Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. mája 2008 o Bielej knihe o športe (2007/2261(INI))

2009/C 271 E/07

Európsky parlament,

• so zreteľom na článok 6 Zmluvy o EÚ a článok 149 Zmluvy o ES, ktoré boli zmenené a doplnené Lisabonskou zmluvou a podľa ktorých EÚ prispieva k podpore európskych záležitostí týkajúcich sa športu, pričom zohľadňuje jeho osobitnú povahu, štruktúry založené na dobrovoľnosti a jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu,
• so zreteľom na Bielu knihu o športe (KOM(2007)0391),
• so zreteľom na správu z Helsínk z decembra 1999 a vyhlásenie z Nice z decembra 2000 o špecifických vlastnostiach športu a jeho spoločenskej úlohe v Európe,
• so zreteľom na podnet britského predsedníctva o európskom futbale, ktorý vyústil do vypracovania nezávislej štúdie o európskom športe uverejnenej v roku 2006,
• so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a Súdu prvého stupňa a na rozhodnutia Komisie v záležitostiach týkajúcich sa športu,
• so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (1), ktorá zakazuje všetky formy rasovej diskriminácie v oblasti zamestnávania, vzdelávania, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti a prístupu k tovaru a službám,
• so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (2),
• so zreteľom na svoje uznesenia z 13. júna 1997 o úlohe Európskej únie v oblasti športu (3) a z 5. júna 2003 o ženách a športe (4),
• so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti profesionálneho futbalu v Európe (5),
• so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2007 o úlohe športu vo vzdelávaní (6),
• so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2005 o dopingu v športe (7),
• so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2006 o boji proti rasizmu vo futbale (8),
• so zreteľom na Svetový antidopingový kódex z roku 2003 a jeho revíziu z roku 2007,
• so zreteľom na správu a závery prvej európskej konferencie o riadení športu s názvom Pravidlá hry (Brusel, 26. – 27. februára 2001),
• so zreteľom na memorandum o porozumení, ktoré podpísali Komisia a FIFA v roku 2006 s cieľom využiť futbal ako hybnú silu rozvoja v krajinách Afriky, Karibiku a Tichomoria,
• so zreteľom na skúsenosti získané počas Európskeho roka vzdelávania prostredníctvom športu (2004) a na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (9),
• so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
• so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0149/2008),

A. keďže šport má integračnú úlohu a potenciálne prispieva k sociálnej súdržnosti a vnútornej súdržnosti regiónov,

B. keďže európsky šport je neodlučiteľnou súčasťou európskej identity, európskej kultúry a občianstva a keďže európsky šport je založený na oddanosti a nadšení miliónov športovcov, dobrovoľníkov a fanúšikov, ktorí sú aktívni v mnohých športových kluboch a federáciách; je to široké hnutie, ktoré stálo pri zrode mnohých výnimočných športovcov a športových družstiev a ktoré urobilo zo športu veľmi uznávaný prvok našej spoločnosti, v ktorej sú športové podujatia veľmi obľúbené,

C. keďže šport hrá veľmi dôležitú úlohu v európskej spoločnosti, niektoré športové súťaže však čelia novým hrozbám a výzvam, akými sú komerčný tlak, zneužívanie mladých hráčov a športovcov, doping, rasizmus, násilie, manipulovanie zápasov, korupcia, podvody v súvislosti so stávkovaním a pranie špinavých peňazí,

D. keďže šport má osobitnú spoločenskú úlohu ako nástroj spoločenského začlenenia a integrácie a keďže šport je významným nástrojom podpory medzikultúrneho dialógu a výrazne prispieva k rozvoju a propagovaniu dôležitých spoločenských, kultúrnych a vzdelávacích hodnôt, akými sú spravodlivosť, tolerancia a vzájomný rešpekt, solidarita, dodržiavanie pravidiel, kolektívny duch a sebadisciplína; keďže šport hrá v európskej spoločnosti zvlášť významnú úlohu v oblasti zdravia, vzdelávania, spoločenského začlenenia a kultúrnych hodnôt, a to vďaka organizáciám s dobrovoľníckou štruktúrou,

E. keďže podľa článku 149 Zmluvy o ES, zmenenej a doplnenej Lisabonskou zmluvou sa činnosť EÚ zameriava na rozvoj európskeho rozmeru športu podporovaním spravodlivosti a otvorenosti pri športových súťažiach a spolupráce medzi subjektmi zodpovednými za šport, ako aj ochranou fyzickej a morálnej integrity športovcov, najmä najmladších športovcov; keďže opatrenia na úrovni EÚ by mali dopĺňať opatrenia ďalších účastníkov, a to bez zmeny súčasného rozdelenia právomocí,

F. keďže so zreteľom na ratifikáciu Lisabonskej zmluvy a uvedeného článku 149 treba dať úlohe športu v Európe strategické smerovanie tým, že sa objasní uplatňovanie práva Spoločenstva na oblasť športu; keďže individuálny prístup k špecifickosti športu nie je z pohľadu športových organizácií uspokojivý, čo prehlbuje súčasnú právnu nestabilitu, a keďže treba rozšíriť opatrenia týkajúce sa športu na úrovni EÚ a zároveň rešpektovať autonómiu, špecifickosť a samoreguláciu športových organizácií,

G. keďže článok 149 Zmluvy o EÚ, zmenený a doplnený Lisabonskou zmluvou, vyzýva Spoločenstvo, aby podporovalo spravodlivosť a otvorenosť pri športových súťažiach, a keďže uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže na šport spôsobuje prehlbovanie priepasti medzi športovými klubmi v prospech najbohatších alebo najobľúbenejších klubov, čo poškodzuje čestné riadenie športových súťaží, a preto je v rozpore s cieľom stanoveným v uvedenom článku,

H. keďže treba zohľadňovať nezávislosť športových organizácií a zastupujúcich orgánov, napríklad tých, ktoré organizujú profesionálne majstrovstvá, ako aj skutočnosť, že zodpovednosť za organizáciu nesú hlavne predstavenstvá riadiacich športových orgánov a do určitej miery členské štáty a sociálni partneri,

I. keďže význam profesionálneho športu neustále rastie a prispieva k posilňovaniu jeho úlohy v spoločnosti, keďže právne predpisy o hospodárskej súťaži a ustanovenia o vnútornom trhu sa vzťahujú na oblasť športu do tej miery, do akej je hospodárskou činnosťou,

J. keďže šport patrí do rozsahu pôsobnosti práva EÚ, najmä so zreteľom na zásadu reprezentatívnej a participatívnej demokracie v rozhodovacích orgánoch európskych športových inštitúcií a článok 13 Zmluvy o ES, ktorý zakazuje diskrimináciu založenú na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii; keďže existujú určité prípady, v ktorých nemožno šport vzhľadom na jeho osobitnú povahu a zásadné a jedinečné črty porovnávať s bežnou hospodárskou činnosťou,

K. keďže dobrovoľnícka činnosť v oblasti športu posilňuje sociálnu súdržnosť a začlenenie a podporuje miestnu demokraciu a aktívne občianstvo, pričom má aj nevyjadrenú hospodársku hodnotu, pretože bez dobrovoľníkov by na športové aktivity boli potrebné vyššie náklady a mnohé spoločenské činnosti spojené so športom by zanikli; keďže treba propagovať dobrovoľnícke športové štruktúry a podporovať dobrovoľnícke služby v oblasti športu opatreniami poskytujúcimi primeranú ochranu a uznanie hospodárskej a spoločenskej úlohe dobrovoľníkov,

L. keďže nedostatok telesnej aktivity podporuje vznik obezity a chronických ochorení, ako sú srdcovo-cievne choroby a cukrovka, a keďže v dôsledku toho sa zaťažujú rozpočty členských štátov na zdravotníctvo,

M. keďže počet hodín telesnej výchovy na základných a stredných školách sa za posledných desať rokov znížil a keďže medzi členskými štátmi existujú veľké rozdiely, pokiaľ ide o športové zariadenia a stav vybavenia; keďže šport ponúka mladým ľuďom vítané možnosti na účasť a osobnú angažovanosť v spoločnosti a môže prispievať k prevencii trestnej činnosti,

N. keďže doping je porušením zásady transparentnej a spravodlivej súťaže, pričom športovcov vystavuje neprimeranému tlaku,

O. keďže Svetový antidopingový kódex z roku 2003 umožnil vytvorenie modelu na zosúladenie vnútroštátnych právnych predpisov na celom svete; keďže úsilie Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) sa však prevažne zameriava na vrcholový šport,

P. keďže EÚ by prospel koordinovanejší prístup v boji proti dopingu, predovšetkým určením spoločných stanovísk vo vzťahu k WADA, UNESCO a Rade Európy, a prostredníctvom výmeny informácií a osvedčených postupov medzi vládami, vnútroštátnymi antidopingovými organizáciami a laboratóriami,

Q. keďže i napriek určitému pokroku, ktorý sa dosiahol v oblasti rodovej rovnosti na európskej úrovni, v oblasti športu pretrvávajú nerovnosti medzi športovcami; keďže vzdelávacie programy určené mladým nadaným športovcom by mali byť otvorené pre všetkých, aby nedochádzalo k diskriminácii medzi občanmi a obyvateľmi EÚ na základe ich štátnej príslušnosti alebo pohlavia,

R. keďže všetci občania by mali mať prístup k športu, pričom sa zároveň treba zaoberať špecifickými potrebami niektorých skupín, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím, prisťahovalci a osoby pochádzajúce zo znevýhodneného prostredia, a keďže je nevyhnutné, aby predovšetkým športovci so zdravotným postihnutím neboli diskriminovaní v porovnaní so športovcami, ktorí nie sú zdravotne postihnutí, a to vzhľadom na prístup k športu v rámci členských štátov,

S. keďže šport oslovuje všetkých občanov nezávisle od rodu, rasy, veku, zdravotného postihnutia, náboženstva, národnosti, sexuálnej orientácie a sociálneho či ekonomického zázemia; keďže šport môže byť podnetom na spoločenské začlenenie a integráciu a keďže Európsky parlament a Komisia opakovane odsúdili všetky formy násilia, rasizmu a xenofóbie,

T. keďže násilie počas športových podujatí je ešte stále nevyriešeným problémom a môže mať rôzne formy; keďže veľké športové podujatia počas svojho trvania priťahujú prostitúciu a nezákonné obchodovanie so ženami a s deťmi,

U. keďže podľa prieskumu predloženého počas rakúskeho predsedníctva v roku 2006 šport vytvoril pridanú hodnotu vo výške 407 miliárd EUR, čo predstavuje 3,7 % HDP EÚ, a poskytuje zamestnanie 15 miliónom ľudí alebo 5,4 % pracovnej sily; keďže šport preto prispieva k napĺňaniu lisabonských cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti a slúži ako nástroj miestneho, regionálneho a vidieckeho rozvoja a keďže sa môže spájať aj s rozvojom cestovného ruchu prostredníctvom modernizácie infraštruktúry a vytvárania nových partnerstiev na financovanie športu a rekreačných zariadení,

V. keďže pirátstvo v digitálnej oblasti (a predovšetkým neoprávnené živé a opakované vysielanie športových podujatí) predstavuje veľkú hrozbu pre oblasť športu, aj keď informovanosť o tomto probléme je nízka,

W. keďže prevažná väčšina športových aktivít sa uskutočňuje na neziskovom základe a mnohé z nich závisia od finančnej podpory v záujme zaistenia ich prístupnosti pre všetkých; keďže finančná podpora je dôležitá pre masový šport a šport pre všetkých, pod podmienkou, že je v súlade s právom Spoločenstva; keďže organizovaný šport sa takmer vo všetkých členských štátoch zakladá na špecifických neziskových riadiacich štruktúrach na základnej úrovni, ktoré sú do veľkej miery odkázané na angažovanosť dobrovoľníkov, s osobitnými formami právnej subjektivity alebo postavenia, ktoré sú nevyhnutným predpokladom mnohých finančných a daňových výhod,

X. keďže členské štáty jasne nevymedzili pojem šport a jasne nestanovili, či šport je alebo nie je službou všeobecného záujmu, čo by umožnilo odôvodniť zvýhodnené finančné zaobchádzanie (napríklad daňové úľavy),

Y. keďže sumy darov a štátnych finančných prostriedkov sa znižujú a keďže väčšina neziskových športových organizácií na to, aby prežila, musí zvýšiť príjmy z niektorých druhov komerčných aktivít, ktoré im umožňujú účinne plniť svoje sociálne ciele, a preto podliehajú právnym predpisom EÚ,

Z. keďže športové organizácie disponujú mnohými zdrojmi príjmu, ako sú napríklad klubové poplatky členov a predaj lístkov, reklama a sponzoring, lotérie, mediálne práva, prerozdelenie príjmu v rámci športových federácií a líg, predaj predmetov s logom klubu a verejná podpora, pričom zisky zo štátnych alebo štátom licencovaných lotérií a od prevádzkovateľov hier sú v mnohých členských štátoch zďaleka najdôležitejším zdrojom príjmu,

AA. keďže mediálne práva sú prvoradým zdrojom príjmov profesionálneho športu v Európe a tieto príjmy sa okrem iného tiež opätovne investujú do výchovy, zariadení a komunitných projektov v oblasti neprofesionálneho športu a keďže športové udalosti sú obľúbeným zdrojom obsahu vysielania mnohých prevádzkovateľov médií,

AB. keďže športové organizácie v EÚ považujú príspevok k financovaniu neprofesionálneho športu zo štátnych lotérií a od subjektov, ktoré prevádzkujú hry na základe licencie vo všeobecnom záujme, za nevyhnutný; keďže sa doteraz nenavrhlo žiadne iné trvalo udržateľné a politicky priechodné riešenie, ani sa o ňom vážne nediskutovalo, ako spôsob kompenzácie značných strát u týchto zdrojov financovania, ktoré sa predpokladajú, ak by sa v členských štátoch, ktoré doteraz uplatňovali reštriktívnu politiku v oblasti lotérií a hier, povolilo prevádzkovať túto činnosť spoločnostiam, ktorých cieľom je tvorba zisku,

AC. keďže stávkové činnosti súvisiace so športom sa nekontrolovane rozvinuli (predovšetkým cezhraničné stávkovanie na internete) a zvýšil sa počet zmanipulovaných zápasov a keďže nedávno sa v členských štátoch objavili škandály spojené so stávkovaním, ktoré ohrozujú integritu športu a športových súťaží,

AD. keďže spoločné črty hospodárskeho a spoločenského vývoja väčšiny členských štátov, napríklad rastúca komercializácia, podnecovanie na zvýšenie verejných výdavkov a zvyšujúci sa počet účastníkov pri nezmenenom počte dobrovoľníkov, podnietili nové výzvy v organizácii športu v Európe,

AE. keďže národné družstvá hrajú významnú úlohu nielen z hľadiska vytvárania identity, ale aj tým, že zaisťujú solidaritu s masovým športom, a preto si zasluhujú podporu,

AF. keďže vybudovanie skutočného európskeho trhu so športovcami a s hráčmi a zvýšenie úrovne ich miezd v určitých profesionálnych športoch mali za následok nárast aktivít agentov hráčov a keďže z tohto dôvodu je v členských štátoch nevyhnutné osobitné vzdelávanie športových manažérov a agentov hráčov,

AG. keďže z dôvodu výraznej internacionalizácie športu má korupcia v tejto oblasti často cezhraničný dosah; ak riadiace orgány čelia cezhraničným korupčným problémom, ktoré majú celoeurópsky charakter, mali by mať možnosť požiadať v prípade potreby Komisiu o pomoc,

AH. keďže licenčné systémy schválené príslušnými usporiadateľmi súťaže majú zaručiť, aby všetky profesionálne kluby rešpektovali tie isté základné pravidlá o finančnom hospodárení a transparentnosti, a keďže takéto systémy musia byť zlučiteľné s ustanoveniami o hospodárskej súťaži a vnútornom trhu a nesmú prekračovať rámec nevyhnutný na dosiahnutie legitímneho cieľa dobrej organizácie a riadneho fungovania športu,

AI. keďže vzhľadom na samotnú podstatu organizovaného športu sú športové štruktúry na európskej úrovni spravidla menej rozvinuté ako športové štruktúry na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, pričom európsky šport je organizovaný v celoeurópskom meradle, a nie na úrovni EÚ,

AJ. keďže sa v Bielej knihe o športe často odkazuje na otázky týkajúce sa športu v rámci európskych programov financovania a keďže EÚ vo svojej činnosti zohľadňuje aj aspekty športu, predovšetkým s cieľom rešpektovať autonómiu, špecifickosť a samoreguláciu športových organizácií a podporovať šport na európskej úrovni; keďže výsledky štruktúrovaného dialógu medzi všetkými zainteresovanými skupinami sú veľmi dôležité na pochopenie špecifického charakteru športu,

AK. keďže Komisia rozhodla, že telesná aktivita zlepšujúca zdravie bude základom jej aktivít spojených so športom; keďže Rada Európy predstavila inovatívny a účinný dialóg so športovými hnutiami v Európe a na svojich zasadnutiach spája vládne a mimovládne subjekty pôsobiace v oblasti športu,

AL. keďže sociálny dialóg na európskej úrovni môže zmierniť obavy zamestnávateľov a športovcov a môže zahrňovať aj preskúmanie dohôd týkajúcich sa vzťahov medzi nimi a pracovných podmienok v tomto odvetví,

AM. keďže šport môže prispievať k rôznym hľadiskám vonkajších vzťahov EÚ v súvislosti s programami vonkajšej pomoci, pretože prispieva k dialógu s partnerskými krajinami v rámci verejnej diplomacie EÚ,

AN. keďže európske športové organizácie, usporiadatelia športových podujatí a všetky zodpovedné orgány si musia sami stanoviť environmentálne ciele v súvislosti so zaistením environmentálnej trvalej udržateľnosti svojich aktivít,

Organizovanie športu

1. víta uverejnenie Bielej knihy o športe a verí, že bude slúžiť ako základ na plodný a plynulý dialóg medzi športovým svetom a Komisiou; oceňuje význam, ktorý Komisia pripisuje športu prostredníctvom prijatia tejto Bielej knihy;

2. víta skutočnosť, že členské štáty oficiálne uznali šport v rámci Lisabonskej zmluvy, aby v budúcnosti bolo možné vytvárať v tejto oblasti súdržnú európsku politiku, a to s prihliadnutím na jeho osobitnú povahu, štruktúry založené na dobrovoľnosti a spoločenskú a vzdelávaciu úlohu, pričom Komisia môže podporovať a dopĺňať, ale nie regulovať, aktivity členských štátov a športových organizácií; konštatuje, že jestvujúce štruktúry športu v Európe sú založené na zásade štátnej príslušnosti;

3. je presvedčený, že Komisia by mala doplnkové právomoci týkajúce sa športu, ktoré sú obsiahnuté v článku 149 Zmluvy o ES zmenenej a doplnenej Lisabonskou zmluvou, vykonávať so zreteľom na zásadu subsidiarity, rešpektovať autonómiu športových organizácií a príslušných riadiacich orgánov a brať náležitý ohľad na špecifickosť športu;

4. žiada Komisiu, aby náležite zohľadňovala špecifickosť športu tým, že nebude uplatňovať individuálny prístup k riešeniu problémov, a aby zabezpečila vyššiu právnu istotu vypracovaním jasných usmernení o uplatniteľnosti európskeho práva na šport v Európe, ako aj podporou štúdií a seminárov o konkrétnom uplatňovaní acquis communautaire na oblasť športu; vyzýva Komisiu, aby zaistila jasnosť, súdržnosť a verejnosť pravidiel EÚ, aby služby všeobecného záujmu v oblasti športu mohli plniť svoje ciele a prispievať k lepšej kvalite života európskych občanov; okrem toho žiada Komisiu, aby sledovala a pravidelne kontrolovala uplatňovanie práva EÚ v súlade so Zmluvou o ES a zohľadňovala nové skutočnosti s cieľom identifikovať a riešiť nevyriešené alebo vznikajúce problémy;

5. súhlasí s názorom Komisie, podľa ktorého väčšinu problémov možno riešiť samoregulačne v súlade so zásadami dobrého riadenia a pri dodržiavaní práva EÚ; je presvedčený, že štruktúrované partnerstvo a dialóg medzi Komisiou a športovým hnutím je nevyhnutným predpokladom dobrého riadenia športu a odvrátenia právnej neistoty pri dodržiavaní autonómie a samoregulácie športových organizácií; súhlasí s Komisiou, pokiaľ ide o uskutočňovanie štruktúrovaného dialógu v dvoch častiach: a) každoročné európske športové fórum s účasťou všetkých subjektov pôsobiacich v oblasti športu a b) tematické diskusie s obmedzeným počtom účastníkov;

6. víta účasť nasledujúcich subjektov na navrhnutom štruktúrovanom dialógu:

• európske športové federácie,
• európske interdisciplinárne športové organizácie, predovšetkým európske olympijské výbory, Európsky paraolympijský výbor (EPC), špeciálne olympijské a európske mimovládne športové organizácie,
• národné športové organizácie a národné olympijské a paraolympijské výbory,
• iné subjekty činné v oblasti športu a zastúpené na európskej úrovni vrátane sociálnych partnerov,
• iné európske a medzinárodné organizácie, predovšetkým športové orgány Rady Európy a OSN, napríklad UNESCO a WTO;

7. zastáva názor, že športový orgán môže spravovať svoju športovú oblasť, ak sa jeho predpisy týkajú len športu; ak však zahŕňajú obmedzenia, musia byť primerané, čo znamená opodstatnene potrebné na dosiahnutie jeho cieľov v športovej oblasti, a to v rámci právnych predpisov EÚ;

8. uznáva úlohu, ktorú v profesionálnych kolektívnych športoch zohrávajú primárne subjekty, t. j. kluby ako základné jednotky, ktoré zamestnávajú hráčov a zabezpečujú hlavnú väzbu s fanúšikmi; hráčske odbory zastupujúce zamestnancov, ligy ako usporiadatelia súťaží na národnej úrovni a zástupcovia zamestnávateľov spolu s klubmi a riadiace orgány ako strážcovia športu a pravidiel hry, pričom sa všetky štyri skupiny usilujú o dosiahnutie zdravých pomerov, integrity a solidarity v športe;

9. odporúča, aby osobitné združenia zahŕňajúce rôzne kategórie osôb pôsobiacich v oblasti športu (napríklad hráči, tréneri, rozhodcovia atď.) mali primerané zastúpenie v rozhodovacích orgánoch medzinárodných a národných zväzov;

10. zastáva názor, že s ohľadom na významné toky kapitálu v súvislosti s prestupmi hráčov by sa finančné transakcie mali uskutočňovať otvorene a transparentne medzi všetkými dotknutými stranami, a domnieva sa, že celý systém by mal riadiť príslušný riadiaci orgán v závislosti od dotknutého druhu športu;

11. zdôrazňuje význam dobrovoľníckej činnosti v oblasti športu, kde pôsobí ako hlavný faktor stimulujúci a podporujúci sociálnu integráciu a väčšiu informovanosť medzi mladými ľuďmi; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pri vytváraní politík na národnej a európskej úrovni intenzívnejšie podporovali podnety dobrovoľníkov týkajúce sa športu a športových organizácií;

12. žiada členské štáty a športové riadiace orgány, aby aktívne presadzovali spoločenskú a demokratickú úlohu fanúšikov, tým že podporia vytváranie a rozvoj združení priaznivcov a zasadia sa za ich zapojenie do riadenia a správy hry; je presvedčený, že v tejto súvislosti slúži ako príklad osvedčeného postupu podnet „Supporters Direct“, a vyzýva Komisiu, členské štáty a riadiace športové orgány, aby podporili jeho šírenie;

13. vyzýva Komisiu, aby podporovala intenzívnejšiu účasť mimovládnych športových organizácií na dialógu medzi členskými štátmi a Komisiou organizovaním spoločných stretnutí predstaviteľov vlád a mimovládnych športových organizácií, ako sú stretnutia ministrov športu alebo riaditeľov, ktorí pôsobia v oblasti športu alebo schôdze pracovných skupín Komisie;

14. víta memorandum o Bielej knihe o športe, ktoré podpísalo Francúzsko a Holandsko, a vyzýva Komisiu, aby objasnila postavenie športu v práve EÚ so zreteľom na špecifické otázky, napríklad zloženie družstiev, štatút agenta hráča, audiovizuálne práva atď.;

15. vyzýva Komisiu, aby pri vedení nového štruktúrovaného dialógu venovala osobitnú pozornosť Výboru regiónov a vzala do úvahy jeho prínos na regionálnej a miestnej úrovni z hľadiska dohľadu a vykonávania opatrení stanovených v Bielej knihe o športe;

16. vyzýva medzinárodné, európske a vnútroštátne športové federácie, aby do svojich stanov začlenili právo na odvolanie sa pred bežnými súdmi, uznáva však, že zásada samoregulácie zo strany národných orgánov, líg a súťaží je základným prvkom a odôvodňuje štruktúry európskeho modelu športu a základné zásady, ktorými sa riadi organizovanie športových súťaží;

17. nabáda Komisiu, aby podporovala zavedenie a posilňovanie samoregulačných licenčných systémov na národnej a európskej úrovni s cieľom skvalitniť dobré riadenie a vytvoriť rovnaké podmienky, pokiaľ ide o finančnú transparentnosť a stabilitu; odporúča, aby sa prijali opatrenia na dosiahnutie finančnej transparentnosti a kontroly nákladov v oblasti európskeho športu s cieľom zaistiť nielen stabilitu, ale aj rovnaké podmienky medzi európskymi súťažiacimi v oblasti športu; uznáva prospešnosť usporiadateľov národných a európskych súťaží, ktorí udeľujú licencie profesionálnym klubom, a tým zaisťujú ich nevyhnutnú štruktúru a dodržiavanie nevyhnutných materiálnych podmienok týkajúcich sa účasti na súťažiach;

18. vyzýva organizátorov národných a európskych športových súťaží, aby zaistili súlad svojich postupov v oblasti udeľovania licencií športovým združeniam so základnými zásadami finančnej transparentnosti, zaručili nediskriminačný charakter týchto postupov a ich súlad so základnými ustanoveniami a zásadami vnútorného trhu, aby sa zabránilo deformovaniu súťaží; považuje za nevyhnutné, aby športové organizácie zaistili dodržiavanie podmienok týkajúcich sa transparentnosti a udeľovania licencií a aby sa ich nedodržiavanie trestalo;

19. víta návrh Komisie usporiadať konferenciu s organizáciou UEFA, Združením európskych futbalových líg (EPFL), Medzinárodnou úniou profesionálnych futbalistov (Fifpro), národnými združeniami a vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za usporiadanie profesionálnych futbalových podujatí s cieľom diskutovať o licenčných zmluvách a osvedčených postupoch v tejto špecifickej oblasti a vyzýva Komisiu, aby na túto konferenciu pozvala aj ďalšie príslušné zainteresované združenia;

Doping

20. žiada členské štáty, aby súhlasili so spoločným legislatívnym prístupom k dopingu s cieľom zabezpečiť rovnaké právne zaobchádzanie vo všetkých členských štátoch a určiť spoločné stanoviská vo vzťahu k WADA, UNESCO a Rade Európy; vyzýva tie členské štáty, ktoré ešte nepodpísali Dohovor UNESCO proti dopingu v športe, aby tak urobili;

21. vyzýva EÚ ako účastníka WADA, aby v rámci boja proti dopingu najprv posilnila existujúce siete a až potom vytvárala nové partnerstvá medzi orgánmi presadzovania práva, laboratóriami akreditovanými WADA, EUROPOLOM a INTERPOLOM, ktoré by umožňovali včasnú a bezpečnú výmenu informácií o nových povzbudzujúcich látkach a nových dopingových praktikách;

22. vyzýva Komisiu, aby vykonávala opatrenia č. 4 a 5 akčného plánu Pierre de Coubertin s cieľom podporovať rozvoj partnerstiev medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov, laboratóriami akreditovanými WADA a INTERPOLOM, ktoré by umožňovali včasnú a bezpečnú výmenu informácií o nových povzbudzujúcich látkach a nových dopingových praktikách, ako aj uľahčovať a podporovať vytvorenie siete národných antidopingových organizácií členských štátov;

23. naliehavo vyzýva členské štáty, aby obchodovanie s nepovolenými povzbudzujúcimi látkami postihovali rovnako ako obchodovanie so zakázanými drogami a aby v tomto smere upravili svoje vnútroštátne právne predpisy; vyzýva Komisiu, aby ďalej rozviedla odporúčanie uvedené v Bielej knihe;

24. žiada, aby sa na medzinárodnej úrovni realizovala politika prevencie a boja proti dopingu, ktorá okrem iného zabráni príliš nabitým kalendárom súťaži, v dôsledku ktorého sa športovci dostávajú pod veľký tlak; zdôrazňuje potrebu bojovať proti nečestným praktikám prostredníctvom kontrol, výskumu, testovania, dlhodobého sledovania vykonávaného nezávislými lekármi, pomocou vzdelávania a zároveň prevencie a školení; vyzýva profesionálne kluby a športové organizácie, aby prijali záväzok bojovať proti dopingu a aby sledovali jeho dodržiavanie prostredníctvom vnútorných a vonkajších nezávislých kontrol;

25. žiada, aby sa v rámci príprav na budúce olympijské hry, ktoré sa majú konať v EÚ (v Londýne v roku 2012), vypracoval akčný plán boja proti dopingu;

26. žiada, aby boli prostredníctvom rámcového programu pre výskum a programu verejného zdravia sprístupnené finančné prostriedky výskumu v oblasti dopingu;

27. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili obsiahlejšie informácie a vzdelávanie mladým účastníkom športových súťaží, pokiaľ ide o drogy zvyšujúce výkonnosť, prípravky, ktoré by ich mohli obsahovať, a ich účinky na zdravie;

Vzdelávanie, mladí ľudia a zdravie

28. zdôrazňuje úlohu športu vo vzdelávaní, pri sprostredkovaní hodnôt tolerancie a vzájomného rešpektu, čestnosti a dodržiavania pravidiel fair play mladým ľuďom a pri zdravotnej prevencii, predovšetkým pri snahe bojovať proti obezite;

29. víta návrh Komisie propagovať šport a telesné cvičenie ako hlavné faktory vzhľadom na vzdelávacie normy s cieľom zvýšiť príťažlivosť škôl a zlepšiť akademické normy; podporuje odporúčania Komisie členským štátom, aby na národnej úrovni vypracovali stratégie, ktoré sa v rámci vzdelávacích programov zamerajú na zvýšenie a posilnenie telesnej aktivity detí a školopovinných detí od veľmi mladého veku; zdôrazňuje dôležitosť financovania telesnej aktivity na školách, ktorá je nevyhnutná na psychologický a telesný rast najmenších detí a zároveň je významným nástrojom starostlivosti o zdravie mladých i nie najmladších ľudí;

30. vyzýva členské štáty, aby podporovali ďalšie opatrenia na propagáciu športu a telesných aktivít ako hlavného faktora zvyšovania vnútroštátnych vzdelávacích noriem a aby plne využili možnosti, ktoré ponúkajú programy Spoločenstva v oblasti mobility na všetkých stupňoch vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania;

31. odporúča členským štátom, aby zohľadňovali potrebu poskytnutia prípravy na „dvojitú kariéru“, športovú a akademickú zároveň, u mladých športovcov od začiatku, s cieľom umožniť profesionálnym športovcom opätovné začlenenie na trh práce po ukončení ich kariéry, s osobitným dôrazom na vzdelávanie najmladších, preto je nevyhnutný prísnejší dohľad a pravidelné kontroly prípravy, aby sa zaručila jej kvalita, a aby zriaďovali vysokokvalitné miestne vzdelávacie centrá, ktoré budú garantom ich morálnych, vzdelávacích a profesionálnych záujmov;

32. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vynaložili väčšie úsilie v oblasti preventívnych opatrení a zdravotných kontrol mladých športovcov a zabezpečili dodržiavanie všetkých práv zakotvených v Dohovore OSN o právach dieťaťa;

33. víta návrh Komisie týkajúci sa udelenia európskej ceny školám, ktoré aktívne podporujú a propagujú telesné aktivity ako súčasť učebných osnov;

34. súhlasí s Komisiou, že investície do mladých nadaných športovcov sú nevyhnutné na trvalo udržateľný rozvoj športu, a domnieva sa, že skutočnou úlohou športového hnutia je zaistiť miestnu prípravu hráčov; domnieva sa, že pravidlo UEFA o domácich hráčoch môže byť príkladom pre ostatné federácie, ligy a kluby;

35. poukazuje v tejto súvislosti na úlohu EÚ, ktorá jej vyplýva z Lisabonskej zmluvy, chrániť telesnú a mravnú integritu predovšetkým najmladších športovcov;

36. vyzýva Komisiu, aby uznala legálnosť opatrení zvýhodňujúcich tých hráčov, ktorí prešli vzdelávacími systémami, ako napríklad minimálny počet miestnych hráčov medzi profesionálmi, a to bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť;

37. žiada Komisiu, aby podporovala opatrenia športových organizácií zamerané na ochranu mladých športovcov zohľadňujúce osobitosti športu tým, že sa otvorene vysloví za prísnejšie uplatňovanie nariadení FIFA, ktoré v rámci EÚ zakazujú transfer hráčov mladších ako 16 rokov, a prijímajú zásadu, podľa ktorej sa musí prvá profesionálna zmluva hráča podpísať s jeho klubom, v ktorom trénoval;

38. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti zneužívaniu dievčat a chlapcov v oblasti športu, ako aj proti obchodovaniu s deťmi prísnym vymáhaním platných zákonov a predpisov; navrhuje zabezpečiť vyššiu právnu istotu, najmä pri uplatňovaní „pravidla o domácich hráčoch“;

39. odsudzuje postup vlád členských štátov, ktoré odpredávajú školské ihriská kvôli zástavbe; domnieva sa, že členské štáty treba nabádať na to, aby deťom zabezpečili dostatok zariadení na športové a telesné aktivity v školách; vyzýva členské štáty zjednodušili osobám mladším ako 14 rokov voľný prístup k všetkým národným a medzinárodným súťažiam;

40. odporúča Komisii, vzhľadom na potrebu prijať horizontálny prístup k otázkam týkajúcim sa ochrany životného prostredia a zdravia, aby počas európskych športových podujatí podnecovala na podporu ochrany životného prostredia a zdravia; víta rozhodnutie Komisie propagovať „zelené“ verejné obstarávanie v politickom dialógu s členskými štátmi a ostatnými zainteresovanými stranami;

41. uznáva dôležitosť športu z hľadiska ochrany zdravia, a preto odporúča, aby majitelia vysielacích práv propagovali šport so zreteľom na tento cieľ;

42. poukazuje na to, že väzba medzi športom a zdravím je dôležitá, a preto sa spolupráca športových organizácií, respektíve zväzov, so zdravotnými poisťovňami a s lekármi stáva čoraz častejšou a predstavuje veľkú pridanú hodnotu pre zdravotníctvo, pričom súčasne vedie k úsporám nákladov; považuje za zásadné vzdelávať mladých ľudí, aby si boli vedomí dôležitosti zdravej výživy v podmienkach vzájomného vzťahu medzi výživou a telesnou aktivitou, prostredníctvom celoeurópskych podujatí, ako je napríklad deň potravín bez prídavných látok E;

43. zdôrazňuje význam telesnej aktivity a športu pri znižovaní obezity a odstraňovaní návykov zdraviu škodlivého životného štýlu, pretože na jednej strane v značnej miere kladne pôsobia na zdravie občanov a na druhej strane prispievajú k znižovaniu nákladov fondov zdravotného poistenia; vyjadruje však znepokojenie nad skutočnosťou, že predĺženie pracovného času a existujúce pracovné podmienky vo všeobecnosti odrádzajú pracovníkov od pravidelnej pohybovej aktivity a cieľavedomejšieho športovania; vyzýva Komisiu, aby spolu so športovými federáciami do konca roku 2008 vypracovala a vydala európske usmernenia a odporúčania týkajúce sa telesnej aktivity;

44. vyzýva členské štáty, aby vytvorili rámec týkajúci sa organizovania školských majstrovstiev Európy a univerzitných majstrovstiev Európy s cieľom pripraviť mladých ľudí na situácie, keď sa od nich očakáva príslušný výkon, a podporiť medzikultúrny dialóg;

Sociálne začlenenie a nediskriminácia

45. zdôrazňuje, že šport je jedným z najúčinnejších nástrojov sociálneho začlenenia a ako taký by ho mala EÚ v širšom rozsahu propagovať a podporovať, napríklad prostredníctvom osobitných programov pre usporiadateľov európskych, národných a miestnych športových a rekreačných podujatí; domnieva sa, že tieto možnosti by sa mali rozšíriť, a to predovšetkým na usporiadateľov športových podujatí, ktoré propagujú integráciu a zapájajú ľudí so zdravotným postihnutím; domnieva sa, že v rámci Európskeho roka medzikultúrneho dialógu (2008) treba venovať osobitnú pozornosť úlohe športu ako základného priestoru na kultúrne spolužitie a ako základného kameňa dialógu a spolupráce s tretími krajinami;

46. zdôrazňuje význam podpory pre šport vo forme zabezpečenia prístupu k športu, zabezpečenia rovnakých príležitostí, ako aj investovania do odbornej prípravy učiteľov a športových trénerov a do vytvárania nových verejných športových zariadení;

47. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby šport nepovažovali len za výsadu ľudí bez zdravotného postihnutia, ale tiež za dôležitý nástroj na rehabilitáciu a sociálne začlenenie ľudí so zdravotným postihnutím; v tejto súvislosti nalieha na Komisiu a členské štáty, aby podporovali praktické opatrenia a podnety s cieľom propagovať väčšiu integráciu účastníkov so zdravotným postihnutím do tradičných športových disciplín;

48. víta podnet Komisie povzbudzovať športové organizácie a členské štáty, aby prispôsobili športové a školské infraštruktúry potrebám ľudí so zdravotným postihnutím, a žiada, aby učitelia telesnej výchovy mohli jednoduchšie získať vzdelanie v oblasti kinezioterapie a fyzioterapie, ktoré im umožnia pracovať so študentmi s čiastočným zdravotným postihnutím v závislosti od ich stavu;

49. víta rozhodnutie Komisie a členských štátov podporovať ďalšie opatrenia týkajúce sa osôb so zdravotným postihnutím; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky práva priznané športovcom sa budú rovnako vzťahovať aj na ich kolegov so zdravotným postihnutím;

50. víta komplexnú Bielu knihu o športe, ktorú vypracovala Komisia; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že rodové hľadisko sa primerane nezohľadňuje, najmä čo sa týka rovnakej odmeny za rovnakú hodnotu a skutočnosti, že zárobky športovkýň sú menšie ako zárobky športovcov;

51. víta zámer Komisie začleniť otázky týkajúce sa rodovej rovnosti do všetkých aktivít súvisiacich so športom, pričom sa špeciálne zameria na prisťahovalkyne a ženy patriace k etnickým menšinám a ich prístup k športu, na príležitosti žien zastávať funkcie s rozhodovacou právomocou v športe a na mediálne pokrytie športových aktivít žien;

52. žiada členské štáty, aby oceňovali aj športové výkony žien v športových disciplínach vo forme poskytovania finančného ohodnotenia a prijali právne ustanovenia, ktoré zabránia konaniu tých športových podujatí, ktoré ženám udeľujú peňažné alebo iné ocenenia nižšej hodnoty ako mužom;

53. vyzýva členské štáty, aby podporovali mediálne pokrytie športových aktivít žien a umožnili tak objavenie ženských vzorov, ako aj prekonávanie rodovo podmienených stereotypov a aby poskytovali ženám kariérne možnosti v oblastiach spojených so športom, vrátane výkonných funkcií;

54. vyzýva členské štáty, aby postupne prispôsobili športovú infraštruktúru potrebám ľudí so zdravotným postihnutím, najmä detí, ale tiež starších ľudí a žien, a to vzhľadom na predlžovanie dĺžky aktívneho života a význam športu pre podporu telesného a duševného zdravia, čo sa týka ich prístupu k takejto infraštruktúre, a aby sa poučili z osvedčených postupov v tejto oblasti; žiada členské štáty, aby dohliadali nad využívaním verejných finančných prostriedkov určených na šport a overovali, či sú spravodlivo rozdeľované podľa potrieb športovcov oboch pohlaví;

55. zdôrazňuje predovšetkým dôležitú úlohu športu pre sociálne začlenenie ľudí pochádzajúcich zo znevýhodneného prostredia, predovšetkým prisťahovalcov; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby do iniciatív financovaných Európskym sociálnym fondom začlenili športové aktivity a programy s cieľom dosiahnuť sociálnu integráciu a účasť ľudí z menej zvýhodnených skupín;

56. pozitívne hodnotí postoj Komisie týkajúci sa uznania úlohy športu ako užitočného nástroja integrácie migrantov a všeobecnejšie ako nástroja sociálneho začlenenia; navrhuje, aby sa prístup k športu a začlenenie do sociálnej športovej infraštruktúry považovali za ukazovateľ sociálneho začlenenia a faktor pri analyzovaní javu sociálneho vylúčenia;

57. zdôrazňuje význam regiónov a miestnej samosprávy pri organizácii podujatí v oblasti profesionálnych a rekreačných športových podujatí, pri budovaní infraštruktúry, ako aj podpore športu a zdravého životného štýlu občanov EÚ, predovšetkým školopovinných detí;

58. vyzýva športové organizácie a členské štáty, aby prijali prísnejšie opatrenia na boj proti rasizmu a diskriminácii v oblasti športu; považuje športové arény za pracovisko profesionálnych športovcov a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili pracovisko bez diskriminácie;

59. vyzýva Komisiu a všetky členské štáty, aby účinne transponovali a vykonávali smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (10) a smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (11);

60. vyzýva profesionálne športové organizácie a športové kluby, aby začali kampane zamerané na boj proti všetkým formám diskriminácie, rasizmu a xenofóbie pred, počas a po športových udalostiach a zápasoch, účastníkmi a divákmi a to vnútri štadiónov i mimo nich;

Šport a tretie krajiny

61. trvá na tom, aby rozvoj prostredníctvom športu nespôsobil odliv športovcov, a vyzýva EÚ, aby túto otázku riešila vo svojom politickom dialógu a v spolupráci s partnerskými krajinami;

62. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do dialógu a spolupráce s tretími krajinami zahrnuli aj otázky, ako napríklad prestupy medzinárodných športovcov, využívanie neplnoletých športovcov, doping, pranie špinavých peňazí prostredníctvom športu a bezpečnosť počas veľkých medzinárodných športových podujatí;

63. vyzýva členské štáty, aby športovcom z tretích krajín poskytovali viac možností ubytovania v súlade s nedávnymi vyhláseniami týkajúcimi sa cyklickej migrácie, dohodami o partnerstve s tretími krajinami týkajúcimi sa mobility a politikou legálnej migrácie z roku 2005;

64. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri skúmaní športu v rámci rozvojových politík EÚ vytvárali synergie s existujúcimi programami OSN, členských štátov, miestnych orgánov, mimovládnych organizácií a súkromných subjektov;

Kontrola športových podujatí

65. žiada členské štáty, aby podporovali výmenu osvedčených postupov a operatívnych informácií o rizikových fanúšikoch medzi policajnými orgánmi, podnetmi fanúšikov, miestnymi skupinami, odborníkmi a športovými orgánmi v oblasti boja proti násiliu v záujme potláčania násilia, rasizmu a xenofóbie počas športových podujatí; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby hrali aktívnu úlohu pri vyvodzovaní okamžitých a prísnych sankcií proti rasizmu a násiliu na ihrisku aj na tribúne a aby využili súčasné skúsenosti usporiadateľov súťaží a klubov v tejto oblasti na vnútroštátnej a európskej úrovni s cieľom zaistiť, aby verejné orgány a usporiadatelia súťaží dodržiavali minimálne normy na vysokej úrovni pri uskutočňovaní postupov a plánov bezpečnosti športových podujatí; zdôrazňuje, že treba vytvoriť aj podmienky na komplexnejší prístup, ktorý by zahŕňal všetky strany zapojené do stratégie posilňovania nerepresívnych stránok riešenia výziev, s osobitným dôrazom na vzdelávanie a odbornú prípravu;

66. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby realizovali „politiku využívajúcu spravodajské informácie“ v prípade cezhraničnej policajnej spolupráce v oblasti športu vrátane výmeny informácií a spravodajských informácií medzi bezpečnostnými službami, a to za súčasného zabezpečenia rešpektovania slobody, ako aj dodržiavania základných práv a predpisov o ochrane údajov;

67. upozorňuje najmä na cenné skúsenosti získané prostredníctvom národných futbalových informačných stredísk (NFIP), ktoré zodpovedajú za koordinovanie a uľahčovanie cezhraničnej výmeny policajných informácií vrátane hodnotení rizík a údajov o najrizikovejších fanúšikoch, a na príručku medzinárodnej policajnej spolupráce, ktoré môžu zohrávať kľúčovú úlohu v tejto „politike využívajúcej spravodajské informácie“; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozšírili vzájomnú spoluprácu a aby tento prístup podľa potreby ďalej rozvíjali a aktualizovali;

68. víta iniciatívu Komisie zabrániť násiliu počas športových podujatí a odporúča vypracovať opatrenia na boj proti násiliu v oblasti športu v školách;

69. víta vytvorenie licenčných systémov klubov na národnej a európskej úrovni a domnieva sa, že tieto systémy by mali zahŕňať aj ustanovenia týkajúce sa predchádzania rasizmu a xenofóbii, násilia a ochrany neplnoletých osôb a dodržiavania základných práv;

Hospodárske hľadiská

70. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli právne predpisy a/alebo posilnili platnú úpravu a aby v rámci obchodnej komunikácie a pri používaní ochranných známok a podobizní, názvov, mediálnych práv a akýchkoľvek iných vedľajších produktov športových podujatí venovali veľkú pozornosť dodržiavaniu práv duševného vlastníctva usporiadateľov športových podujatí, aby sa tak chránilo športové hospodárstvo, pri súčasnom rešpektovaní práva na krátke spravodajstvo, ako to stanovuje smernica 2007/65/ES (12) (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) a samoudržateľného a vyváženého rozvoja športu, a aby pritom nebola v stávke riadna rovnováha medzi legitímnymi záujmami športových organizácií a potrebami verejnosti a jej možnosti prístupu k objektívnym, pragmatickým a aktuálnym informáciám a ich tvorby vo forme písaného, obrazového a zvukového obsahu; poukazuje na to, že je tiež dôležité, aby sa príjemcom zaručila možnosť diaľkového prístupu k športovým podujatiam na cezhraničnej úrovni v rámci EÚ; predovšetkým je potrebné, aby členské štáty a Komisia prednostne riešili problémy súvisiace so skrytým marketingom, internetovým pirátstvom a nezákonným stávkovaním v oblasti športu;

71. uznáva právo všetkých médií na prístup a spravodajstvo v súvislosti s organizovanými športovými podujatiami o ktoré má verejnosť veľký záujem, s cieľom zaručiť verejnosti právo na príjem takýchto správ a informácií prostredníctvom spravodajských programov;; uznáva právo členských štátov týkajúce sa možnosti prijímať opatrenia na ochranu práva na informácie a na zaistenie širokého prístupu verejnosti k televíznemu pokrytiu vnútroštátnych a iných pre spoločnosť veľmi dôležitých športových podujatí, ako sú olympijské hry, majstrovstvá sveta a majstrovstvá Európy vo futbale;

72. opakuje svoju podporu členským štátom pri vypracúvaní zoznamu podujatí významných pre verejnosť, ktoré by mali byť voľne vysielané v televízii podľa článku 3a vyššie uvedenej smernice a v tejto súvislosti odsudzuje súdne žaloby zo strany FIFA;

73. odporúča, aby členské štáty a národné športové federácie a ligy zaviedli kolektívny postup v oblasti predaja mediálnych práv (tam, kde ešte nie je zavedený); domnieva sa, že v záujme solidarity by je potrebné, aby existovalo rovnomerné prerozdelenie príjmov medzi športové kluby vrátane tých najmenších a medzi ligy a profesionálny a amatérsky šport, aby sa zabránilo tomu, že len veľké kluby majú prospech z mediálnych práv;

74. uznáva, že práva v oblasti športu si vyžadujú rovnakú mieru ochrany ako iné mediálne práva; víta, že Komisia uznáva kolektívny predaj mediálnych práv ako nástroj dosiahnutia väčšej solidarity v oblasti športu a trvá na vytvorení a zachovaní mechanizmov solidarity; vyzýva tie ligy, ktoré s takýmito mechanizmami nepočítajú, aby ich zaviedli, a vyzýva Komisiu, aby uznala kolektívny predaj mediálnych práv ako všeobecne zhodný s právnymi predpismi EÚ o hospodárskej súťaži alebo prípadne určila blokové výnimky z kolektívneho predaja mediálnych práv v oblasti športu, a tým zaistila právnu stabilitu pre usporiadateľov športových podujatí aj mediálnych investorov;

75. vyhlasuje, že šport musí zaistiť nezávislosť súťažiacich a že treba zaručiť nepredvídateľný výsledok súťaží, čo by mohlo odôvodniť skutočnosť, že športové organizácie zavádzajú na trhu osobitný rámec pre produkciu a predaj športových podujatí; domnieva sa však, že špecifická povaha športu nie je dôvodom na automatickú výnimku z právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži, a to v prípade žiadnej hospodárskej činnosti vyplývajúcej zo športu;

76. žiada Komisiu a členské štáty, aby ďalej posilňovali práva duševného vlastníctva v oblasti športu, a požaduje konkrétne opatrenie na ochranu práva duševného vlastníctva usporiadateľov športových podujatí, čo sa týka výsledkov a športového podujatia ako celku, bez toho, aby bola dotknutá sloboda tlače;

77. vyzýva Komisiu, aby vo svojej stratégii pre oblasť elektronického obsahu a v boji proti pirátstvu venovala dostatočnú pozornosť boju proti pirátstvu v oblasti športu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili práva v oblasti športu v súvislosti so Svetovou organizáciou duševného vlastníctva (WIPO) a ich dialógu s tretími krajinami;

78. konštatuje, že ponuka často nezodpovedá dopytu po vstupenkách na významné športové podujatia, čo je na škodu spotrebiteľom; zdôrazňuje, že pri organizovaní distribúcie vstupeniek by sa mali plne zohľadňovať záujmy spotrebiteľov a na každej úrovni by sa mal zaručiť nediskriminačný a spravodlivý predaj vstupeniek;

79. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali európsku štatistickú metódu na meranie hospodárskeho vplyvu športu, ktorá bude slúžiť ako základ pre národnú štatistickú účtovnú evidenciu športu, čo by mohlo z dlhodobého hľadiska viesť k vytvoreniu európskeho satelitného účtu pre oblasť športu;

80. vyzýva Komisiu, aby do rozsahu svojich plánov týkajúcich sa bezprostrednej budúcnosti začlenila hodnotenie priameho prínosu športu k HDP, rozvoju a zamestnanosti, ako aj jeho nepriameho prínosu k lisabonskému programu prostredníctvom vzdelávania, regionálneho rozvoja a väčšej príťažlivosti EÚ;

81. odporúča, aby členské štáty účinnejšie využívali možnosti, ktoré ponúka šport pri vytváraní pracovných miest a podpore hospodárskeho rastu, ako aj pri revitalizácii, a to najmä znevýhodnených regiónov, a aby členské štáty a EÚ zodpovedajúco podporovali šport prostredníctvom existujúcich programov, pričom v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú môže šport zohrávať v oblasti sociálneho začlenenia; uznáva úlohu príjmov z mediálnych a iných práv duševného vlastníctva v súvislosti so zvyšovaním výdavkov na projekty revitalizácie a projekty Spoločenstva;

82. vyzýva členské štáty, aby s pomocou Komisie zorganizovali výmenu osvedčených postupov medzi sebou a športovými federáciami v oblasti organizácie veľkých športových podujatí s cieľom podporovať trvalo udržateľný hospodársky rozvoj, hospodársku súťaž a zamestnanosť;

83. navrhuje vytvorenie efektívneho mechanizmu na podporu cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce, aby sa lepšie využívali investície do infraštruktúry spojené so športovými akciami; ďalej navrhuje nabádať k podpore športu prostredníctvom Európskeho zoskupenia územnej spolupráce, ako je stanovené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (13);

84. podporuje posilňovanie solidarity medzi profesionálnym a amatérskym športom v záujme povzbudzovania malých klubov, propagácie športu na školách a rozvíjania príslušnej miestnej infraštruktúry; víta skutočnosť, že Komisia uznala osobitné výzvy, pred ktorými stojí amatérsky a neziskový šport a šport závislý od dobrovoľníckej činnosti, a požaduje, aby sa to zohľadnilo vo všetkých hospodárskych hľadiskách budúcej politiky športu;

85. upriamuje pozornosť na amatérsky šport, ktorý sa často nedoceňuje; poukazuje na potrebu vyššej finančnej podpory, lepších pracovných podmienok a ďalších podnetov a prínosov pre oblasť amatérskeho športu vrátane neziskových klubov, ako aj amatérskych a dobrovoľných športovcov, trénerov a rozhodcov;

86. rovnako zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby štát pokrýval náklady na bezpečnosť počas amatérskych súťaží, ktoré organizujú neziskové subjekty;

87. vyzýva Komisiu, aby prispela k udržaniu súčasného systému verejného financovania neprofesionálneho športu prostredníctvom príspevkov zo štátnych lotérií a od subjektov, ktoré prevádzkujú hry na základe licencie vo všeobecnom záujme, v záujme zaistenia nepretržitých zdrojov financovania neprofesionálneho športu;

88. očakáva so záujmom výsledky nezávislého prieskumu týkajúceho sa verejného a súkromného financovania masového športu a športu pre všetkých v členských štátoch, ako aj vplyvu aktuálnych zmien prebiehajúcich v tejto oblasti;

89. vyjadruje svoje znepokojenie z prípadnej liberalizácie trhu s hrami alotériami; považuje za primerané využiť zisky z uvedených lotérií na účely, ktoré sú vo verejnom záujme, vrátane pokračovania financovania profesionálneho a amatérskeho športu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali regulačné opatrenia na zabezpečenie ochrany športu pred akýmkoľvek neprimeraným vplyvom súvisiacim so stávkovaním, ktoré budú zárukou čestného priebehu športových podujatí a zabezpečia dodržiavanie práv duševného vlastníctva organizátorov súťaží; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila prieskum týkajúci sa prípadných vplyvov celkovej deregulácie trhu s hrami alotériami na spoločnosť a šport a toho, aké druhy riadiacich mechanizmov možno použiť na ochranu spotrebiteľov;

90. žiada Komisiu, aby predložila návrh zabezpečujúci fungovanie trhu so športovými stávkami v EÚ, ktorý bude rešpektovať práva organizátorov športových podujatí a zabraňovať zneužívaniu a korupcii; žiada Komisiu a členské štáty, aby spoločne so subjektmi pôsobiacimi v oblasti športu a stávkovania preskúmali vytvorenie funkčného, nestranného a udržateľného rámca, ktorý zabezpečí, že všetky športy v EÚ budú oslobodené od praktík nezákonného stávkovania a že sa zachová dôvera verejnosti v integritu športu;

91. upozorňuje, že diskriminačné daňové podmienky zvýhodňujúce športovcov, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch, môžu spôsobiť deformáciu hospodárskej súťaže;

92. zhodne s Komisiou zdôrazňuje potrebu ďalej zachovať možnosť zníženej DPH v oblasti športu vzhľadom na spoločenskú úlohu, ktorú šport plní, a jeho úzke prepojenia s miestnou komunitou;

93. vyzýva športové organizácie, aby opätovne investovali časť príjmov pochádzajúcich z predaja mediálnych práv a trhových transakcií súvisiacich s určitým športovým odvetvím, pričom by tieto investície vyčlenili priamo na financovanie a pomoc dobrovoľníckym a neziskovým oblastiam daného športového odvetvia;

94. domnieva sa, že je dôležité uznať špecifickú povahu športových neziskových organizácií, a trvá na tom, že v rámci práva Spoločenstva treba zohľadňovať rozdiely, ktoré existujú medzi dobrovoľníckymi organizáciami, neziskovými organizáciami a podnikmi, ktoré sú hospodársky činné; vyzýva členské štáty, aby spolu s Komisiou určili hlavné výzvy, ktorým čelia neziskové športové združenia, a hlavný charakter služieb, ktoré poskytujú;
Otázky súvisiace so zamestnanosťou športovcov

95. považuje za neprijateľné, aby profesionálni športovci mali menej práv ako iní zmluvní zamestnanci, a považuje preto za potrebné, aby profesionálni športovci mohli využívať rovnako široký a transparentný rozsah práv ako iní zamestnanci vrátane práva na uzatvorenie alebo zamietnutie kolektívnych dohôd a na členstvo v odborových zväzoch a právo obrátiť sa na všeobecné súdy;

96. potvrdzuje, že antidiskriminačné právne predpisy EÚ sú v zásade uplatniteľné na oblasť športu v Európe a vyzýva Komisiu, aby zaistila, že každá odchýlka vyplývajúca zo špecifickosti športu bude naďalej v rámci zákona a v obmedzenom rozsahu; domnieva sa, že existujú určité prípady, vzhľadom na špecifické črty športu, v ktorých môžu byť limitované a primerané obmedzenia voľného pohybu vhodné, užitočné a nevyhnutné v záujme propagácie športu v členských štátoch;

97. vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom svojich vnútroštátnych právnych predpisov zabezpečili v európskom kontexte dodržiavanie práva EÚ vo všetkých predpisoch týkajúcich sa prestupov hráčov, s náležitým zreteľom na špecifickosť športu a ostatné základné zásady, napríklad zachovanie zmluvnej stability a stability súťaží;

98. vyzýva členské štáty a športové zväzy, aby nezavádzali nové pravidlá, ktoré vytvárajú priamu diskrimináciu založenú na štátnej príslušnosti (ako pravidlo 6 + 5), ktoré navrhla FIFA, na rozdiel od proporcionálnejšieho a nediskriminačného systému domácich odchovancov, ktorý navrhuje UEFA); obhajuje politický dialóg s členskými štátmi ako prostriedok boja proti diskriminácii v športe cestou odporúčaní, štruktúrovaného dialógu so subjektmi pôsobiacimi v oblasti športu a v prípade potreby prostredníctvom konaní o porušení;

99. vyzýva členské štáty a príslušné regulačné orgány, aby preskúmali údajné obvinenia z korupcie a zo zneužívania pri nábore a zamestnávaní športovcov, najmä neplnoletých športovcov z krajín mimo EÚ;

100. odmieta nevhodné postupy v činnosti niektorých agentov profesionálnych hráčov, ktoré dospeli až ku korupcii, k praniu špinavých peňazí a zneužívaniu neplnoletých hráčov, ako aj športovcov, a domnieva sa, že takéto praktiky vo všeobecnosti poškodzujú šport; je presvedčený, že vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu týkajúcu sa agentov hráčov je nevyhnutné, aby športové riadiace orgány na všetkých úrovniach, po konzultácii s Komisiou, zlepšili pravidlá upravujúce činnosť agentov hráčov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporila úsilie športových riadiacich orgánov regulovať činnosť agentov hráčov, podľa potreby predložením návrhu na smernicu o činnosti agentov hráčov; podporuje verejno-súkromné partnerstvá zastupujúce športové záujmy a orgány boja proti korupcii, ktoré prispievajú k vypracovaniu účinných preventívnych a represívnych stratégií na boj proti takejto korupcii;

101. konštatuje, že uznávanie odborných kvalifikácií agentov hráčov upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (14), podľa ktorej toto povolanie podlieha úprave na vnútroštátnej úrovni;

102. trvá na tom, že v spojitosti s náborom mladých zahraničných talentov treba za každých okolností dodržiavať právne predpisy týkajúce sa prisťahovalectva, a vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala problémom obchodovania s deťmi v súvislosti s rámcovým rozhodnutím Rady 2002/629/SVV z 19. júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (15) a/alebo v súvislosti s vykonávaním smernice Rady 94/33/ES z 22. júna 1994 o ochrane mladých ľudí pri práci (16);

103. vyzýva členské štáty a športové združenia, aby spolupracovali na ochrane duševného a fyzického zdravia informovaním mladých ľudí o platných právnych predpisoch, zdravotnom poistení pre športovcov, ako aj o vytvorení minimálnych noriem a výmene osvedčených postupov;

104. vyzýva športové riadiace orgány a kluby, aby sa zapojili do boja proti obchodovaniu s ľuďmi tým, že:

• prijmú európsku chartu solidarity v športe, ktorou sa zaviažu dodržiavať osvedčené postupy v súvislosti s vyhľadávaním, náborom a prijímaním mladých zahraničných športovcov,
• vytvoria fond solidarity, z ktorého sa budú financovať preventívne programy v krajinách najviac postihnutých obchodovaním s ľuďmi,
• prehodnotia článok 19 nariadenia FIFA upravujúceho štatúty a prestupy hráčov v súvislosti s ochranou neplnoletých hráčov;

105. víta podporu vytvorenia Európskeho výboru pre sociálny dialóg v oblasti športu; podporuje úsilie zamestnávateľov a zamestnancov v tejto oblasti a vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom otvorenom dialógu so všetkými športovými organizáciami v súvislosti s touto otázkou;

106. zdôrazňuje význam sociálneho dialógu, ktorý podporuje Komisia, ako cenného priestoru na podporu sociálnej konzultácie a stabilných vzťahov medzi zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov a na zaistenie právnej stability a zmluvnej stability v oblasti športu; víta v tejto súvislosti skutočnosť, že EPFL a Fifpro, ktoré sa navzájom uznávajú ako sociálni partneri, spoločne predložili Komisii požiadavku na formálne zriadenie výboru EÚ pre sociálny dialóg v oblasti profesionálneho futbalu, v rámci ktorého budú kluby a UEFA vystupovať ako rovnocenní partneri;

107. domnieva sa, že je potrebné, aby sa agenti zúčastňovali na posilnenom sociálnom dialógu v oblasti športu, čo by spolu s lepším regulačným a európskym licenčným systémom pre agentov tiež zabránilo prípadom neprimeraného konania agentov;

Financovanie športu zo strany EÚ

108. žiada zaradiť do rozpočtu na rok 2009 osobitný rozpočtový riadok pre prípravné akcie v oblasti športu; keďže článok 149 Zmluvy o ES zmenený a doplnený Lisabonskou zmluvou predpokladá podporné opatrenia v oblasti športu a keďže do roku 2011 nebudú v oblasti športu fungovať osobitné európske programy financovania – za predpokladu, že Lisabonskú zmluvu ratifikuje 27 členských štátov –, uznáva potrebu pripraviť program prostredníctvom prípravných akcií od roku 2009;

109. žiada, aby sa začali uskutočňovať rôzne opatrenia uvedené v akčnom pláne Pierre de Coubertin;

110. víta myšlienku programu politiky EÚ v oblasti športu, ktorú predpokladajú ustanovenia Lisabonskej zmluvy a očakáva nasledujúce návrhy Komisie;

111. vyzýva Komisiu, aby začala prípravné akcie v oblasti sociálneho začlenenia a športu zamerané na projekty obsahujúce jasnú európsku pridanú hodnotu, a nalieha na Komisiu, aby podporila projekty, ktoré spĺňajú tento cieľ, napríklad podnet „unifikované športy špeciálnej olympiády“; nalieha na Komisiu, aby venovala časť každej možnej budúcej prípravnej akcie v oblasti športu otázke ochrany neplnoletých osôb;

112. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uvažovali o prípadnom vytvorení niekoľkých programov podpory študentov s osobitnými fyzickými potrebami;

113. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci stratégií trvalo udržateľného rozvoja vyčlenili finančné prostriedky na infraštruktúru a projekty spojené so športom v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja a zabezpečili možnosť prístupu k novým nástrojom financovania (vrátane programov JEREMIE a JESSICA);

114. naliehavo vyzýva Komisiu, aby riadne začlenila otázky týkajúce sa športu do existujúcich politík EÚ a programov financovania EÚ a niekoľkokrát ročne podávala správu o pokroku v tejto otázke;

*
* *

115. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj európskym, medzinárodným a národným športovým federáciám a subjektom, ktoré organizujú národné ligy a súťaže.

(1) Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.
(2) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
(3) Ú. v. ES C 200, 30.6.1997, s. 252.
(4) Ú. v. EÚ C 68 E, 18.3.2004, s. 605.
(5) Ú. v. EÚ C 27 E, 31.1.2008, s. 232.
(6) Prijaté texty, P6_TA(2007)0503.
(7) Ú. v. EÚ C 33 E, 9.2.2006, s. 590.
(8) Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.2006, s. 143.
(9) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.
(10) Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.
(11) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch, týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2007, s. 27).
(13) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19.
(14) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.
(15) Ú. v. ES L 203, 1.8.2002, s. 1.
(16) Ú. v. ES L 216, 20.8.1994, s. 12.

BIELA KNIHA O ŠPORTE
(predložená Komisiou)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV
Brusel, 11.7.2007
KOM(2007) 391 v konečnom znení

{SEK(2007) 932}
{SEK(2007) 934}
{SEK(2007) 935}
{SEK(2007) 936}

1. ÚVOD

„Šport je súčasťou dedičstva každého muža a ženy a nemožno ho nahradiť ničím iným.“ Pierre de Coubertin

Šport je sociálny a hospodársky fenomén, ktorý je na vzostupe a ktorý prispieva k napĺňaniu strategických cieľov Európskej únie: k solidarite a k prosperite.

Olympijský ideál rozvoja športu na podporu mieru a porozumenia medzi národmi a kultúrami, ako me výchovy mladých ľudí, sa zrodil v Európe a je posilňovaný Medzinárodným olympijským výborom a európskymi olympijskými výbormi.

Občanov Európy šport priťahuje a väčšina ľudí sa pravidelne zúčastňuje na športových aktivitách. Vytvára dôležité hodnoty, akými sú kolektívny duch, solidarita, tolerancia a fair play, ktoré prispievajú k osobnostnému vývoju a naplneniu. Podporuje aktívnu účasť občanov EÚ v spoločnosti a tým napomáha posilňovanie aktívneho občianstva. Komisia uznáva významnú úlohu športu v európskej spoločnosti predovšetkým teraz, keď sa potrebuje priblížmeť občanom a vyriešmeť otázky, na ktorých im priamo záleží.

Šport je však tiež konfrontovaný s novými hrozbami a výzvami, ktoré sa objavili v európskej spoločnosti. Sú nimi komerčný tlak, zneužívanie mladých športovcov, doping, rasizmus, násilie, korupcia a pranie špinavých peňazí.

V podobe tejto iniciatívy sa Komisia po prvýkrát komplexne zaoberá otázkami súvisiacimi so športom. Jej celkovým cieľom je dať úlohe športu v Európe strategické smerovanie, stimulovať diskusiu o špecifických problémoch, zviditeľniť šport pri príprave politík EÚ a zvyšovať informovanosť obyvateľstva, pokiaľ ide o potreby a špecifiká tohto sektora. Iniciatíva si kladie za cieľ osvetliť dôležité otázky, akou je napríklad uplatňovanie práva EÚ v oblasti športu. Snaží sa aj o začatie ďalšej činnosti na úrovni EÚ súvisiacu so športom.

Táto biela kniha nezačína od nuly. Šport podlieha uplatňovaniu acquis communautaire a európske politiky v mnohých oblastiach už majú naň značný a rastúci vplyv.

Dôležitá úloha športu v európskej spoločnosti a jeho osobitá povaha boli uznané v decembri 2000 vo vyhlásení Európskej rady o osobitej povahe športu a jeho sociálnej funkcii v Európe, ktoré by malo byť zohľadňované pri uskutočňovaní spoločných politík („vyhlásenie z Nice“). Vo vyhlásení sa zdôrazňuje, že primárnu zodpovednosť za správu športových záležitostí majú športové organizácie a členské štáty a ústrednú úlohu zohrávajú športové federácie. Ďalej sa upresňuje, že športové organizácie musia organizovať a propagovať svoje konkrétne športy „s patričným ohľadom na vnútroštátne právne predpisy a legislatívu Spoločenstva“. Súčasne sa uznáva, že „napriek tomu, že Spoločenstvo v tejto oblasti nemá priamu právomoc, musí vo svojej činnosti podľa rôznych ustanovení zmluvy brať do úvahy spoločenskú, výchovno-vzdelávaciu a kultúrnu úlohu športu a vyhradiť mu významné miesto, aby mohol byť rešpektovaný a podporovaný etický kódex, ako me solidarita, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie sociálnej úlohy športu.“ Inštitúcie EÚ uznávajú osobitú úlohu, ktorú v európskej spoločnosti zohráva šport založený na štruktúrach spravovaných dobrovoľníkmi, a to z pohľadu jeho príspevku k zdraviu, výchove, sociálnemu začleneniu a kultúre.

Európsky parlament v posledných rokoch so záujmom sleduje rozličné výzvy, ktorým čelí šport v Európe a pravidelne sa zaoberá záležitosťami s ním súvisiacimi.

Pri príprave tejto bielej knihy zorganizovala Komisia viaceré konzultácie so subjektmi pôsobiacimi v oblasti športu o otázkach spoločného záujmu, ako me konzultáciu on-line. Tieto konzultácie poukázali na značné očakávania, ktoré existujú v súvislosti s úlohou športu v Európe a činnosťou EÚ v tejto oblasti.

Táto biela kniha sa zameriava na spoločenskú úlohu športu, jeho hospodársky rozmer a jeho organizáciu v Európe, ako me na následné opatrenia k tejto iniciatíve. Konkrétne návrhy na ďalšiu činnosť EÚ sú zhrnuté v akčnom pláne pomenovanom po Pierrovi de Coubertin obsahujúcom aktivity, ktoré má Komisia uskutočniť alebo podporiť. Pracovný dokument útvarov Komisie obsahuje pozadie a kontext týchto návrhov vrátane príloh o športe a pravidlách hospodárskej súťaže v EÚ, športe a slobodách na vnútornom trhu a o konzultáciách so zainteresovanými subjektmi.

2. SPOLOČENSKÁ ÚLOHA ŠPORTU

Šport je oblasťou ľudskej činnosti, o ktorú sa občania Európskej únie intenzívne zaujímajú a ktorá má veľký potenciál spájať ich a oslovovať všetkých bez ohľadu na vek alebo sociálny pôvod. Podľa prieskumu Eurobarometra z novembra 2004 sa zhruba 60 % európskych občanov pravidelne zúčastňuje na športových aktivitách v rámci alebo nezávisle od približne 700 000 klubov, ktoré sú samy členmi množstva asociácií a federácií. Veľká väčšina športových aktivít sa odohráva v amatérskych zoskupeniach. Význam profesionálneho športu narastá a rovnako prispieva k spoločenskej úlohe športu. Okrem toho, že šport zlepšuje zdravie európskych občanov, má aj výchovný rozmer a zohráva sociálnu me kultúrnu úlohu a slúžme k zotaveniu organizmu. Spoločenská úloha športu má tiež potenciál posilňovať vonkajšie vzťahy Únie.

2.1 Zlepšovanie úrovne verejného zdravia prostredníctvom telesnej aktivity

Nedostatok telesnej aktivity zvyšuje výskyt nadváhy, obezity a množstva chronických ochorení, napríklad srdcovo-cievnych chorôb a cukrovky, ktoré znižujú kvalitu života, ohrozujú životy jednotlivcov a sú bremenom pre rozpočty rezortov zdravotníctva a hospodárstvo.

V bielej knihe Komisie Stratégia riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe sa podčiarkuje dôležitosť aktívneho prístupu v záujme zvrátenia úbytku telesnej aktivity a opatrenia navrhované v oblasti telesnej aktivity v týchto dvoch bielych knihách sa budú navzájom dopĺňať.

Šport ako prostriedok zdraviu prospešnej telesnej aktivity má väčší vplyv než ktorýkoľvek iný druh spoločenskej činnosti. Šport ľudí priťahuje a je všeobecne kladne vnímaný. Uznaný potenciál športu na posilnenie zdraviu prospešnej telesnej aktivity však zostáva často nevyužitý a je potrebné ho rozvíjať.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča minimálne 30 minút stredne náročnej telesnej aktivity (zahŕňajúcej okrem iného aj šport) denne pre dospelých a 60 minút pre deti. Dosiahnutie tohto cieľa by mali napomáhať verejné orgány, ako me súkromné organizácie v členských štátoch. Nedávne štúdie poukázali na nedostatočný pokrok v tejto oblasti.

(1) Komisia navrhuje vypracovať s členskými štátmi do konca roka 2008 nové usmernenia pre telesnú aktivitu.

Komisia odporúča, aby bola na ministerskej úrovni v členských štátoch posilňovaná spolupráca medzi rezortmi zdravotníctva, vzdelávania a športu v záujme vytýčenia a uskutočnenia koherentných stratégií na znižovanie nadváhy, obezity a ostatných zdravotných rizík. V tomto kontexte podporuje Komisia členské štáty v tom, aby skúmali možnosti propagácie konceptu aktívneho života prostredníctvom národných výchovných a vzdelávacích systémov vrátane odbornej prípravy učiteľov.

Športové organizácie sú vyzvané, aby zvážili svoj potenciál telesnej aktivity prospešnej zdraviu a aby vyvinuli činnosť na tento účel. Komisia bude podporovať výmenu informácií a osvedčených postupov, obzvlášť vo vzťahu k mladým ľuďom, so zameraním na neprofesionálny šport.

(2) Komisia podporí HEPA, sieť EÚ na podporu zdraviu prospešnej telesnej aktivity, a ak to bude vhodné, tak me menšie a užšie zamerané siete, ktoré sa budú zaoberať osobitými aspektmi tejto témy.

(3) Základom aktivít Komisie v súvislosti so športom bude zdraviu prospešná telesná aktivita a Komisia sa bude snažmeť lepšie zohľadniť túto prioritu v príslušných finančných nástrojoch vrátane:

• 7. rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj (aspekty zdravia v súvislosti so životným štýlom);
• Programu verejného zdravia na roky 2007 – 2013;
• programov mládeže a občianstva (spolupráca medzi športovými organizáciami, školami, občianskou spoločnosťou a ostatnými partnermi na miestnej úrovni);
• Programu celoživotného vzdelávania (odborná príprava učiteľov a spolupráca medzi školami).

2.2 Spojenie síl v boji proti dopingu

Doping predstavuje celosvetovo, a teda me v Európe, hrozbu pre šport. Podkopáva princíp otvorenej a spravodlivej súťaže. Pôsobí demotivačne na šport vo všeobecnosti a podrobuje profesionálneho športovca neprimeranému tlaku. Má vážny vplyv na vnímanie športu spoločnosťou a predstavuje vážne nebezpečenstvo pre zdravie jednotlivca. Na európskej úrovni musí boj proti dopingu zohľadniť vynútiteľnosť práva, ako me rozmer zdravia a prevencie.

(4) V záujme rýchlej a bezpečnej výmeny informácií o nových povzbudzujúcich látkach a dopingových praktikách by sa mohli vyvinúť partnerstvá medzi orgánmi presadzovania práva pôsobiacimi v jednotlivých členských štátoch (pohraničná stráž, štátna a miestna polícia, colné úrady atď.), laboratóriami akreditovanými Svetovou antidopingovou agentúrou (WADA) a INTERPOLom. Takéto úsilia by EÚ mohla podporovať organizovaním kurzov a vytváraním sietí medzi výcvikovými strediskami pre úradníkov orgánov presadzovania práva.

Komisia navrhuje, aby bol obchod s nepovolenými povzbudzujúcimi látkami postihovaný v celej EÚ rovnako ako obchodovanie so zakázanými drogami.

Komisia vyzýva všetky subjekty zodpovedné za verejné zdravie, aby zohľadnili ničivé následky dopingu na zdravie. Ďalej žiada športové organizácie, aby vyvinuli pravidlá osvedčených postupov, ktorými sa zabezpečí, že mladí športovci a športovkyne budú lepšie informovaní a poučení o povzbudzujúcich látkach, liekoch na predpis, ktoré ich môžu obsahovať, a o ich vplyve na zdravie.

EÚ by prospel koordinovanejší prístup v boji proti dopingu, obzvlášť určením spoločných stanovísk vo vzťahu k Rade Európy, WADA a UNESCU a prostredníctvom výmeny informácií a osvedčených postupov medzi vládami, vnútroštátnymi antidopingovými organizáciami a laboratóriami. V tejto súvislosti je obzvlášť dôležitá správna implementácia Dohovoru UNESCO o dopingu v športe jednotlivými členskými štátmi.

(5) Komisia bude zohrávať pomocnú úlohu, napríklad podporou siete vnútroštátnych antidopingových organizácií členských štátov.

2.3 Posilňovanie úlohy športu vo výchove a vzdelávaní

Prostredníctvom svojej úlohy vo formálnej a neformálnej výchove a vzdelávaní posilňuje šport európsky ľudský kapitál. Hodnoty, ktoré šport sprostredkúva, pomáhajú rozvoju vedomostí, motivácie, zručností a ochoty k osobnému úsiliu. Čas strávený pri športových aktivitách v školách a na univerzitách prináša zdravotný a výchovný úžitok, ktorý je potrebné naďalej rozvíjať.

Na základe skúseností získaných počas Európskeho roka vzdelávania prostredníctvom športu (2004) posilňuje Komisia podporu športu a telesnej aktivity prostredníctvom rozličných politických iniciatív v oblasti výchovy a vzdelávania vrátane rozvoja sociálnych a občianskych zručností v súlade s odporúčaním o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie z roku 2006 .

(6) Športová a telesná aktivita môže byť podporovaná prostredníctvom Programu celoživotného vzdelávania. Podpora účasti na výchovných a vzdelávacích príležitostiach prostredníctvom športu je preto prioritnou témou pre partnerstvá škôl, ktoré sú podporované programom Comenius, pre štruktúrované opatrenia v oblasti odborného vzdelávania a prípravy prostredníctvom programu Leonardo da Vinci, pre tematické siete a mobilitu v oblasti vyššieho vzdelávania podporovaných programom Erasmus, ako me multilaterálne projekty v oblasti vzdelávania dospelých, ktoré podporuje program Grundtvig.

(7) Rezort športu sa môže tiež uchádzať o podporu prostredníctvom individuálnych výziev na predloženie návrhov k implementácii Európskeho kvalifikačného rámca (EQF) a Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET). Rezort športu sa zapojil do rozvoja EQF a bol vybraný ako príjemca finančnej podpory v rokoch 2007/2008. Vzhľadom na vysokú profesionálnu mobilitu športovcov a bez toho, aby bola dotknutá smernica 2005/36/ES o vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií, ho možno identifikovať ako pilotný rezort pre implementáciu ECVET v záujme zvýšenia transparentnosti vnútroštátnych systémov posudzovania zručností a kvalifikácií.

(8) Komisia zavedie ocenenie európskej značky školám, ktoré aktívne podporujú a propagujú telesné aktivity v prostredí školy.

S cieľom zabezpečmeť reintegráciu profesionálnych športovcov do trhu práce na konci ich športovej kariéry zdôrazňuje Komisia dôležitosť zohľadniť už v ranom štádiu potrebu poskytnutia prípravy pre „dvojitú kariéru“ u mladých športovcov a športovkýň a zriadiť kvalitné miestne vzdelávacie centrá, ktoré budú garantom ich morálnych, vzdelávacích a profesionálnych záujmov.

Komisia odštartovala štúdiu o príprave mladých športovcov a športovkýň v Európe, ktorej výsledky by mohli poskytnúť informácie pre už spomenuté politické opatrenia a programy.

Investície do prípravy mladých talentovaných športovcov a športovkýň v riadnych podmienkach a jeho podpora sú kľúčové pre trvalo udržateľný rozvoj športu na všetkých úrovniach. Komisia zdôrazňuje, že systémy prípravy pre talentovaných mladých športovcov a športovkyne by mali byť otvorené pre všetkých a nesmú viesť k národnostnej diskriminácii medzi občanmi EÚ.

(9) Pravidlá požadujúce zavedenie určitých kvót na miestnych hráčov v športových oddieloch by bolo možné akceptovať ako v súlade s ustanoveniami Zmluvy o voľnom pohybe osôb, keby neviedli k žiadnej priamej diskriminácii z dôvodu štátnej príslušnosti a keby možné dôsledky nepriamej diskriminácie z nich plynúce by bolo možné obhájiť ako primerané k legitímne sledovanému cieľu, akým je napríklad zlepšenie a ochrana prípravy a rozvoja talentovaných mladých hráčov. Prebiehajúca štúdia o príprave mladých športovcov a športovkýň v Európe poskytne pre túto analýzu cenné vstupné informácie.

2.4 Podpora dobrovoľníckej práce a aktívneho občianstva prostredníctvom športu

Účasť v tíme, princípy ako fair-play, dodržiavanie pravidiel hry, rešpekt vočme ostatným, solidarita a disciplína, ako me organizovanie amatérskych športov na základe neziskových klubov a dobrovoľníckej práce posilňujú aktívne občianstvo. Dobrovoľnícka práca v športových organizáciách poskytuje mnoho príležitostí pre neformálne vzdelávanie, ktoré je potrebné uznať a ďalej rozvíjať. Šport poskytuje tiež atraktívne možnosti na zaangažovanie mladých ľudí v spoločnosti a môže pomôcť pri predchádzaní delikvencii.

Avšak novým trendom v športe, a to sa týka predovšetkým mladých ľudí, je jeho individuálne praktizovanie na úkor kolektívnych a organizovaných športov, následkom čoho sa znižuje me základňa dobrovoľníkov pre amatérske športové kluby.

(10) Spolu s členskými štátmi určí Komisia kľúčové výzvy pre neziskové športové organizácie a hlavné charakteristiky služieb poskytovaných týmito organizáciami.

(11) Komisia podporí neprofesionálny šport prostredníctvom programu Európa pre občanov.

(12) Komisia navrhne ďalej podporu dobrovoľníckej práce mladých ľudí v športe prostredníctvom programu Mládež v akcii v oblastiach ako výmeny mladých a dobrovoľnícka pomoc pri športových podujatiach.

(13) Komisia bude ďalej rozvíjať výmenu informácií a osvedčených postupov dobrovoľníckej práce v športe, zaangažujúc členské štáty, športové organizácie a miestne orgány.

(14) V záujme lepšieho porozumenia osobitných požiadaviek a potrieb odvetvia dobrovoľníckeho športu pri vytváraní vnútroštátnych a európskych politík odštartuje Komisia európsku štúdiu o dobrovoľníckej práci v športe.

2.5 Využitie potenciálu športu pre účely sociálneho začlenenia, integrácie a rovnakých príležitostí

Šport významne prispieva k hospodárskej a sociálnej súdržnosti a k vytváraniu lepšie integrovaných spoločností. Všetci občania by k športu mali mať prístup. Preto je potrebné venovať pozornosť osobitým potrebám a situácii nedostatočne zastúpených skupín. Je nevyhnutné uvedomiť si špeciálnu úlohu, ktorú môže zohrávať šport u mladých ľudí, u ľudí so zdravotným postihnutím a u ľudí pochádzajúcich zo znevýhodnených pomerov. Šport môže tiež posilniť integráciu migrantov a osôb s pôvodom v cudzine do spoločnosti, rovnako ako podporovať dialóg medzi kultúrami.

Šport podporuje pocit spolupatričnosti a spoluúčasti a môže byť aj preto dôležitým nástrojom integrácie prisťahovalcov. V tejto súvislosti sú poskytovanie priestranstiev určených na šport a podpora aktivít súvisiacich so športom dôležité pri umožnení kladnej interakcie medzi prisťahovalcami a hostiteľskou spoločnosťou.

Komisia je presvedčená, že by sa lepšie mohol využmeť potenciál športu ako nástroja sociálneho začlenenia v politikách, opatreniach a programoch Európskej únie a členských štátov. Toto zahŕňa me príspevok športu k vytváraniu pracovných miest a k hospodárskemu rastu a oživeniu, obzvlášť v znevýhodnených oblastiach. Neziskové športové aktivity, ktoré prispievajú k sociálnej súdržnosti a začleneniu zraniteľných skupín, možno považovať za sociálne služby všeobecného záujmu.

Otvorená metóda EÚ na koordináciu v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania bude naďalej zahŕňať šport ako nástroj a ukazovateľ. Štúdie, semináre, konferencie, politické návrhy a akčné plány zahrnú prístup k športu a/alebo príslušnosť k sociálnym športovým štruktúram medzi kľúčové prvky na analýzu sociálneho vylúčenia.

(15) Komisia navrhne členským štátom, aby v rámci programov PROGRESS, Celoživotné vzdelávanie, Mládež v akcii a Európa pre občanov podporovali opatrenia podporujúce sociálne začleňovanie prostredníctvom športu a boj proti diskriminácii v športe. V kontexte kohéznej politiky by členské štáty mali pri programovaní Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja zohľadniť úlohu športu v oblasti sociálneho začleňovania, integrácie a rovnakých príležitostí a ďalej sú vyzvané, aby podporili opatrenia v rámci Európskeho fondu pre integráciu.

Komisia vyzýva ďalej členské štáty a športové organizácie, aby prispôsobili športovú infraštruktúru tak, aby zohľadnila potreby ľudí so zdravotným postihnutím. Členské štáty a miestne orgány by mali zabezpečmeť, aby boli športoviská a priľahlé ubytovanie dostupné pre ľudí so zdravotným postihnutím. Mali by sa prijať špecifické kritériá v záujme zabezpečenia rovnakého prístupu k športu pre všetkých žiakov, osobitne pre deti so zdravotným postihnutím. Podporovať sa bude príprava cvičiteľov, dobrovoľníkov a pracovníkov klubov a organizácií na účely možnosti prijímania ľudí so zdravotným postihnutím. Pri konzultáciách so subjektmi pôsobiacimi v oblasti športu sa Komisia snaží udržiavať dialóg so zástupcami športovcov so zdravotným postihnutím.

(16) Komisia vo svojom akčnom pláne Stratégia Európskej únie v otázkach zdravotného postihnutia zohľadní význam športu pre ľudí so zdravotným postihnutím a podporí opatrenia členských štátov v tejto oblasti.

(17) V rámci Plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010 podporí Komisia začlenenie rodových otázok do všetkých svojich aktivít súvisiacich so športom, pričom sa špeciálne zameria na prisťahovalkyne a ženy patriace k etnickým menšinám a na ich prístup k športu, na príležitosti žien zastávať funkcie s rozhodovacou právomocou v športe a na mediálne pokrytie výkonov žien v športe.

2.6 Posilňovanie predchádzania a boja proti rasizmu a násiliu

Násilie, ktoré možno pozorovať pri športových podujatiach, predovšetkým na futbalových štadiónoch, je naďalej pálčivým problémom a má rozličné formy. Presúva sa z krytých štadiónov aj do mestských oblastí. Komisia má v úmysle prispieť k prevencii incidentov tak, že bude podporovať a posilňovať dialóg s členskými štátmi, medzinárodnými organizáciami (napr. s Radou Európy), športovými organizáciami, orgánmi činnými v trestnom konaní a ďalšími zainteresovanými subjektmi (napr. s fanklubmi a miestnymi orgánmi). Orgány činné v trestnom konaní sa nemôžu zaoberať príčinami násilia v športe izolovane.

Komisia podporuje tiež výmenu osvedčených postupov a operatívnych informácií o rizikových fanúšikoch medzi policajnými a/alebo športovými orgánmi. Zvláštna pozornosť sa bude venovať výcviku polície zameranému na zvládanie davu a výtržníctvo.

Šport sa týka všetkých občanov nezávisle od rodu, rasy, veku, zdravotného postihnutia, náboženstva a viery, sexuálnej orientácie a sociálneho čme ekonomického zázemia. Komisia opakovane odsúdila všetky prejavy rasizmu a xenofóbie, ktoré nie sú zlučiteľné s hodnotami EÚ.

(18) Pokiaľ ide o rasistické a xenofóbne postoje, Komisia bude naďalej podporovať dialóg a výmenu osvedčených postojov v existujúcich rámcoch spolupráce, napríklad v rámci siete Futbal proti rasizmu v Európe (FARE).

Komisia odporúča športovým federáciám, aby zaviedli postupy na riešenie rasisticky motivovaných incidentov počas zápasov, ktoré budú založené na existujúcich iniciatívach. Odporúča tiež posilnenie ustanovení týkajúcich sa diskriminácie v licenčných systémoch pre kluby (pozri oddiel 4.7).

Komisia bude:

(19) v súlade s pravidlami uplatňovanými v členských štátoch a EÚ podporovať výmenu operatívnych informácií a praktického no-how a skúseností v prevencii násilných a rasisticky motivovaných incidentov medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a športovými organizáciami;

(20) analyzovať možnosti nových právnych nástrojov a ostatných celoeurópskych noriem prevencie narušovania verejného poriadku počas športových podujatí;

(21) podporovať multidisciplinárny prístup k prevencii asociálneho správania s osobitným zameraním na sociálno-výchovné činnosti, akou je me osveta fanúšikov (dlhodobá práca s fanúšikmi s cieľom vybudovať pozitívny a nenásilnícky postoj);

(22) posilňovať pravidelnú a štruktúrovanú spoluprácu medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, športovými organizáciami a ostatnými zainteresovanými subjektmi;

(23) podporovať využitie nasledovných programov na pomoc v predchádzaní a boji proti násiliu a rasizmu v športe: Mládež v akcii, Európa pre občanov, DAPHNE III, Základné práva a občianstvo a Predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej;

(24) organizovať konferenciu na vysokej úrovni, na ktorej sa bude so zainteresovanými subjektmi diskutovať o opatreniach na predchádzanie a boj proti násiliu a rasizmu pri športových podujatiach.

2.7 Propagácia našich hodnôt v ostatných častiach sveta

Šport môže zohrávať úlohu v súvislosti s rozličnými aspektmi zahraničných vzťahov EÚ: ako položka v programoch zahraničnej pomoci a ako súčasť dialógu s partnerskými krajinami a ako súčasť verejnej diplomacie EÚ.

Šport má prostredníctvom konkrétnych opatrení značný potenciál ako nástroj na podporu výchovy, zdravia, dialógu medzi kultúrami, rozvoja a mieru.

(25) Komisia podporí využitie športu ako nástroja vo svojej rozvojovej politike. Predovšetkým bude:

• podporovať šport a telesnú výchovu ako základné prvky kvalitného vzdelávania a výchovy a ako prostriedok zatraktívňovania škôl a zlepšovania dochádzky;
• sústreďovať pozornosť na zlepšovanie dostupnosti telesnej výchovy a športu pre dievčatá a ženy s cieľom napomôcť budovanie sebavedomia, zlepšenie sociálnej integrácie, prekonávanie predsudkov a podporu zdravého životného štýlu, ako me dostupnosť vzdelania pre ženy;
• podporovať propagáciu zdravia a osvetové kampane prostredníctvom športu

V otázke športu v rámci svojich rozvojových politík vyvinie EÚ čo najväčšie úsilie o vytvorenie synergie s existujúcimi programami Organizácie Spojených národov, členských štátov, miestnych orgánov a súkromných subjektov. Zavedie opatrenia, ktoré dopĺňajú alebo inovujú existujúce programy a činnosti. Ako príklad môže slúžmeť memorandum o porozumení, ktoré podpísala Komisia a FIFA v roku 2006 s cieľom využmeť futbal ako hybnú silu rozvoja v afrických, karibských a tichomorských krajinách.

(26) EÚ zahrnie do svojho politického dialógu a spolupráce s partnerskými krajinami, kdekoľvek to bude vhodné, otázky súvisiace so športom, ako napríklad medzinárodné prestupy hráčov, zneužívanie neplnoletých športovcov, doping, pranie špinavých peňazí prostredníctvom športu a bezpečnosť počas veľkých medzinárodných športových podujatí.

Rýchly postup pri vybavovaní víz a prisťahovaleckých formalít, predovšetkým v prípade špičkových športovcov z nečlenských krajín EÚ, je dôležitým prvkom vylepšenia medzinárodnej atraktivity EÚ. Okrem pokračujúceho procesu uzatvárania dohôd o zjednodušení vízového režimu s tretími krajinami a konsolidácie vízového režimu uplatniteľného na členov olympijskej rodiny počas olympijských hier musí EÚ ďalej vyvíjať (dočasné) mechanizmy prijímania športovcov z tretích krajín.

Komisia venuje rezortu športu zvláštnu pozornosť pri:

(27) uplatňovaní nedávno predloženého oznámenia o okružnej migrácii a partnerstvách v oblasti mobility s tretími krajinami;

(28) vypracovávaní harmonizovaných systémov prijímania rôznych kategórií štátnych príslušníkov tretích krajín na hospodárske účely na základe plánu politiky pre legálnu migráciu z roku 2005.

2.8 Podpora trvalo udržateľného rozvoja

Športovanie, športové zariadenia a športové podujatia majú všetky na životné prostredie významný vplyv. Je dôležité podporovať riadne hospodárenie v oblasti životného prostredia, ktoré bude okrem iného schopné riešmeť zelené verejné obstarávanie, emisie skleníkových plynov, energetickú účinnosť, likvidáciu odpadov a úpravu pôdy a vody. Európske športové organizácie a usporiadatelia športových podujatí by mali prijať environmentálne ciele, aby boli ich aktivity trvalo udržateľné z hľadiska životného prostredia. Zodpovedné organizácie by mohli na základe zlepšenia svojej kredibility v otázkach životného prostredia mať oproti iným výhodu, keď sa budú uchádzať o usporiadanie športových podujatí a mohli by tiež očakávať hospodárske výhody plynúce z racionálnejšieho využívania prírodných zdrojov.

Komisia bude:
(29) využívať štruktúrovaný dialóg s hlavnými medzinárodnými a európskymi športovými organizáciami a ostatnými na športe zainteresovanými subjektmi na to, aby ich a ich členov podnietil k účasti na systéme pre riadenie a audit životného prostredia (EMAS) a systémoch Spoločenstva na udeľovanie environmentálnej značky a aby podporil tieto dobrovoľné systémy počas významných športových podujatí;

(30) propagovať zelené verejné obstarávanie v politickom dialógu s členskými štátmi a ostatnými zainteresovanými stranami;

(31) prostredníctvom usmernení vyvinutých v spolupráci s relevantnými subjektmi (politikmi, malými a strednými podnikmi, miestnymi spoločenstvami) zvyšovať informovanosť o potrebe partnerskej spolupráce na regionálnej úrovni s cieľom organizovať športové podujatia na trvalo udržateľnej báze;

(32) zohľadňovať šport v rámci nového programu LIFE+ v zložke „Informovanie a oznamovanie“.

3. HOSPODÁRSKY ROZMER ŠPORTU

Šport je dynamické a rýchlo rastúce odvetvie s podceňovaným makroekonomickým dosahom, ktoré môže prispieť k napĺňaniu lisabonských cieľov rastu a vytvárania pracovných miest. Môže slúžmeť ako nástroj miestneho a regionálneho rozvoja, obnovy miest alebo rozvoja vidieka. Šport napomáha rozvoj cestovného ruchu a môže stimulovať modernizáciu infraštruktúry a vznik nových partnerstiev na financovanie športu a rekreačných zariadení.

Hoci o hospodárskom význame športu neexistuje dostatok spoľahlivých a porovnateľných údajov, bol potvrdený štúdiami a analýzami vnútroštátnych účtovných údajov, ziskov z veľkých športových podujatí a nákladov spôsobených telesnou nečinnosťou vrátane starnutia obyvateľstva.

Zo štúdie, ktorá bola predložená počas rakúskeho predsedníctva v roku 2006, vyplýva, že šport v širšom význame vygeneroval v roku 2004 pridanú hodnotu v objeme 407 miliárd eur, ktorá zodpovedala 3,7 % HDP EÚ, a pracovné miesta pre 15 miliónov ľudí, teda 5,4 % pracovnej sily. Tento príspevok športu by sa mal v politikách EÚ zviditeľňovať viac a propagovať.

Rastúci podiel hospodárskej hodnoty športu súvisí s právami duševného vlastníctva. Tieto práva sa týkajú autorského práva, obchodnej komunikácie, ochranných známok, práv na použitie podobizne a mediálnych práv. V stále viac sa globalizujúcom a dynamickom odvetví sa účinné vymáhanie práv duševného vlastníctva na celom svete stáva podstatnou súčasťou zdravého športového hospodárstva. Taktiež je podstatné, aby bola príjemcom garantovaná možnosť diaľkového prístupu k športovým podujatiam na cezhraničnej úrovni v rámci EÚ.

Na druhej strane sa napriek celkovému hospodárskemu významu športu väčšina športových aktivít odohráva v neziskových štruktúrach, z ktorých mnohé sú závislé od verejnej podpory, aby mohli športové aktivity sprístupniť všetkým občanom.

3.1 Preorientovanie sa na politiku v oblasti športu založenú na dôkazoch

Je potrebné, aby bolo naštartovanie politických opatrení a posilnenej spolupráce v oblasti športu na úrovni EÚ podchytené spoľahlivou vedomostnou a informačnou základňou. Treba tiež v záujme lepšieho strategického plánovania a tvorby politiky v oblasti športu zlepšmeť kvalitu a porovnateľnosť údajov.

Vládne a mimovládne subjekty opakovane žiadali Komisiu, aby vyvinula európsku štatistickú definíciu športu a koordinovala úsilie s cieľom vytvoriť na tejto báze športovú a so športom súvisiacu štatistiku.

(33) V úzkej spolupráci s členskými štátmi sa Komisia bude snažmeť vyvinúť európsku štatistickú metódu na meranie hospodárskeho vplyvu športu, ktorá bude slúžmeť ako základ pre vnútroštátnu štatistickú účtovnú evidenciu športu, čo by mohlo časom viesť k európskemu satelitnému účtu pre šport.

(34) Okrem toho by sa každých pár rokov mali naďalej uskutočňovať prieskumy zamerané na zbieranie informácií súvisiacich so športom (napr. prieskumy Eurobarometer), predovšetkým na účely poskytnutia informácií iného ako ekonomického charakteru, ktoré nemožno čerpať z vnútroštátnej štatistickej účtovnej evidencie športu (napr. miera účasti, údaje o dobrovoľníckej práci atď.).

(35) Komisia uvedie štúdiu, ktorá zhodnotí priamy prínos odvetvia športu (pokiaľ ide o HDP, rast a zamestnanosť) a jeho nepriamy prínos (pre vzdelanie a výchovu, regionálny rozvoj a vyššiu atraktivitu EÚ) pre lisabobonskú agendu.

(36) Komisia zorganizuje výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi a športovými federáciami, pokiaľ ide o organizovanie veľkých športových podujatí, s cieľom podporiť trvalo udržateľný hospodársky rast, konkurencieschopnosť a zamestnanosť.

3.2 Lepšie zabezpečenie verejnej podpory športu

Športové organizácie disponujú mnohými zdrojmi príjmu vrátane klubových poplatkov a predaja lístkov, reklamy a sponzoringu, vysielacích práv, prerozdelenia príjmu v rámci športových federácií, predaja predmetov s logom klubu alebo športového podujatia, verejnej finančnej podpory, atď. Avšak niektoré športové organizácie majú oveľa lepší prístup k zdrojom od hospodárskych subjektov, než iné, hoci v niektorých prípadoch existuje dobre fungujúci systém prerozdeľovania. V neprofesionálnom športe možno rovnaké príležitosti a otvorený prístup k športovým aktivitám zaručmeť jedine prostredníctvom silného zaangažovania verejnosti. Komisia si uvedomuje význam verejnej podpory neprofesionálneho športu a športu pre všetkých a schvaľuje takúto podporu, ak sa poskytuje v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva.

V mnohých členských štátoch je šport čiastočne financovaný prostredníctvom dane alebo poplatku zo štátnych alebo štátom licencovaných hier alotérií. Komisia nabáda členské štáty k tomu, aby pouvažovali nad tým, ako vytvoriť čo najlepší trvalo udržateľný model financovania športových organizácií, a to v záujme poskytnutia dlhodobej podpory.

(37) Príspevkom Komisie k úvahám o financovaní športu bude uskutočnenie nezávislej štúdie o financovaní neprofesionálneho športu a športu pre všetkých v členských štátoch, rovnako z verejných a súkromných zdrojov, a o dosahu prebiehajúcich zmien v tejto oblasti.

Pokiaľ ide o oblasť nepriameho zdaňovania, právne predpisy EÚ, týkajúce sa DPH, sú stanovené v smernici Rady 2006/112/ES, ktorá má za cieľ zabezpečmeť, aby uplatňovanie právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú DPH, nenarušovalo hospodársku súťaž a nebránilo voľnému pohybu tovarov a služieb. V smernici sa členským štátom poskytuje priestor na vyňatie určitých so športom súvisiacich služieb spod daňovej povinnosti, a ak sa výnimka neuplatňuje, možnosť uplatňovať v určitých prípadoch znížené sadzby.

(38) Vzhľadom na dôležitú spoločenskú úlohu športu a jeho silné miestne zakotvenie sa Komisia zasadí o ponechanie existujúcich možností znížených sadzieb DPH pre šport.

4. ORGANIZOVANIE ŠPORTU

Politická debata o športe v Európe pripisuje často značný význam tzv. „európskemu modelu športu“. Komisia je presvedčená, že určité hodnoty a tradície európskeho športu by mali byť propagované. Vzhľadom na rozmanitosť a zložitosť európskych športových štruktúr je však toho názoru, že by bolo nerealistické pokúšať sa o určenie jednotného modelu organizovania športu v Európe. Navyše, hospodársky a sociálny vývoj spoločný pre väčšinu členských štátov (narastajúca komercializácia, problémy vo verejných výdavkoch, rastúci počet účastníkov a stagnácia počtu dobrovoľníkov) mali za následok nové výzvy pre organizovanie športu v Európe. Výskytom nových zainteresovaných subjektov (účastníkov mimo organizovaných disciplín, profesionálnych športových klubov, atď.) sa nastoľujú nové otázky, pokiaľ ide o spôsoby riadenia, demokraciu a zastupovanie záujmov v rámci športového hnutia.

Komisia môže podporiť vzájomnú výmenu osvedčených postupov pri riadení športu. Môže tiež pomôcť pri vytváraní spoločného súboru princípov pre dobrý spôsob riadenia športu, akými sú transparentnosť, demokracia, ťarcha zodpovednosti a zastupovanie zainteresovaných subjektov (asociácií, federácií, hráčov, klubov, líg, fanúšikov, atď.). Pritom sa bude Komisia opierať o predošlú činnosť . Pozornosť by sa mala venovať me zastúpeniu žien v riadiacich a vedúcich pozíciách.

Komisia uznáva autonómiu športových organizácií a zastupujúcich štruktúr (ako sú ligy). Ďalej uznáva, že spôsob riadenia je predovšetkým v kompetencii orgánov zodpovedných za šport, a do určitej miery, členských štátov a sociálnych partnerov. Napriek tomu upriamil dialóg so športovými organizáciami pozornosť Komisie na niekoľko oblastí, ktoré sú spomenuté ďalej. Komisia je presvedčená, že väčšinu problémov je možné riešmeť samoregulačne, pri dodržiavaní princípov dobrého spôsobu riadenia a právnych predpisov EÚ, a je ochotná zohrať podpornú úlohu, alebo zakročmeť sama, ak to bude nutné.

4.1 Špecifickosť športu

Športová aktivita podlieha uplatňovaniu právnych predpisov EÚ, ako je to podrobne opísané v pracovnom dokumente útvarov Komisie a jeho prílohách. Právne predpisy, ktoré sa týkajú hospodárskej súťaže a ustanovenia o vnútornom trhu sa týkajú športu do tej miery, do akej predstavuje hospodársku činnosť. Šport podlieha tiež ostatným dôležitým aspektom právnych predpisov EÚ, akými sú napríklad zákaz diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, ustanovenia, pokiaľ ide o občianstvo Únie, a rovnosť medzi mužmi a ženami v zamestnaní.

Športu sú taktiež vlastné určité osobité črty, vďaka ktorým sa hovorí o „špecifickosti športu“. K špecifickosti európskeho športu možno pristupovať z dvoch uhlov pohľadu:

• špecifickosť športových aktivít a pravidiel, napr. oddelené súťaže mužov a žien, obmedzenia v počte účastníkov na súťažiach alebo potreba zabezpečmeť neistotu, pokiaľ ide o očakávané výsledky, a udržiavať konkurenčnú rovnováhu medzi klubmi, ktoré sa zúčastňujú na rovnakých súťažiach;
• špecifickosť športových štruktúr vrátane predovšetkým autonómie a rozmanitosti športových organizácií, pyramídovej štruktúry súťaží od začiatočníckej po najvyššiu úroveň a systémov organizovanej solidarity medzi rôznymi úrovňami a zúčastnenými, organizácie športu na vnútroštátnej úrovni a princípu jedinej federácie na každý šport;

Judikatúra európskych súdov a rozhodnutia Európskej komisie poukazujú na to, že špecifickosť športu je uznaná a zohľadňovaná. Poskytujú tiež usmernenia o tom, ako sa právne predpisy premietajú do oblasti športu. Špecifickosť športu zostane uznaná, a to v súlade so zavedenou judikatúrou, avšak nemožno ju interpretovať tak, aby sa mohla opodstatniť generálna výnimka pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ.

Ako je podrobne opísané v pracovnom dokumente útvarov Komisie a jeho prílohách, existujú športové organizačné pravidlá, ktoré – na základe legitímneho účelu, ktorý sledujú – pravdepodobne neporušujú protimonopolné ustanovenia Zmluvy o ES, a to za predpokladu, že v prípade narušenia hospodárskej súťaže ide o narušenie inherentné a primerané k cieľom, ktoré sa sledujú. Takýmito pravidlami sú napr. „pravidlá hry“ (konkrétne napr. pravidlá, ktoré určujú dĺžku zápasov alebo počet hráčov na hracom poli), pravidlá, ktoré sa týkajú výberových kritérií pre športové súťaže, „domáce a zahraničné“ pravidlá, pravidlá znemožňujúce účasť na súťažme viacerým klubom, ktoré sú vlastníctvom jedného majiteľa, pravidlá týkajúce sa zloženia národných družstiev, antidopingové pravidlá a pravidlá, pokiaľ ide o trvanie prestupov hráčov.

Vzhľadom na regulačný aspekt športu je však možné zhodnotiť zlučiteľnosť určitého športového pravidla s právnymi predpismi EÚ týkajúcimi sa hospodárskej súťaže len na individuálnej báze, posúdením každého prípadu zvlášť, ako nedávno potvrdil Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci pána Meca-Medinu. Súd poskytol vysvetlenie, pokiaľ ide o vplyv právnych predpisov EÚ na športové pravidlá. Zamietol tézu o „výlučne športových pravidlách“ ako irelevantnú v otázke uplatňovania pravidiel EÚ týkajúcich sa hospodárskej súťaže v odvetví športu.

Súd uznal, že sa musí zohľadniť špecifickosť športu v tom zmysle, že obmedzujúci vplyv na hospodársku súťaž, ktorý neprekračuje rámec organizovania a správneho riadenia športových súťaží, nie je porušením pravidiel EÚ o hospodárskej súťažme za predpokladu, že tento vplyv je primeraný skutočnému a legitímnemu športovému cieľu, ktorý sa sleduje. Nevyhnutnosť posúdenia miery primeranosti naznačuje, že je potrebné zohľadniť individuálne okolnosti každého prípadu. Nie je možné celoplošne určmeť všeobecné usmernenia pre uplatňovanie právnych predpisov o hospodárskej súťažme pre odvetvie športu.

4.2 Voľný pohyb a národnosť

Organizovanie športu a súťaží na národnej báze je súčasťou historického a kultúrneho pozadia európskeho pristupovania k športu a zodpovedá želaniam európskych občanov. Obzvlášť národné družstvá zohrávajú podstatnú úlohu, a to nielen, pokiaľ ide o identitu, ale me zabezpečenie solidarity s neprofesionálnym športom, a preto si zaslúžia podporu.

Diskriminácia z dôvodu štátnej príslušnosti je v zmluvách označená za neprípustnú, čím vzniká pre každého občana Únie právo slobodne sa pohybovať a usadiť na území ktoréhokoľvek členského štátu. Cieľom zmlúv je tiež vykoreniť akúkoľvek diskrimináciu medzi pracovníkmi členských štátov z dôvodu štátnej príslušnosti, a to v súvislosti so zamestnaním, odmeňovaním a ďalšími pracovnými a zamestnaneckými podmienkami. Tie isté ustanovenia sa vzťahujú me na diskrimináciu v poskytovaní služieb, ktorá by sa vyskytla z dôvodu štátnej príslušnosti. Navyše je členstvo v športových kluboch a účasť na súťažiach podstatným činiteľom pri podpore integrácie občanov do spoločnosti hostiteľskej krajiny.

Rovnaké zaobchádzanie sa vzťahuje me na občanov štátov, ktoré s EÚ podpísali dohody obsahujúce antidiskriminačné klauzuly, a ktorí sú na území členských štátov legálne zamestnaní.

(39) Komisia vyzýva členské štáty a športové organizácie, aby riešili diskrimináciu z dôvodu štátnej príslušnosti vo všetkých športoch. Bude sa ju snažmeť pomôcť odstrániť prostredníctvom politického dialógu s členskými štátmi, odporúčaní, štruktúrovaného dialógu so subjektmi pôsobiacimi v oblasti športu a prostredníctvom konaní pre porušenie práva, keď to bude vhodné.

Komisia opätovne potvrdzuje, že akceptuje limitované a primerané obmedzenia (v súlade s ustanoveniami Zmluvy o EÚ, pokiaľ ide o slobodný pohyb, a v súlade s rozsudkami Európskeho súdneho dvora) zásady voľného pohybu, obzvlášť, pokiaľ ide o:

• právo výberu domácich športovcov do súťaží národných družstiev;
• potrebu obmedziť počet účastníkov v súťažme;
• stanovovanie konečných možných termínov prestupov hráčov v kolektívnych športoch.

(40) Čo sa týka dostupnosti individuálnych súťaží pre športovcov s inou štátnou príslušnosťou, Komisia má v pláne uviesť štúdiu, ktorá by zanalyzovala všetky aspekty tejto komplexnej otázky.

4.3 Prestupy

Keby neexistovali pravidlá upravujúce prestupy hráčov, integrita športu by bola narušená tým, že by kluby prijímali hráčov me počas sezóny, aby získali prevahu nad svojimi súpermi. Súčasne však každé pravidlo, ktoré sa týka prestupov hráčov, musí byť v súlade s právnymi predpismi EÚ (ustanovenia o hospodárskej súťažme a pravidlá o voľnom pohybe pracovníkov).

V súvislosti s vyšetrovaním prípadu, ktorý sa týkal domnelého porušenia právnych predpisov ES o hospodárskej súťažme, a po rozhovoroch s Komisiou, sa futbalové organizácie v roku 2001 podujali zrevidovať nariadenia FIFA o medzinárodných prestupoch hráčov, pričom zohľadnili kompenzáciu za tréningové náklady pre športové kluby, vytvorili pravidlá o trvaní prestupov, zaviedli povinnosť ochrany školskej dochádzky neplnoletých hráčov a garantovaného prístupu k vnútroštátnym súdom.

Komisia považuje takýto systém za príklad osvedčeného postupu, ktorý zabezpečuje súťažnú rovnováhu medzi športovými klubmi a súčasne zohľadňuje požiadavky právnych predpisov EÚ.

Prestupy hráčov tiež vzbudzujú obavu o legálnosť z nich plynúcich finančných tokov. Účinným riešením na zvýšenie transparentnosti finančných tokov, ktoré s prestupmi súvisia, by mohol byť informačný a overovací systém pre prestupy. Komisia je presvedčená, že takýto systém by mal mať len kontrolnú funkciu a finančné transakcie by sa mali uskutočňovať priamo medzi zainteresovanými stranami. Tento systém by mohli spravovať príslušné európske športové organizácie podľa jednotlivých športov alebo vnútroštátne informačné a verifikačné systémy v členských štátoch.

4.4 Agenti hráčov

Vybudovanie skutočného európskeho trhu hráčov a zvýšenie úrovne miezd hráčov v určitých športoch mali za následok nárast aktivít agentov hráčov. V neustále zložitejšom právnom prostredí využíva množstvo hráčov (ale me športových klubov) pri dojednávaní a podpisovaní zmlúv služby agentov.

Prichádzajú správy o nevhodných postupoch v činnosti niektorých agentov, konkrétne o prípadoch korupcie, prania špinavých peňazí a zneužívania neplnoletých hráčov. Tieto praktiky škodia športu ako takému a kladú závažné otázniky nad spôsobom riadenia. Je nevyhnutné ochraňovať zdravie a bezpečnosť hráčov, obzvlášť maloletých hráčov, a bojovať proti trestnej činnosti.

Navyše, agenti podliehajú v rôznych členských štátoch rôznym predpisom. Niektoré členské štáty zaviedli osobitné právne predpisy pre agentov hráčov, zatiaľ čo v iných sa uplatňujú všeobecné právne predpisy týkajúce sa sprostredkovateľských agentúr práce, ale s odkazmi na agentov hráčov. Navyše, niektoré medzinárodné federácie (FIFA, FIBA) zaviedli svoje vlastné predpisy.

Z týchto dôvodov bola EÚ opätovne vyzvaná, aby prostredníctvom legislatívnej iniciatívy usmernila činnosť agentov hráčov.

(41) Komisia vykoná posúdenie vplyvu s cieľom poskytnúť zreteľný prehľad o činnosti agentov hráčov v EÚ a zhodnotenie nutnosti opatrení na úrovni EÚ, ktoré bude tiež obsahovať analýzu rôznych možností.

4.5 Ochrana maloletých športovcov

Zneužívanie mladých hráčov neustále pokračuje. Najvážnejší problém sa týka detí, ktoré nie sú vyberané do súťaží a zanedbané v cudzej krajine, čím sa často dostávajú do neregulárnej pozície, čo umožňuje ich ďalšie zneužívanie. Hoci vo väčšine prípadov tento jav nespadá pod právnu definíciu obchodovania s ľudskými bytosťami, je neprípustný vzhľadom na základné hodnoty uznané EÚ a jej členskými štátmi. Protirečí me hodnotám športu. Je nevyhnutné, aby sa prísne uplatňovali opatrenia na ochranu maloletých bez sprievodu zákonného zástupcu vyplývajúce z právnych predpisov členských štátov, ktoré s týkajú prisťahovalectva. Taktiež je nutné bojovať proti sexuálnemu zneužívaniu a obťažovaniu maloletých v športe.

(42) Komisia bude naďalej monitorovať implementáciu právnych predpisov EÚ, predovšetkým smernice o ochrane mladých ľudí pri práci. Komisia spustila nedávno štúdiu o detskej práci ako súčasť svojho monitorovania implementácie tejto smernice. V štúdii sa zohľadní otázka mladých hráčov, ktorí spadajú do oblasti pôsobnosti tejto smernice.

(43) Komisia navrhne členským štátom a športovým organizáciám, aby spolupracovali v ochrane morálnej a fyzickej integrity mladých ľudí prostredníctvom šírenia informácií o existujúcich právnych predpisoch, zavedenia minimálnych noriem a výmeny osvedčených postupov.

4.6 Korupcia, pranie špinavých peňazí a ostatné formy finančnej trestnej činnosti

Korupcia, pranie špinavých peňazí a ostatné formy finančnej trestnej činnosti negatívne vplývajú na šport na miestnej, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni. Vzhľadom na silný medzinárodný charakter športu má korupcia v tomto odvetví častokrát cezhraničný dosah. Korupčné problémy európskeho rozmeru je potrebné riešmeť na európskej úrovni. Mechanizmy EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí by sa mal účinne uplatňovať me v športovom odvetví.

(44) Komisia podporí verejno-súkromné partnerstvá zastupujúce športové záujmy a orgány boja proti korupcii, ktoré by odhalili zraniteľné miesta športového odvetvia vo vzťahu ku korupcii a pomohli pri vývoji účinných preventívnych a represívnych stratégií na boj proti takejto korupcii.

(45) Komisia bude naďalej monitorovať implementáciu antikorupčných právnych predpisov EÚ v členských štátoch s ohľadom na odvetvie športu.

4.7 Licenčné systémy pre kluby

Komisia uznáva užitočnosť pevných licenčných systémov pre profesionálne kluby na európskej a vnútroštátnej úrovni ako nástrojov podpory dobrého riadenia športu. Licenčné systémy majú vo všeobecnosti za cieľ zabezpečmeť, aby všetky kluby rešpektovali tie isté základné pravidlá o finančnom hospodárení a transparentnosti, ale mohli by tiež obsahovať ustanovenia týkajúce sa diskriminácie, násilia, ochrany maloletých a tréningu. Takéto systémy musia byť zlučiteľné s ustanoveniami o hospodárskej súťažme a vnútornom trhu a nesmú prekračovať rámec nevyhnutný na dosiahnutie legitímneho cieľa, ktorý sa týka správnej organizácie a riadenia športu.

Je potrebné sústrediť úsilie na implementáciu a postupné posilňovanie licenčných systémov. V prípade futbalu, kde bude licenčný systém čoskoro povinný pre kluby vstupujúce do európskych súťaží, je potrebné zamerať činnosť na podporu a zintenzívnenie využívania licenčných systémov na vnútroštátnej úrovni.

(46) Komisia podporí dialóg so športovými organizáciami, aby sa pokročilo v zavádzaní a posilňovaní samoregulačných licenčných systémov.

(47) Komisia má v pláne začať od futbalu a usporiadať konferenciu s UEFA, EPFL, Fifpro, národnými asociáciami a národnými ligami o licenčných systémoch a osvedčených postupoch v tejto oblasti.

4.8 Médiá

Kľúčovými sa otázky týkajúce sa vzťahu medzi športovým odvetvím a športovými médiami (v prvom rade televíziou) stali z dôvodu toho, že televízne práva sú hlavným zdrojom príjmu profesionálneho športu v Európe. Naopak, športové mediálne práva sú rozhodujúcim obsahovým zdrojom pre mnohých mediálnych operátorov.

Šport bol hybnou silou pri zrode nových médií a interaktívnych televíznych služieb. Komisia bude naďalej podporovať právo na informácie a prístup širokej verejnosti k vysielaniu prenosov zo športových podujatí, ktoré sa pokladajú za veľmi dôležité pre spoločnosť a stredobod jej záujmu.

Uplatňovanie ustanovení Zmluvy o ES týkajúcich sa hospodárskej súťaže v súvislosti s predajom mediálnych práv pri športových podujatiach zohľadňuje niekoľko osobitých charakteristík v tejto oblasti. Športové asociácie predávajú niekedy športové mediálne práva kolektívne v mene jednotlivých klubov (na rozdiel od klubov, ktoré obchodujú s právami samy). Hoci spoločný predaj mediálnych práv vyvoláva obavy vzhľadom na hospodársku súťaž, Komisia tento spôsob akceptuje pod určitými podmienkami. Spoločný predaj môže mať význam v zmysle prerozdelenia príjmov a byť tak nástrojom dosahovania väčšej miery solidarity v oblasti športu.

Komisia uznáva význam rovnomerného prerozdelenia príjmov medzi kluby vrátane tých najmenších a medzi profesionálny a amatérsky šport.

(48) Komisia odporúča športovým organizáciám, aby venovali náležitú pozornosť vytváraniu a udržiavaniu systémov solidarity. V oblasti športových mediálnych práv môžu mať takéto mechanizmy podobu spoločného predaja mediálnych práv alebo alternatívne mechanizmu samostatného predaja klubmi, pričom v oboch prípadoch by mali byť napojené na pevné mechanizmy solidarity.

5. NÁSLEDNÉ OPATRENIA

Komisia nadviaže na iniciatívy predstavené touto bielou knihou prostredníctvom štruktúrovaného dialógu so subjektmi pôsobiacimi v oblasti športu, spoluprácou s členskými štátmi a podporou sociálneho dialógu v odvetví športu.

5.1 Štruktúrovaný dialóg

Pre európsky šport je charakteristické množstvo zložitých a rôznorodých štruktúr, ktoré majú v členských štátoch rozličný právny status a rozličnú úroveň autonómie. Na rozdiel od iných odvetví a vzhľadom na povahu organizovaného športu sú európske športové štruktúry spravidla menej vyvinuté ako športové štruktúry na úrovni vnútroštátnej čme medzinárodnej. Navyše je európsky šport vo všeobecnosti organizovaný podľa zemepisného zaradenia, nie na úrovni EÚ.

Zainteresované subjekty sa zhodujú, že Komisia zohráva dôležitú úlohu na základe skutočnosti, že prispieva k európskej diskusii o športe, keďže poskytuje platformu pre dialóg so subjektmi pôsobiacimi v oblasti športu. Široká diskusia so „zainteresovanými stranami“ je jednou z povinností Komisie podľa zmlúv.

Vzhľadom na komplexnú a rozmanitú športovú kultúru v Európe má Komisia v pláne zaangažovať do svojho štruktúrovaného dialógu predovšetkým nasledovné subjekty:

• európske športové federácie,
• európske organizácie, ktoré zastrešujú šport, najmä európske olympijské výbory (EOC), európske paraolympijské výbory (EPC) a európske mimovládne športové organizácie,
• vnútroštátne organizácie, ktoré zastrešujú šport, a národné olympijské a paraolympijské výbory,
• ostatné subjekty činné v oblasti športu a zastúpené na európskej úrovni vrátane sociálnych partnerov,
• ostatné európske a medzinárodné organizácie, najmä športové štruktúry Rady Európy a orgány OSN, napr. UNESCO a Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO).

(49) Komisia má v úmysle zorganizovať štruktúrovaný dialóg nasledovným spôsobom:

• športové fórum EÚ: každoročné stretnutie všetkých subjektov pôsobiacich v oblasti športu,
• tematické diskusie s obmedzeným počtom účastníkov.

(50) Komisia bude tiež podporovať väčšie zviditeľňovanie Európy na športových podujatiach. Komisia podporuje ďalší rozvoj iniciatívy za európske hlavné mestá športu.

5.2 Spolupráca s členskými štátmi

Spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti športu na úrovni EÚ sa uskutočňuje pri neformálnych ministerských stretnutiach, ako me na úrovni administratívnej, medzi štátnymi tajomníkmi pre šport.

V roku 2004 prijali ministri športu členských štátov EÚ dlhodobý program schôdzí pre šport, v ktorom určili prioritné témy diskusie o športe medzi členskými štátmi.

(51) V záujme riešenia problémov vymenovaných v tejto bielej knihe navrhuje Komisia posilniť existujúcu spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi.

Na základe návrhu Komisie si môžu členské štáty želať posilnenie mechanizmov dlhodobého programu schôdzí, napr.:

• spoločne určmeť priority spolupráce v politike v oblasti športu
• predkladať športovým ministrom z EÚ pravidelné správy o pokroku.

V rámci užšej spolupráce sa bude od každého predsedníctva žiadať pravidelné usporadúvanie stretnutí ministrov športu a štátnych tajomníkov pre šport, čomu by mali venovať pozornosť budúce predsednícke tímy, ktoré budú svoju funkciu zastávať po dobu 18 mesiacov.

(52) Komisia bude podávať hlásenia o implementácii akčného plánu „Pierre de Coubertin“ prostredníctvom dlhodobého programu schôdzí.

5.3 Sociálny dialóg

Sociálny dialóg na európskej úrovni môže vzhľadom na rastúci počet problémov, ktorým riadenie športu čelí, prispieť k riešeniu spoločných obáv zamestnávateľov a športovcov, vrátane uzatvorenia dohôd o pracovnoprávnych vzťahoch a pracovných podmienkach v odvetví v súlade s ustanoveniami Zmluvy o ES.

Komisia podporovala a podporuje projekty na konsolidáciu sociálneho dialógu v odvetví športu vo všeobecnosti, ako me vo futbale. Tieto projekty vytvorili základňu pre sociálny dialóg a konsolidáciu organizácií na európskej úrovni. Komisia môže zriadiť na základe spoločnej žiadosti sociálnych partnerov výbor pre sociálny dialóg v odvetví. Komisia je presvedčená, že európsky sociálny dialóg je v športovom odvetví alebo jeho pododvetviach (napr. vo futbale) nástrojom, ktorý by umožnil sociálnym partnerom podieľať sa aktívnym spôsobom na formovaní pracovnoprávnych vzťahov a pracovných podmienok. V tejto oblasti by takýto sociálny dialóg mohol viesť tiež k vytvoreniu spoločne odsúhlaseného kódexu správania alebo charty, ktorá by tiež riešila otázky, ktoré sa týkajú prípravy, pracovných podmienok a ochrany mladých ľudí.

(53) Komisia podporuje a víta každé úsilie vedúce k založeniu výborov európskeho sociálneho dialógu v športovom odvetví. Bude naďalej podporovať zamestnávateľov a zamestnancov a viesť otvorený dialóg o tejto záležitosti so všetkými športovými organizáciami.

Pomoc, ktorú by mali členské štáty poskytnúť na budovanie kapacít a spoločné postupy sociálnych partnerov prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu v konvergenčných regiónoch, by mala byť použitá me na budovanie kapacít sociálnych partnerov v športovom odvetví.

6. ZÁVER

Biela kniha obsahuje množstvo opatrení, ktoré by Komisia mala zaviesť a podporiť. Spoločne tvoria akčný plán „Pierre de Coubertin“, ktorý bude pre Komisiu v najbližších rokoch vodidlom v jej činnosti vo vzťahu k športu.

Biela kniha plne využíva možnosti ponúkané súčasnými zmluvami. V rámci mandátu, ktorým Európska rada v júni roku 2007 poverila medzivládnu konferenciu, sa predpokladá ustanovenie zmluvy venované športu. V prípade nutnosti sa môže Komisia k tejto záležitosti vrátiť a naznačmeť ďalšie kroky v súvislosti s novým ustanovením zmluvy.

Komisia usporiada na jeseň roku 2007 konferenciu, na ktorej predstaví túto bielu knihu subjektom pôsobiacim v oblasti športu. Jej zistenia budú do konca roku 2007 predložené ministrom školstva EÚ. Biela kniha bude predložená tiež Európskemu parlamentu, Výboru regiónov a Hospodárskemu a sociálnemu výboru.