoja, obnovy miest alebo rozvoja vidieka. Šport napomáha rozvoju cestovného ruchu a môže stimulovať modernizáciu infraštruktúry a vznik nových partnerstiev na financovanie športu. Hoci o hospodárskom význame športu neexistuje dostatok spoľahlivých a porovnateľných údajov, bol tento význam potvrdený štúdiami a analýzami vnútroštátnych účtovných dokladov, ziskov z veľkých športových podujatí a nákladov spôsobených nečinnosťou vrátane starnutia obyvateľstva. Zo štúdie, ktorá bola predložená počas rakúskeho predsedníctva v roku 2006, vyplynulo, že šport v širšom
význame vygeneroval v roku 2004 pridanú hodnotu v objeme 407 miliárd eur, ktorá zodpovedala 3,7 % HDP EÚ, a pracovné miesta pre 15 miliónov ľudí, teda 5,4 % pracovnej sily . Tento príspevok športu by sa mal v politikách EÚ zviditeľňovať viac a propagovať, najmä v oblasti získavania zdrojov pre šport, ktoré by mali byť použité aj na prípravu športovo talentovanej mládeže.

Investície do prípravy mladých talentovaných športovcov a športovkýň v kvalitných podmienkach a podpora mládežníckeho športu, je v súčasnosti kľúčová pre trvalo udržateľný rozvoj športu na všetkých úrovniach. Preto je aj a fungujúci systém, ambíciou tejto koncepcie pomôcť vytvoriť efektívny a v rámci podmienok Slovenskej republiky, ktorý nám v budúcnosti môže priniesť úspechy
našich elitných športovcov na významných medzinárodných športových podujatiach, zviditeľniť tak Slovenskú republiku na medzinárodnej scéne a získať nové hodnotové vzory pre našu mladú generáciu.

5. Návrh opatrení

Ministerstvo s cieľom zefektívnenia a skvalitnenia činnosti útvarov športovo talentovanej mládeže navrhuje tieto opatrenia:

1. Realizovať projekt „Identifikácie talentov ako súčasť štátnej politiky v oblasti športovej úspešnosti“ podľa prílohy 1 materiálu a zaviesť celoplošné testovanie detí vo veku 6 – 10 rokov, výsledky testovania sprístupniť verejnosti a NŠZ.

T: do 31.12.2020
Z: MŠVVaŠ SR

2. V zákone o športe legislatívne upraviť vzdelávanie na strednej športovej škole a v športovej triede na základnej škole.

T: do 31.12.2015
Z: MŠVVaŠ SR

3. Pripraviť nariadenie vlády SR k vzájomnej spolupráci a činnosti rezortných športových stredísk v súlade s princípmi Koncepcie práce so športovo talentovanou mládežou na roky 2015 – 2020 a zákonom o športe.

T: k termínu účinnosti zákona o športe
Z: MŠVVaŠ SR, MV SR, MO SR

4. V spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva SR pripraviť všeobecne záväzný právny predpis o zdravotných výkonoch, ktoré budú súčasťou lekárskej prehliadky talentovaných športovcov.

T: k termínu účinnosti zákona o športe
Z: MŠVVaŠ SR

5. V spolupráci so Slovenským paralympijským výborom a športovými inými organizáciami, ktoré združujú zdravotne postihnutých športovcov, zabezpečovať rozvoj osobnosti a športového talentu športovcov so zdravotným postihnutím.

T: priebežne do roku 2020
Z: MŠVVaŠ SR

6. V spolupráci s národnými športovými zväzmi podporovať športovo talentované deti a mládež zo sociálne znevýhodneného prostredia a športovo talentované deti a mládež v náhradnej inštitucionálnej starostlivosti.

T: priebežne do roku 2020
Z: MŠVVaŠ SR

7. Pripraviť vzor zmluvy pre činnosť športových tried a zväzových útvarov športovo talentovanej mládeže.

T: do 30.06.2016
Z: MŠVVaŠ SR a NŠZ

8. Zriadiť oddelenie športovo talentovanej mládeže pri NŠC s cieľom zberu analytických údajov a metodického usmerňovania útvarov športovo talentovanej mládeže.

T: do 31.12.2016
Z: NŠC

9. Vytvárať priestorové podmienky pre činnosť športovo talentovanej mládeže na základných školách a stredných školách a umožniť využívanie športových areálov deťom a mládežme do 18-tej hodiny najviac za náklady s tým spojené.

T: priebežne do roku 2020
Z: obce, mestá a VÚC

10. Oceňovať mládežníckych trénerov za dosiahnuté športové výsledky mladých športovcov a osobnosti, ktoré sa zaslúžili o propagáciu a rozvoj príslušného športu.

T: priebežne do roku 2020
Z: NŠZ

11. Hodnotiť systém starostlivosti o športovo talentovanú mládež pravidelne po letných olympijských hrách/ paralympijských hrách a olympijských letných zimných hrách/zimných paralympijských hrách a informáciu s hodnotením predkladať na rokovanie vlády SR.

T: priebežne do roku 2020
Z: MŠVVaŠ SR

Použité skratky:

MEJ – Majstrovstvá Európy juniorov
ME U – Majstrovstvá Európy v príslušnej vekovej kategórii
MSJ – Majstrovstvá sveta juniorov
MS U – Majstrovstvá sveta v príslušnej vekovej kategórii
OHM – Olympijské hry mládeže
EYOF – Európsky mládežnícky olympijský festival
GS – Grand Slam – séria turnajov v individuálnych športoch
ŠŠme – Štátna školská inšpekcia