economy in sport - ekonomika v športe
Dnes je: 14 júna, 2026
economy in sport - ekonomika v športe
Menu

ekonomika

Dobrovoľníctvo

Dobrovoľníctvo v športe

, , , ,

Úloha športových dobrovoľníckych činností pri podporovaní aktívneho občianstva

Závery Rady o úlohe športových dobrovoľníckych činností pri podporovaní aktívneho občianstva

2011/C372/06

 

Rada Európskej únie,

 

PRIPOMÍNAJÚC:

 

  • Spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade 5. mája 2003 o „spoločnej hodnote športu pre mladých ľudí“ (Ú. v. EÚ C 134, 7.6.2003, s. 5)
  • Rozhodnutie Rady z 27. novembra 2009 o Európskom roku dobrovoľníckych činností podporujúce aktívne občianstvo (Ú. v. EÚ L 17, 22.1.2010, s. 43), v ktorom sa zdôrazňujú tieto ciele:
    • práca na vytváraní priaznivého prostredia pre dobrovoľníctvo v EÚ
    • posilňovanie postavenia dobrovoľníckych organizácií a zlepšovanie kvality dobrovoľníckej činnosti
    • Oceňovanie uznávanie dobrovoľníckych činností
    • zvyšovanie povedomia o hodnote a význame dobrovoľníctva,
  • Závery Rady z 18. novembra 2010 o úlohe športu ako zdroja a hybnej sily aktívneho sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ C 326, 3.12.2010, s. 5)
  • Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „Rozvíjanie európskeho rozmeru v športu“ (KOM(2011) 12 v konečnom znení) a štúdiu z roku 2010 s názvom „Dobrovoľníctvo v Európskej únii“, ktorá dokazuje veľmi veľkú rozmanitosť športového dobrovoľníctva v celej EÚ a zameriava sa na právne režimy a zdroje financovania v tejto oblasti, pričom upriamuje pozornosť aj na potrebu odbornej príprave dobrovoľníkov,
  • Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o politikách EU a dobrovoľníctve: uznávanie a podpora cezhraničných dobrovoľných aktivít v EU (KOM(2011) 568 v konečnom znení),
  • Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o pracovnom pláne Európskej únie pre šport na rok 2011 – 2014 z 20. mája 2011 (Ú. v. EÚ C 162, 1.6.2011)
  • Závery Rady z 3. októbra 2011 o úlohe dobrovoľníckych činností v sociálnej politike (14061/1/11 REV 1)
  • Konferenciu expertov s názvom „Od dobrovoľníctva k líderstvu v športe“, ktorá sa konala 13. – 14. septembra 2011 v poľskej Varšave, na ktorej sa mimoriadna pozornosť venovala týmto otázkam:
    • odkaz a posolstvo veľkých športových podujatí a skúseností z nich, ako aj možnosti ich následného využitia v každodenných športových dobrovoľníckych činnostiach
    • možnosť využitia existujúcich skupín dobrovoľníkov pri nábore pre nadchádzajúce športové podujatia
    • potreba podporovať uznávanie a validáciu športových dobrovoľníckych činností
    • potreba podporovať vzájomné učenie sa a výmenu najlepších postupov,

 

BERIE NA VEDOMIE, ŽE:

1.| pojem „dobrovoľnícke činnosti“ s náležitým ohľadom na osobitosti situácie v každom členskom štáte a všetky formy dobrovoľníctva označuje všetky typy formálnych, neformálnych alebo informálnych dobrovoľníckych činností, ktoré osoba vykonáva z vlastnej vôle, na základe vlastnej voľby a motivácie a bez nároku na finančný zisk. Sú prínosom pre samotného dobrovoľníka, komunity a spoločnosť ako celok. Sú aj nástrojom umožňujúcim jednotlivcom a združeniam riešiť ľudské, sociálne, medzigeneračné alebo environmentálne potreby a problémy a často vykonávajú v prospech neziskovej organizácie alebo komunitnej iniciatívy (Rozhodnutie Rady 2010/37/EÚ z 27. novembra 2009 o Európskom roku dobrovoľníckych činností podporujúcich aktívne občianstvo (Ú. v. EÚ L 17, 22.1.2010, s. 43).

 

2.| Športové dobrovoľnícke činnosti je potrebné jasne odlíšiť od plateného zamestnanca, ktoré nesmú v žiadnom prípade nahrádzať (Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, zo 16. mája 2007 o plnení spoločných cieľov pre dobrovoľnícku činnosť mladých ľudí Ú. v. EÚ C 241, 20.9.2008, s. 1). Nemali by prispievať k zachovaniu rodovej nerovnosti v platenej aj neplatenej práci a nesmú podporovať skrátenie pracovného času zamestnancov alebo ich odchod z trhu práce.

 

3.| Dobrovoľnícke činnosti v športe prispievajú k aktívnemu občianstvu a k integrácii občanov z rôzneho prostredie tým, že zlepšujú porozumenie a rešpekt prostredníctvom univerzálneho jazyka športu a zároveň  tým, že prispievajú k uplatňovaniu základných hodnôt a zásad Európskej únie, najmä solidarity, udržateľného rozvoja, ľudskej dôstojnosti, rovnosti a subsidiarity, presadzujúc tak európsku identitu.

 

4.| Zapájanie sa do dobrovoľníckych činností v športe občanom umožňuje osloviť si nové zručnosti, čím pozitívne prispieva okrem iného i ich zamestnateľnosti a umocneniu pocitu príslušnosti k spoločnosti, a môže byť katalyzátorom sociálnych zmien.

 

5.| Dobrovoľnícke činnosti v športe môžu prispieť k rastu a posilneniu sociálneho kapitálu prostredníctvom rozvoja sociálnej siete založenej na dôvere a spolupráci.

 

6.| Dobrovoľnícke činnosti v športe podporujú pozitívne sociálne postoje založené na hodnotách, ktoré sa rozvíjajú prostredníctvom športu, ako sú:

  • fair play
  • tímová práca
  • vytrvalosť
  • zodpovednosť
  • vodcovstvo
  • tolerancia
  • rešpektovanie ostatných
  • schopnosť prekonávať prekážky.

 

7.| Sektor športu, spolu so športovými dobrovoľníckymi činnosťami, predstavuje v rámci národných hospodárstiev merateľnú a významnú hospodársku a sociálnu hodnotu, ktorá ma potenciál stimulovať rast a zamestnanosť v celej Európskej únii.

 

8.| Podporu rozvoja športových dobrovoľníckych činností sa sledujú ciele Európskeho roka dobrovoľníckych činností 2011 a naďalej sa plnia ciele Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu 2010, pričom sa prispieva aj k cieľom Európskeho roka aktívneho starnutia 2012.

 

9.| Športové dobrovoľnícke činnosti môžu byť impulzom pre rozvoj a propagáciu fyzickej aktivity na všetkých úrovniach a prinášajú so sebou zlepšenie pocitu pohody a zníženie výskytu chorôb súvisiacich so životným štýlom.

 

10.| Športové dobrovoľnícke činnosti sú významným faktorom, ktorý prispieva k mobilite občanov prostredníctvom získavania spôsobilosti a prehlbovania skúseností v rámci činností súvisiacich so športom v iných členských štátoch, ako aj prostredníctvom rozvoja európskej identity a presadzovania hodnôt EÚ za jej hranicami.

 

11.| Športové dobrovoľnícke činnosti môžu prispieť k dosahovaniu celkových cieľov stratégie Európa 2020 zvyšovaním mobility a prostredníctvom činností, ktoré zvyšujú zamestnateľnosť, prispievajú k zlepšovaniu verejného zdravia, podporujú sociálne začleňovanie, vzdelávanie a aktívne starnutie.

 

V TEJTO SÚVISLOSTI VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY EÚ A ZAINTERESOVANÉ STRANY V OBLASTI ŠPORTU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ A S OHĽADOM NA NEZÁVISLOSŤ ŠPORTOVÝCH ORGANIZÁCIÍ:

 

1.| Vytvárali priaznivé podmienky na rozvoj športových dobrovoľníckych činností, a to najmä na základe:

  • výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi a športovými organizáciami
  • rešpektovanie nezávislosti športových organizácií, pričom sa zabezpečí primeraná podpora týchto organizácií na úrovni členských štátov
  • potreby zabezpečiť, aby sa športovým dobrovoľníkom poskytovala potrebná odborná príprava a možnosť bezpečne využívať výhody dobrovoľníctva.

 

2.| Pomáhali podporovať pozitívne vnímanie športových dobrovoľníkov a dobrovoľníckych činností v športe.

 

3.| Dobrovoľnícke činnosti v športe vnímali ako významný nástroj zlepšovania spôsobilosti a zručností. Na tento účel je potrebné, aby:

  • prijali príslušné opatrenia na určenie spôsobilosti a zručnosti, ktoré sa nadobúdajú prostredníctvom neformálnych a informálnych skúseností v oblasti športových dobrovoľníckych činností, a preskúmali možnosť ich väčšieho uznania a validácie v rámci národných kvalifikačných systémov s ohľadom na európsky kvalifikačný rámec (EQF)
  • pri príprave opatrení sa usilovali konzultovať športové hnutie a dobrovoľnícke organizácie.

 

4.| Podnecovali spoluprácu medzi štátnymi orgánmi a športovými organizáciami na miestnej, národnej a európskej úrovni v záujme vytvorenia sietí na riešenie problémov spoločných pre dobrovoľnícke činnosti.

 

5.| Presadzovali športové dobrovoľnícke činnosti ako formu neformálneho a informálneho vzdelávania, ktorá je prostriedkom získania nových zručností a spôsobilosti, a spolu s formálnym vzdelávaním aj súčasťou paralelnej kariéry športovcov.

 

6.|  Presadzovali športové dobrovoľnícke činnosti napríklad tak, že budú iniciovať reklamné kampane na zvýšenie informovanosti a podporu pozitívneho vnímania dobrovoľníkov.

 

7.| Využívali potenciál dobrovoľníkov zapojených do organizovania športových podujatí, pokiaľ ide o dlhodobé činnosti na všetkých úrovniach športových úrovniach.

 

8.| Preskúmali potenciálnu pridanú hodnotu vytvorenia systému ocenení pre najinovačnejšie dobrovoľnícke projekty v oblasti športu.

 

NABÁDA ČLENSKÉ ŠTÁTY EÚ A EURÓPSKU KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ, V SÚLADE SO ZÁSADOU SUBSIDIARITY A S OHĽADOM NA SVOJU INŠTITUCIONÁLNU ŠTRUKTÚRU:

 

1.| Vyvíjali úsilie na odstránenie neprimeraných prekážok pre rozvoj športových dobrovoľníckych činností vrátane neprimeraného administratívneho zaťaženia.

 

2.| Skúmali, ako sa rozvíjajú športy založené na dobrovoľníckych činnostiach v rámci Európskej únie, vrátane výskumu zameraného na hospodársky a sociálny vplyv tohto rozvoja.

 

3.| Vymieňali si znalosti, skúsenosti a najlepšie postupy v oblasti športových dobrovoľníckych činností.

 

4.| Podporovali rozvoj športových dobrovoľníckych činností vo vnútroštátnych a európskych politikách a stratégiách zameraných na šport a sociálne veci, vzdelávanie a zamestnanosť.

 

5.| Preskúmali možnosti prispievania športových dobrovoľníckych činností k projektom dotovaným fondmi EÚ a vyvinuli mechanizmy, ktoré umožnia ocenenie týchto činností.

 

6.| Tam, kde je to možné začlenili aspekty športových dobrovoľníckych činností do práce rôznych skupín expertov zriadených v súlade s pracovným plánom EÚ pre šport.

 

7.| Podporovali rozvoj športových dobrovoľníckych činností prostredníctvom medzisektorovej spolupráce medzi verejnými a súkromnými subjektami a organizáciami občianskej spoločnosti v oblasti športu, zdravia, kultúry, vzdelávania, mládeže a sociálnej politiky na miestnej, národnej a európskej úrovni.

 

VYZÝVA EURÓPSKU KOMISIU, ABY:

 

1.| Venovala osobitnú pozornosť dobrovoľníckym činnostiam a možnosti prístupu neziskových športových organizácií k ďalšej generácii programov EU bez toho, aby boli ovplyvnené rokovania o viacročnom finančnom rámci.

 

2.| Identifikovala faktory ovplyvňujúce úspešnosť, najlepšie postupy a oblasti, ktoré si vyžadujú užšiu spoluprácu na úrovni EÚ, vrátane existujúcich prekážok rozvoja športových dobrovoľníckych činností.

 

3.| Pri navrhovaní nových právnych predpisov EÚ posúdila ich potenciálny vplyv na dobrovoľnícku činnosť v športe.

 

 

 

Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe

Rozmer v športe

, , , , ,

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskeho parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe“

 

2012/C24/23

28.1.2012 Úradný vestník Európskej únie

 

Spravodajca: Alfredo Correia

 

Európska komisia sa 18.januára 2011 rozhodla podľa článku 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskeho parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe“

 

KOM(2011) 12 v konečnom znení.

 

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 28.septembra 2011.

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 26. októbra) prijal 79 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

 

ZÁVERY A ODPORÚČANIA

 

  • EHV dôrazne vyjadruje veľký záujem o odhodlanie v oblasti rozvíjania európskeho rozmeru športu. Politiky rozvoja športu v EU sa musia rozvíjať kontinuálne v spolupráci s členskými štátmi a pri dodržiavaní zásady subsidiarity obmedzenej právomocami udelenými zmluvou.

 

  • Šport jednoznačne prispieva k podpore fyzického a duševného zdravia a k budovaniu hodnôt, ako sú disciplína a tímový duch, ktoré podporujú sociálne začlenenie. Športovanie zohráva významnú úlohu pri prevencii mnohých chorôb. Zdravotné problémy priamo súvisia s nízkou produktivitou občanov. Športovanie zlepšuje kvalitu a dĺžku života európskej populácie a zvyšuje produktivitu a konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. EHSV vyzýva EÚ, aby podporovala šport a prijala opatrenia v tejto oblasti.

 

  • EHSV uznáva problémy spôsobené dopingom v športe. Na úrovni EÚ aj členských štátov treba začať konzultácie o tom, ako bojovať proti tejto sociálnej pohrome. Doping môže ohroziť zdravie športovcov, najmä medzi mladými nadšencami, a zvrátiť pravého športového ducha.

 

  • Treba oceniť postoj Komisie v súvislosti so športovaním a rozvojom športu v rámci vzdelávania, ako to už odporúčal EHSV (Stanovisko EHSV na tému „Biela kniha o športe“, Ú. v. EÚ 17.06.2008. (2)  Idem. (3)  COM(2011) 12 final, p. 10. C 151, 17.6.2008). EHSV opakuje, že je dôležité zlepšiť športové komplexy, šatne a iné infraštruktúry s cieľom umožniť vykonávanie športových aktivít v dobrých podmienkach a s nižšími nákladmi.

 

  • EHSV záleží najmä na tom, aby sa športovcom poskytla vysoká úroveň vzdelávania. V mnohých prípadoch sa stáva, že mladí ľudia sa vzdajú vzdelania v prospech športu. Treba vytvoriť podmienky na to, aby bolo možné vykonávať a rozvíjať profesionálnu športovú kariéru bez predčasného ukončenia štúdia, a to v súlade so zásadou dvojitej kariéry. Uplatňovanie tejto zásady je tiež dôležité, pretože športovcom na konci športovej kariéry umožní, aby sa začlenili do trhu práce s dostatočnými kvalifikáciami. Na dosiahnutie tohto cieľa musí byť aj vzdelanie ľudí, ktorý sa venujú športovcom zamerané na to, aby im umožnilo sprostredkovať svojim zverencom správne hodnoty.

 

  • Násilie v športe je poľutovaniahodné a vyžaduje si rázne opatrenia na jeho odstránenie, a to buď prostredníctvom policajnej ochrany alebo vhodných trestnoprávnych predpisoch. EÚ môže a musí zohrávať úlohu pri koordinácii iniciatív členských štátov s cieľom zlepšiť výmenu informácií o účinných opatreniach.

 

  • EHSV musí aj naďalej venovať osobitnú pozornosť znevýhodneným skupinám v športe, ako sú osoby so zdravotným postihnutím a starší ľudia. Tieto skupiny majú právo zapojiť sa do športových aktivít za rovnakých podmienok. EHSV pripomína pristúpenie EU k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotných postihnutím: členské štáty musia zaručiť uplatňovanie tohto dohovoru.

 

  • EHSV žiada, rovnako ako v roku 2008 (Stanovisko EHSV na tému „Biela kniha o športe“, Ú. v. EÚ 17.06.2008. (2)  Idem. (3)  COM(2011) 12 final, p. 10. C 151, 17.6.2008), aby sa venovala osobitná pozornosť zastúpeniu žien v športe a aby sa podporovala rovnosť medzi mužmi a ženami v tejto oblasti.

 

  • EHSV zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú neziskové športové združenia pri podpore športu. Tieto štruktúry sa musia podporovať, a to buď pomocou adekvátnych finančných prostriedkov alebo prostredníctvom podpory dobrovoľníctva v týchto organizáciách.

 

  • Rovnako dôležitá je aktívna spolupráca medzi profesionálnymi a neziskovými organizáciami, pretože od tejto spolupráce závisí aj vývoj športu. EHSV považuje za prioritu nájsť formy udržateľného financovania s cieľom umožniť takúto spoluprácu.

 

  • EHSV vyjadruje znepokojenie, najmä pokiaľ ide o rastúci sektor nelegálneho a neregulovaného stávkovania a lotérií, v ktorom sa jasne prejavuje nedostatočná právna úprava a chýbajúce adektávtne sankčné opatrenia. Treba zdôrazniť význam tohto sketoru hier a stávom spravovaných štátom alebo licenciami udeľovanými štátom, pokiaľ ide o financovanie športu, a to prostredníctvom investovania príjmov do modernizácie športových štruktúr. Treba nadviazať dialog medzi členskými štátmi s cieľom nájsť modely, ktoré čo najlepšie zodpovedajú zásadám EU. Regulácia trhu stávok a lotérií v oblasti športu je tiež nevyhnutná, pokiaľ ide o zachovanie skutočnej súťažnej podstaty a transparentnosti športu.

 

  • EHSV poukazuje na ťažkosti EU v oblasti regulácie trhu stávok. V plnej miere sa musia dodržiavať pravidlá vnútorného trhu a hospodárskej súťaže, ako aj zásada subsidiarity. EHSV nalieha na Komisiu, aby túto oblasť pozorne sledovala a aby vytvorila orientačný rámec na reguláciu tohto trhu berúc do úvahy spomenuté zásady a cenné informácie, ktoré by sa mohli získať z prebiehajúcej konzultácie (KOM(2011) 12 v konečnom znení, s. 10)

 

 

VŠEOBECNÁ PODMIENKY

 

ÚVOD

 

2.1.1. Európska komisia vydala 18. januára 2011 oznámenie na tému Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe, ktoré vo všeobecnosti skúma výsledky Bielej knihy o športe. Rada Európskej únie stanovila v súlade s článkom 165 ZFEU akčný plán založený na činnosti pracovných skupín s cieľom konkretizovať stanovené ciele.

 

2.1.2. Význam športu uznávajú všetci, členské štáty aj všetky zainteresované strany. Prínos športu pre spoločnosť nemožno poprieť. Výhody, ktoré šport prináša v oblasti zdravia, sociálneho začlenenia a hospodárstva EÚ zdôrazňujú potrebu spolupráce a rozvoja spoločných stratégií. EÚ má najvhodnejšiu pozíciu na to, aby členské štáty viedla k dosiahnutiu pozitívnych výsledkov v tejto oblasti.

 

2.1.3. Význam európskeho rozmeru športu je zjavný, a to či už ide o financovanie programov a špecifických činností v tomto sektore alebo o rozvoj špecifických fór pre dialóg a výmenu informácií.

 

2.1.4. Olympijské hry, ktoré sa uskutočnia v roku 2012 v Londýne, budú príležitosťou na rozvíjanie európskeho rozmeru v športe na viacerých úrovniach, a to pokiaľ ide o modely organizácie, monitorovania a koordinácie alebo výsledky dialógu medzi jednotlivými zainteresovanými stranami.

 

CIELE A OBSAH OZNÁMENIA

 

2.2.1. Nadobudnutím účinnosti novej zmluvy získala EÚ novú právomoc v oblasti športu. Doteraz sa európsky rozmer v športe rozvíjal nepriamo prostredníctvom právomocí udeľovaných v rámci sociálnej oblasti, vzdelávania a zdravia, a ešte nepriamejšie v súvislosti so zásadami vnútorného trhu a právnymi predpismi o hospodárskej súťaži.

 

2.2.2. Napriek týmto obmedzeniam sa vždy poukazovalo na to, že by bolo v najlepšom záujme členských štátov, aby pri rozvoji športu spolupracovali. EU nadobudla vhodnú pozíciu na rozvoj tejto politiky.

 

2.2.3. Vyvinulo sa úsilie obsiahnuť potreby význam športu v európskom rozmere. Boli určené najdôležitejšie a najkritickejšie oblasti, v ktorých treba prijať opatrenia na úrovni EÚ. S týmto zámerom sa pristúpilo k verejným konzultáciám s rôznymi zaiteresovanými stranami s cieľom určiť prioritné oblasti, ktorým sa treba venovať.

Vymedzené boli tri relevantné oblasti, a to:

  • Spoločenská úloha športu
  • Hospodársky rozmer športu
  • Organizačné otázky v športe.

V rámci týchto oblasti boli určené najdôležitejšie aspekty.

 

2.2.4. Predkladané oznámenie sa snaží o rozvoj/prehĺbenie Bielej knihy, pričom berie do úvahy kroky, ktoré boli odvtedy podniknuté, a samozrejme o preskúmanie právomocí získaných po nadobudnutí účinnosti novej zmluvy (konkrétne článku 165 ZFEÚ)

 

KONKRÉTNE PODMIENKY

 

ZDRAVIE

 

3.1.1. EHSV uznáva, že športovanie vo všeobecnosti zlepšuje fyzické a duševné zdravie občanov a priamo pozitívne ovplyvňuje tak ich produktivitu v zamestnaní, ako aj kvalitu života, pretože je veľmi dôležitým nástrojom proti sedavému spôsobu života.

 

3.1.2. Šport pomáha predchádzať obezite a rôznym vážnym chorobám, najmä srdcovo-cievnym, a bojovať proti nim. V tejto súvislosti je šport značným prínosom v oblasti hospodárstva, pretože znižuje náklady na zdravotnú starostlivosť a výdavky na sociálne zabezpečenie.

 

3.1.3. Šport zároveň zohráva dôležitú úlohu pri sociálnom začleňovaní a zabezpečení dobrých životných podmienok starších ľudí. Pomáha nielen bojovať proti chorobám, ale aj pri podpore lepšej komunikácie medzi generáciami.

 

BOJ PROTI DOPINGU

 

3.2.1. Boj proti dopingu má veľký význam. Ochrana fyzickej integrity športovcov a samotnej súťažnej podstaty športu si vyžaduje zavedenie koordinovaných opatrení na všetkých úrovniach, a to nielen v 27 členských štátoch a ich príslušných orgánov, ale aj na medzinárodnej úrovni. Čím užšie budú všetky zainteresované strany spolupracovať a čím rýchlejšie sa dohodnú na najlepšom spôsobe konania, tým väčšia bude miera úspešnosti.

 

3.2.2. Boj proti dopingu má veľký význam nielen v profesionálnom športe, ale aj na úrovni amatérskeho športu.

 

3.2.3. V členských štátoch treba prijať dôrazné a koordinované opatrenia na reguláciu a kontrolu obchodu s dopingovými látkami, a preto EHSV podporuje snahu Komisie pripraviť návrh mandátu na rokovania o pristúpení EU k dohovoru Rady Európy proti dopingu.

 

VZDELÁVANIE, ODBORNÁ PRÍPRAVA A KVALIFIKÁCIA V ŠPORTE

 

3.3.1. Fyzická aktivita v školách je prvým krokom k tomu, aby sa u tých najmladších vypestovali športové hodnoty, ktoré budú pretrvávať celý život. EHSV plne podporuje opatrenia zamerané na zavedenie osvedčených postupov v športe do vzdelávacieho systému, ako aj zlepšenie potrebných infraštruktúr.

 

3.3.2. EHSV podporuje Európsku komisiu, ktorá navrhuje, aby sa význam dvojitej kariéry zohľadnil aj vo vzdelávaní a odbornej príprave športovcov.

 

3.3.3. EHSV tiež podporuje iniciatívy v oblasti programu celoživotného vzdelávania, pričom ich považuje za stratégiu, ktorá je nevyhnutná na zavádzanie správnych športových hodnôt.

 

3.3.4. Vhodná kvalifikácia učiteľov aj žiakov v oblasti š portu je ďalším dôležitým faktorom na zaručenie športových hodnôt. EHSV súhlasí s Komisiou, pokiaľ ide o začlenenie kvalifikácií v oblasti šprotu do národných sústav kvalifikácií, aby ich bolo možné zosúladiť s európskym kvalifikačným rámcom.

 

3.3.5. Dobrovoľníctvo v oblasti športu, najmä v miestnych športových kluboch, má veľký význam pre spoločnosť ako celok. Dobrovoľnícke neziskové športové organizácie často nie sú politickými orgánmi uznané do tej miery, do akej by mali byť a súčasnosti čelia výrazným problémom. EHSV zdôrazňuje, že Komisia vo svojom oznámení dostatočne nezohľadňuje význam dobrovoľníctva v športe. Vyzýva preto Komisiu, aby prijala opatrenia potrebné na väčšiu podporu kultúry dobrovoľníctva v športe. Najmä kvalifikácia a príprava dobrovoľníkov a získavanie a uznanie poznatkom a zručností v tejto oblasti by sa mali na európskej úrovni dôraznejšie podporovať. Komisia by mala okrem toho dohliadať na tento proces a predísť pri vypracovávaní európskych právnych predpisov akýmkoľvek neželaným negatívnym dôsledkom pre neziskové športové organizácie.

 

BOJ PROTI NÁSILIU V ŠPORTE

 

3.4.1. EHSV víta iniciatívu Komisie zameranú na rozvoj a implementáciu opatrení v oblasti odbornej prípravy súvisiacich s násilím v škole, ktoré sú zamerané tak na divákov, ako aj na príslušníkov polície.

 

3.4.2. Výchova divákov začína už od malička v školských laviciach. Športové hodnoty musia prekonať hodnoty nezdravého súťaženia.

 

3.4.3. Násilie v športe je závažným javom, ktorý sa vyskytuje v celej Európe. Násilie je vo všeobecnosti spojené s prejavmi rasizmu, xenofóbie, homofóbie a inými podobnými prejavmi. Opatrenia, ktoré treba prijať, sa musia zamerať na boj proti týmto javom, ktoré sú v absolútnom protiklade k športovým hodnotám.

 

SOCIÁLNE ZAČLENENIE V ŠPORTE A PROSTREDNÍCTVOM ŠPORTU

 

3.5.1. Treba vytvoriť potrebné podmienky na prístup do športových priestorov, ale aj k športu pre všetkých vrátane osôb so zdravotným postihnutím a starších ľudí. Dotácie z verejných zdrojov budú mať pre dosiahnutie tohto cieľa kľúčový význam.

 

3.5.2. Pokiaľ ide o športové aktivity osôb so zdravotným postihnutím, chýba výskum, na základe ktorého by mohli vykonávať všetky športové disciplíny. EHSV podporuje iniciatívu Komisie v tejto oblasti.

 

3.5.3. Pristúpenie členských štátov a EÚ k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postinutím znamená prijatie opatrení potrebných na harmonizáciu s dohovorom. SHSV nalieha na Komisiu, aby overila opatrenia prijaté členskými štátmi v tejto oblasti.

 

3.5.4. Rovnosť medzi mužmi a ženami v športe musí byť zaručená, pretože ženy sú nedostatočne zastúpené vo viacerých oblastiach športu. EHSV podporuje iniciatívy zamerané na dodržiavanie zásady rovnosti medzi mužmi a ženami a rovnakých príležitostí. V tejto súvislosti súhlasí so zahrnutím kategórie športu do databázy žien vo vedúcich funkciách.

 

3.5.5. Šport môže byť hnacou silou začlenenia a dialógu medzi rôznymi kultúrami a podporovať ducha európskeho občianstva. Treba zdôrazniť potenciál športu pri začleňovaní znevýhodnených a zraniteľných skupín. EHSV v plnej miere súhlasí s potrebou podporovať programy zamerané na sociálne začlenenie prostredníctvom športu. Mimovládne organizácie zahrávajú v tejto oblasti významnú úlohu, ktorú treba podporovať.

 

3.5.6. Migrácia športovcov je čoraz výraznejšia. Začlenenie týchto ľudí ako aj ich rodín v hostiteľských krajinách je formou, ako môžu samotné štáty podporovať svoju kultúru a spoločenské hodnoty. EHSV podporuje úsilie členských štátov a Komisie pri vytváraní právnych stimulov pre prijímanie, usadenie sa a nediskrimináciu tých občanov.

 

HOSPODÁRSKY ROZMER ŠPORTU

 

3.6.1. EHSV uznáva, že hospodársky význam športu rastie. Táto oblasť predstavuje približne 2% celkového HDP EÚ. Trh v oblasti šprotu prispieva k zamestnateľnosti a zvyšovaniu miery rastu. Mnohé organizácie sa zmenili na podniky, ale aj tak väčšina z nich ostáva neziskovými štruktúrami. Treba nadväzovať alebo rozvíjať vzťahy medzi oboma druhmi organizácií, aby dosiahli hospodársku udržateľnosť.

 

3.6.2. Súkromný sektor zohráva pri rozvoji športu významnú sociálnu úlohu, a to buď priamo prostredníctvom špecifických príspevkov alebo sponzorského marketingu.

 

3.6.3. EHSV uznáva a podporuje vytvorenie satelitného účtu športu. Potrebné sú dôveryhodné údaje o príjmoch v športe, aby bolo možné prijať čo najvhodnejšie opatrenia. Čím väčšia bude spolupráca a čím lepšia bude informovanosť, tým jednoduchšie sa podarí dospieť k rozumnejším opatreniam.

 

3.6.4. Predkladané oznámenie prikladá veľký význam otázke využívania vlastníckych práv súvisiacich s príslušným športovým podujatím, ktorými disponujú organizátori, ako aj práv duševného vlastníctva. EHSV s týmto prístupom súhlasí. Predaj vysielacích práv, ako aj propagačných predmetov predstavuje veľkú časť príjmov týchto športových štruktúr. Práva športových organizácií by sa preto mali v právnych predpisoch EU posilniť. Organizátori športových podujatí by mali mať právo požadovať spravodlivú kompenzáciu na využívanie týchto podujatí, a to bez ohľadu na ich formu a hospodársky úžitok.

 

3.6.5. EHSV súhlasí s právnou analýzou v oznámení, ktorá sa zaoberá prípadným nedodržaním pravidiel hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o kolektívny predaj práv. Uznanie splnenia požiadaviek na udelenie výnimky vyplývajúce z uplatnenia článku 101 ods. 3 ZFEU je právne a EHSV uznáva, že kolektívny predaj je pre športové štruktúry nepochybne výhodný a že tieto štruktúry musia takýto predaj uskutočniť tak, aby sa naň nevzťahoval článok 101 ods. 1 ZFEZ.

 

3.6.6. Ak v Európe je predaj (a výroba) športového tovaru, odevov a súvisiacich výrobkov odvetvím podnikania, ktorého hodnota sa pohybuje rádovo v miliardách eur. Toto odvetvie je vďaka reklame a sponzorstvu jedným na najväčších zdrojov finančných prostriedkov v športe. Z mnohých štúdií vypracovaných na žiadosť európskych organizácií vyplýva, že v súvislosti s pracovnými podmienkami v celosvetovom reťazci výroby športového tovaru existuje veľa nedostatkov, ktoré môžu z etického hľadiska oslabiť dôveryhodnosť celého športového hnutia. Od športovcov, športového hnutia, podnikov sponzorujúcich športové podujatia, ako aj od spolupracujúcich partnerov by sa mala vyžadovať kontrola výrobného reťazca a príslušných pracovných podmienok, a to dôveryhodným a transparentným spôsobom (a tiež vypracovanie etických usmernení podľa medzinárodných pracovných noriem MOP).

 

3.6.7. EHSV uznáva, že trh stávok a lotérií spravovaných štátom alebo s licenciami udelenými štátom má veľký význam pre finančnú udržateľnosť športu. Daňové príjmy sú značné a nepriamo slúžia na dosiahnutie finančnej udržateľnosti jednotlivých úrovní športu. Prevádzkovatelia online športových stávok musia na základe zmluvy s organizátorom športových podujatí umožniť kontrolovať typy ponúkaných stávok a získať podiel na využitie podujatí na podporu online športových stávok.

 

3.6.8. Vytvorenie európskej športovej lotérie by tento segment trhu ešte viac zatraktívnilo a prinieslo by prostriedky na financovanie rozvoja regionálnych športových štruktúr v oblasti vzdelávania a športovej výchovy.

 

3.6.9. EHSV uznáva ťažkosti vyplývajúce z regulácie tohto trhu a pripomína Komisii, že na základe zásad vnútorného trhu a právnych predpisov o hospodárskej súťaži je možné z právneho hľadiska podporovať opatrenia na zvýšenie transparentnosti tohto sektoru.

 

3.6.10. Korupcia a organizované zločinecké skupiny sú prepojené s trhom nelegálnych stávok. Tieto skupiny sa snažia, niekedy úspešne, zmanipulovať výsledky, čo poškodzuje práve športové súťaženie, korumpuje rôzne subjekty a účastníkov a deformuje športové hodnoty. EHSV nalieha na Komisiu a členské štáty, aby zosúladili právne predpisy v oblasti boja proti týmto nelegálnym praktikám.

 

3.6.11. EHSV víta iniciatívu monitorovať uplatňovanie právnych predpisov v oblasti štátnej pomoci vo sfére športu s cieľom zaručiť úplné dodržiavanie európskych právnych predpisov.

 

3.6.12. EHSV plne podporuje využívanie možnosti podpory prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja na zlepšenie športovej infraštruktúry vzhľadom na to, že dobrovoľnícke subjekty potrebujú túto podporu, ktorá podnieti regionálny rozvoj a rozvoj vidieka v členských štátoch.

 

ORGANIZOVANIE ŠPORTU

 

3.7.1. Zjavne je veľmi dôležité objasniť, ktoré európske právne predpisy sa vzťahujú na sektor športu. EHSV víta iniciatívu Komisie poskytnúť pomoc a usmernenia k jednotlivým témam v súvislosti s uplatňovaním pojmu osobitná povaha športu.

 

3.7.2. EHSV v plnej miere pripája k rastúcim obavám ohľadom právnej stránky činnosti športových agentov. Prioritou je pochopiť a preskúmať dosah takejto činnosti na športové a vzdelávacie štruktúry a snažiť sa o lepšiu ochranu atlétov.

 

3.7.3. EHSV podporuje usporiadanie konferencie, ktorej cieľom by bolo pravidelne analyzovať rozvíjanie európskeho rozmeru v športe a jeho dosah, a rád by sa na nej aktívne zúčastniť.

 

3.7.4. V súlade s návrhom Komisie sa EHSV domnieva, že treba podporovať a zaviesť trvalý dialóg sociálnych partnerov a športových organizácii s cieľom preskúmať a prediskutovať otázky súvisiace s oblasťami prepojenými so športom, ako sú vzdelávanie a odborná príprava, ochrana mladistvých, zdravie a bezpečnosť, zamestnanie, pracovné podmienky a zmluvná stabilita.

 

V Bruseli 26. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan Nilsson

Work plan EU in sport

Šport a EÚ

, , , ,

Pracovný plán Európskej únie pre šport

Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o pracovnom pláne Európskej únie pre šport

(1. júla 2017 – 31. decembra 2020)

(2017/C 189/02)

 

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV,

ÚVOD

 

  1. PRIPOMÍNAJÚ právomoc udelenú Európskej únii najmä v článku 6 a článku 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorých je šport oblasťou, v ktorej by činnosť na úrovni EÚ mala podporovať, koordinovať a dopĺňať opatrenia členských štátov.

 

  1. PRIPOMÍNAJÚ uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o pracovnom pláne Európskej únie pre šport na roky 2011 – 2014 ( Ú. v. EÚ C 162, 1.6.2011, s. 1 ) a 2014 – 2017 ( Ú. v. EÚ C 183, 14.6.2014, s. 12 ).

 

  1. VÍTAJÚ správu Komisie o vykonávaní a relevantnosti pracovného plánu Európskej únie pre šport na roky 2014 – 2017 ( 5516/17 + ADD 1).

 

  1. KONŠTATUJÚ, že šport môže prispievať k zastrešujúcim prioritám programov EÚ v oblasti bezpečnosti, hospodárstva a sociálnej politiky, a najmä k stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

 

  1. UZNÁVAJÚ, že šport zohráva pozitívnu úlohu v medziodvetvovej spolupráci na úrovni EÚ, a tým pomáha zabezpečovať udržateľný rozvoj a zodpovedajúcim spôsobom sa zapája do riešenia zastrešujúcich sociálno-ekonomických a bezpečnostných výziev, ktorým EÚ čelí, vrátane migrácie, sociálneho vylúčenia a radikalizácie vedúcej k násilnému extrémizmu, ďalej nezamestnanosti, ako aj nezdravého životného štýlu a obezite.

 

  1. UZNÁVAJÚ potrebu primeranej spolupráce so zainteresovanými stranami z oblasti športu, okrem iného prostredníctvom štruktúrovaného dialógu ( Uznesenie Rady z 18. novembra 2010, v ktorom Rada súhlasila s tým, že v záujme výmeny názorov na záležitosti týkajúce sa športu v EÚ bude pravidelne, zvyčajne popri zasadnutí Rady, usporadúvať neformálne stretnutie vedúcich predstaviteľov verejných orgánov EÚ a športového hnutia (Ú. v. EÚ C 322, 27.11.2010, s. 1). ).

 

  1. BERÚ NA VEDOMIE výsledky prieskumu Eurobarometra v oblasti športu a fyzickej aktivity uverejnené v roku 2014, ktoré svedčia o veľkých rozdieloch medzi členskými štátmi, a to vrátane výsledkov týkajúcich sa dobrovoľníckej práce a sedavého spôsobu života, a berú na vedomie štatistiky vypracované Eurostatom, ktoré sa týkajú hlavných ekonomických a sociálnych údajov v oblasti športu.

 

  1. UZNÁVAJÚ, že v záujme presadzovania európskych hodnôt prostredníctvom športovej diplomacie je potrebné spolupracovať s tretími krajinami, najmä kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami EÚ, ako aj s príslušnými medzinárodnými organizáciami v oblasti športu vrátane Rady Európy, Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) a Svetovej zdravotníckej organizácie.

 

  1. A V DÔSLEDKU TOHO SÚHLASIA — s ďalším rozvojom rámca európskej spolupráce v oblasti športu prostredníctvom vypracovania tretieho pracovného plánu EÚ pre šport, ktorý sa bude týkať činností členských štátov a Komisie; — s konkrétnym časovým harmonogramom tohto pracovného plánu, a to od 1. júla 2017 do 31. decembra 2020; — s tým, že činnosti EÚ v oblasti športu by sa mali zameriavať na prioritné tézy a kľúčové témy, výsledky, ako aj pracovné metódy a štruktúry uvedené v tomto pracovnom pláne a ako sa uvádzajú v prílohe I.

 

ĎALŠIE ROZVÍJANIE EURÓPSKEHO ROZMERU V ŠPORTE PROSTREDNÍCTVOM VYPRACOVANIA PRACOVNÉHO PLÁNU EÚ

 

  1. DOMNIEVAJÚ SA, že tento pracovný plán EÚ pre šport by mal sledovať tieto hlavné ciele:

 

  • prostredníctvom medziodvetvovej spolupráce zabezpečovať informovanosť iných oblastí politík EÚ o tom, že šport by mohol prispievať k riešeniu politických výziev, ktorým EÚ čelí;
  • ďalej zlepšovať využiteľnosť podkladov pre tvorbu politiky v oblasti športu;
  • presadzovať prístup k zabezpečovaniu pridanej hodnoty v oblasti športu na úrovni EÚ z dlhodobého hľadiska, ktorý by bol spoločný pre členské štáty i Komisiu a založený na spolupráci, a ak je to vhodné aj v súčinnosti so športovým hnutím a ostatnými relevantnými zainteresovanými stranami;
  • riešiť nadnárodné výzvy prostredníctvom koordinovaného prístupu EÚ,
  • zohľadňovať špecifickú povahu športu;
  • prispievať k zastrešujúcim prioritám programov EÚ v oblasti hospodárskej a sociálnej politiky, ako aj udržateľného rozvoja s cieľom poskytnúť nový impulz pre zamestnanosť, rast a investície, ako aj v záujme prípravy na obdobie po roku 2020 ( 1 );
  • presadzovať rodovú rovnosť;
  • zohľadňovať vzťah medzi vzdelávaním a športom vrátane dvojitých kariér;
  • stavať na výsledkoch dosiahnutých v rámci prvých dvoch pracovných plánov EÚ pre šport;
  • dopĺňať a posilňovať vplyv činností, ktorých realizácia sa v oblasti športu začala v rámci programu Erasmus+;
  • prispievať k rozvoju športu na miestnej úrovni v EÚ.

 

  1. ZDÔRAZŇUJÚ, že tento pracovný plán EÚ by mal byť pružným rámcom a nástrojom schopným včas reagovať na vývoj v oblasti športu a zohľadňovať priority budúcich predsedníctiev.

 

  1. SÚHLASIA, že členské štáty a Komisia by mali v období, na ktoré sa viaže tento pracovný plán, venovať hlavnú pozornosť nižšie uvedeným kľúčovým témam. Každé predsedníctvo môže tieto priority doplniť na základe prípadného nového vývoja:

 

  1. bezúhonnosť v športe, najmä podpora dobrej správy vecí verejných vrátane ochrany maloletých osôb, špecifickosť športu, boj proti korupcii a ovplyvňovaniu výsledkov zápasov, ako aj boj proti dopingu;
  2. hospodársky rozmer športu, najmä inovácia v športe, a vzťah športu a jednotného digitálneho trhu;
  3. šport a spoločnosť, najmä sociálne začlenenie, úloha trénerov, vzdelávanie v športe a prostredníctvom športu, šport a zdravie, šport a životné prostredie, šport a médiá, ako aj športová diplomacia. Podrobnosti týkajúce sa vykonávania uvedených hlavných tém sa uvádzajú v prílohe I.

 

  1. SÚHLASIA, že:
  • Rada a zástupcovia vlád členských štátov zasadajúcich v Rade môžu na základe dosiahnutých výsledkov a vývoja politiky na úrovni EÚ pracovný plán EÚ preskúmať;
  • v prvej polovici roku 2019 sa vykoná preskúmanie pracovného plánu EÚ v polovici jeho trvania.

 

III. PRACOVNÉ METÓDY A ŠTRUKTÚRY

 

  1. UZNÁVAJÚ, že pri vykonávaní pracovného plánu je potrebné naďalej pokračovať v úzkej spolupráci medzi členskými štátmi, ako aj s Komisiou. Uznávajú tiež, že do tejto spolupráce by sa malo úzko zapojiť športové hnutie a príslušné organizácie na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni, ako napríklad Rada Európy, Svetová antidopingová agentúra (WADA) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

 

  1. SA DOMNIEVAJÚ, že by sa mali vytvoriť náležité pracovné štruktúry a metódy na účely nadviazania na dosiahnuté výsledky z prvých dvoch pracovných plánov EÚ, ako aj na vytváranie nových výstupov, a to v súlade s prioritnými tézami a kľúčovými témami uvedenými v bode 12;

 

Ak je to vhodné, Komisia by mala organizovať zasadnutia expertných skupín a zasadnutia zoskupení v tých oblastiach politiky, ktorým sa okrem iného v širokej miere venovali predchádzajúce a súčasný pracovný plán pre šport.

 

Na základe iniciatívy jedného alebo viacerých členských štátov sa môžu organizovať zasadnutia týkajúce sa oblastí spoločného záujmu (skupiny zainteresovaných členských štátov). Tieto stretnutia sa budú okrem iného venovať činnostiam partnerského učenia medzi zúčastnenými členskými štátmi.

 

Medzi ďalšie štruktúry a pracovné metódy môžu patriť konferencie a semináre predsedníctva, neformálne zasadnutia ministrov športu a riaditeľov pre oblasť športu, štúdie a konferencie Komisie a semináre.

 

Kľúčové zásady týkajúce rôznych pracovných metód sa uvádzajú v prílohe II.

 

V druhej polovici roku 2020 Rada zhodnotí vykonávanie súčasného pracovného plánu na základe správy, ktorú Komisia vypracuje v prvej polovici roka 2020.

ĎALŠIE KROKY

 

  1. VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY:
  • v záujme účinného vykonávania tohto pracovného plánu EÚ spolupracovali s Komisiou a využívali pracovné štruktúry a metódy uvedené v tomto uznesení;
  • pri vypracúvaní politík na vnútroštátnej úrovni riadne zohľadnili tento pracovný plán EÚ a dodržiavali pri tom zásadu subsidiarity a autonómiu riadiacich štruktúr v oblasti športu;
  • pravidelne informovali a v relevantných prípadoch konzultovali so zainteresovanými stranami v oblasti športu o pokroku vo vykonávaní pracovného plánu EÚ s cieľom zabezpečiť relevantnosť a viditeľnosť príslušnej činnosti;
  • podľa potreby šírili v členských štátoch a na príslušných úrovniach výsledky dosiahnuté v rámci tohto plánu a predchádzajúcich pracovných plánov EÚ pre šport;
  • organizovali zasadnutia zamerané na témy spoločného záujmu (skupiny zainteresovaných členských štátov);
  • v spolupráci s Komisiou iniciovali a vykonávali partnerské učenie.

 

  1. VYZÝVAJÚ PREDSEDNÍCTVA RADY, ABY:
  • pri vypracúvaní svojho programu, aj v kontexte trojice predsedníctiev, zohľadňovali prioritné témy pracovného plánu EÚ a nadväzovali na dosiahnuté výsledky;
  • informovali členské štáty o prebiehajúcej alebo plánovanej práci v iných zoskupeniach Rady, ktoré majú vplyv na šport,
  • na konci obdobia, na ktoré sa vzťahuje toto uznesenie, navrhli na základe správy Komisie podľa potreby nový návrh pracovného plánu EÚ na ďalšie obdobie.
  • zvážili zhodnotenie štruktúrovaného dialógu so športovým hnutím ( 10 politických priorít Junckerovej Komisie http://ec.europa.eu/priorities/publications/president-junckers-political-guidelines_sk ).

 

  1. VYZÝVAJÚ KOMISIU, ABY:
  • spolupracovala s členskými štátmi na plnení tohto pracovného plánu, predovšetkým na dosiahnutí výsledkov uvedených v prílohe I;
  • informovala členské štáty o prebiehajúcich alebo plánovaných iniciatívach v iných oblastiach politiky EÚ, ktoré majú vplyv na šport, a o príslušnom vývoji v rámci činnosti Komisie;
  • informovala pracovnú skupinu pre šport o mandátoch skupín odborníkov;
  • podporovala členské štáty a ďalších príslušných aktérov pri ich činnostiach týkajúcich sa téz a kľúčových tém stanových v tomto uznesení, a to predovšetkým:
  • preskúmaním spôsobov, ako umožniť účasť členských štátov a expertov na zasadnutiach expertných skupín uvedených v prílohe I, a tiež pozývať predstaviteľov športového hnutia a podľa potreby aj iných zainteresovaných strán na tieto zasadnutia, pričom by sa mala zabezpečiť vysoká a jednotná úroveň reprezentatívnosti a odbornosti;
  • vytvorením expertných skupín v týchto oblastiach:
  • bezúhonnosť
  • rozvoj zručností a ľudských zdrojov v oblasti športu
  • vytvorením iných foriem podpory výmeny osvedčených postupov a partnerského učenia, ako aj rozvíjania znalostí (napr. štúdie);
  • zabezpečením potrebných vstupov zo strany expertov týkajúcich sa antidopingových otázok, najmä pokiaľ ide o zlučiteľnosť každej nadchádzajúcej revízie antidopingového kódexu agentúry WADA s právnymi predpismi EÚ;
  • poskytovaním logistickej a technickej podpory pri zhromažďovaní a šírení príslušných dokumentov a informácií o politike EÚ v oblasti športu;
  • organizovaním osobitných skupinových zasadnutí v oblastiach politík, ktorým sa v značnom rozsahu venoval predchádzajúci a súčasný pracovný plán pre šport. Cieľom takýchto zasadnutí je rokovať o politicky relevantných výsledkoch projektov financovaných z prostriedkov EÚ, ktoré sú prínosné pre šport, ako aj podporovať výmenu osvedčených postupov a náhľadov na konkrétne témy, zhodnotiť dosiahnutý pokrok a určiť, kde sú potrebné ďalšie opatrenia, a to najmä v oblastiach stanovených v prílohe I. Tieto typy zasadnutí by sa mali organizovať aspoň raz za rok.
  • zabezpečila nadviazanie na prácu predchádzajúcich skupín na vysokej úrovni, ktoré zriadila Komisia a ktoré sa venujú „športu na miestnej úrovni“ a „športu a diplomacii“;
  • zabezpečila nadviazanie na odporúčania, ktoré vypracovala skupina expertov pre dobrú správu vecí verejných a zaistila kontinuitu, pokiaľ ide o aktuálne otázky týkajúce sa boja proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov;
  • podporovala uznávanie zručností a kompetencií v oblasti športu;
  • podporovala štruktúrovaný dialóg o športe vrátane každoročnej organizácie športového fóra EÚ, ktoré by spájalo všetky kľúčové zainteresované strany na rôznych úrovniach organizácie športu,
  • pripravovala každoročný Európsky týždeň športu a v súlade s prioritami tohto pracovného plánu podporovala uvedený týždeň počas celého roka ako nástroj na propagáciu športovania a fyzickej aktivity;
  • podporovala prioritné témy a zodpovedajúce kľúčové témy stanovené v tomto pracovnom pláne, a využívala pritom program Erasmus+ a ďalšie relevantné programy EÚ, ako aj európske štrukturálne a investičné fondy;
  • v prvom polroku 2020 prijala správu o vykonávaní a relevantnosti pracovného plánu, ktorá bude vychádzať z dobrovoľných príspevkov členských štátov. Táto správa bude slúžiť ako základ na vypracovanie možného nasledujúceho pracovného plánu EÚ v priebehu druhého polroka 2020;
  • podľa potreby zverejnila výsledky dosiahnuté v rámci pracovných štruktúr tohto a predchádzajúceho pracovného plánu EÚ pre šport.

 

PRÍLOHA I

Kľúčové témy (bod 12), požadované výstupy a zodpovedajúce pracovné štruktúry

Priorita 1:

Bezúhonnosť v športe

 

Boj proti dopingu

 

Rada a jej prípravné orgány

Vstupy expertov týkajúce sa antidopingových záležitostí, ktoré sa majú vypracovať na zasadnutiach expertov a o ktorých sa bude rokovať na zasadnutí pracovnej skupiny pre šport, najmä zlučiteľnosť každej nadchádzajúcej revízie antidopingového kódexu agentúry WADA s právnymi predpismi EÚ

Výstup a cieľový termín: 2017 – 2019 — príspevok EÚ

Vedúci: Komisia a predsedníctvo

 

Príprava pozície EÚ a jej členských štátov na zasadnutie výboru CAHAMA a agentúry WADA podporované podľa potreby aj zasadnutiami expertov

Výstup a cieľový termín: 2017 – 2020

— pozícia EÚ

Vedúci: Komisia a predsedníctvo

 

Seminár

Ako predchádzať tomu, aby mladí ľudia nepoužívali doping v profesionálom športe a športe na miestnej úrovni

 

Výstup a cieľový termín: Druhý polrok 2017

— správa

— výmena najlepších postupov

Vedúci: Predsedníctvo

 

Dobrá správa vecí verejných

 

Expertná skupina

Bezúhonnosť

Uplatňovanie medzinárodne uznávaných noriem v oblasti dobrej správy vecí verejných a boja proti korupcii a iniciatív, najmä z oblastí mimo športu, ktoré sa majú uplatňovať v oblasti športu

Ovplyvňovanie výsledkov zápasov

 

Termín a cieľový termín: 2018 – 2020

— výmena najlepších postupov

— správa

Vedúci: Komisia

 

Rada a jej prípravné orgány

Odporúčania týkajúce sa možných budúcich opatrení v oblasti boja proti korupcii v odvetví športu na úrovni EÚ

 

Výstup a cieľový termín: Druhý polrok 2019 — (príp.) závery Rady

Vedúci: Predsedníctvo

 

Ochrana maloletých športovcov

 

štúdia

Zneužívanie detí v športe

 

Výstup a cieľový termín: Prvý polrok 2019 — správa

Vedúci: Komisia

 

Seminár

Nadviazanie na odporúčania týkajúce sa ochrany mladých športovcov a ochrany práv detí v športe ( 1 )

 

Výstup a cieľový termín: Druhý polrok 2019 — výmena osvedčených postupov — správa

Vedúci: Predsedníctvo

 

Rada a jej prípravné orgány

Ochrana fyzickej a morálnej bezúhonnosti maloletých osôb v športe na miestnej úrovni a vrcholovom športe

 

Výstup a cieľový termín: Druhý polrok 2019 — (príp.) závery Rady

Vedúci: Predsedníctvo

 

Špecifickosť športu

 

Skupina zainteresovaných členských štátov

Právne predpisy EÚ v oblasti športu a športových organizácií

 

Výstup a cieľový termín: Prvý polrok 2019 — (príp.) odporúčania/súčasný stav

Vedúci: SE, NL, FR, ES

 

Seminár

Špecifickosť športu v EÚ

 

Výstup a cieľový termín: Druhý polrok 2019 — výmena názorov — správa

Vedúci: Komisia

 

Priorita 2:

Hospodársky rozmer športu

Inovácia v športe

 

Zasadnutie zoskupenia

Hospodárske prínosy športu vyplývajúce zo športových satelitných účtov (SSA)

Praktické využitie SSA tvorcami politiky

 

Výstup a cieľový termín: Prvý polrok 2018 — výmena najlepších postupov

Vedúci: Komisia

 

Rada a jej prípravné orgány

Zvyšovanie informovanosti o hospodárskom rozmere športu, najmä so zreteľom na stratégiu Európa 2020 – a zamerať sa pritom na hospodárske prínosy športu a inovácie

 

Výstup a cieľový termín: Druhá polovica roku 2018 — (príp.) závery Rady

Vedúci: Predsedníctvo

 

Konferencia

Zvyšovanie informovanosti o hospodárskom rozmere športu, najmä so zreteľom na stratégiu Európa 2020 – a zamerať sa pritom na hospodárske prínosy športu a inovácie

 

Výstup a cieľový termín: Druhá polovica roku 2018

— výmena najlepších postupov

— správa

Vedúci: Predsedníctvo

 

Šport a jednotný digitálny trh

 

Seminár

Prínosy a výzvy jednotného digitálneho trhu pre lepšie financovanie a komercializáciu športu

 

Výstup a cieľový termín: Prvý polrok 2019 — správa

Vedúci: Predsedníctvo

 

Priorita 3:

Šport a spoločnosť

Šport a médiá

 

Konferencia

Úloha a vplyv médií v oblasti športu

 

Výstup a cieľový termín: Prvý polrok 2020 — podávanie správ a výmena najlepších postupov

Vedúci: Predsedníctvo

 

Rada a jej prípravné orgány

Úloha a vplyv médií v oblasti športu — (príp.) závery Rady

 

Vedúci: Predsedníctvo

 

Úlohu trénerov

 

Rada a jej prípravné orgány

Úloha trénerov v spoločnosti

 

Výstup a cieľový termín: Druhý polrok 2017 — (príp.) závery Rady

Vedúci: Predsedníctvo

 

Konferencia

Úloha, postavenie a zodpovednosť trénerov v spoločnosti

 

Výstup a cieľový termín: Druhý polrok 2017 — správa — výmena najlepších postupov

Vedúci: Predsedníctvo

 

Vzdelávanie v športe a prostredníctvom športu

 

Konferencia

Fyzická aktivita, šport a dvojité kariéry športovcov s dôrazom na univerzity a vzdelávanie

 

Výstup a cieľový termín: Druhý polrok 2017

— správa

— výmena najlepších postupov

Vedúci: Predsedníctvo

 

Expertná skupina

Rozvoj zručností a ľudských zdrojov v oblasti športu

 

Výstup a cieľový termín: 2018 – 2020 — usmernenia

Vedúci: Komisia

 

Seminár

Športová kvalifikácia a spôsobilosti trénerov

 

Výstup a cieľový termín: Prvý polrok 2020 — správa

Vedúci: Predsedníctvo

 

Sociálne začlenenie

 

Rada a jej prípravné orgány

Presadzovanie európskych hodnôt prostredníctvom športu

 

Výstup a cieľový termín: Prvý polrok 2018 — (príp.) závery Rady

Vedúci: Predsedníctvo

 

Konferencia

Šport na miestnej úrovni ako nástroj integrácie a prepojenia medzi tradíciou a inováciou

 

Výstup a cieľový termín: Prvý polrok 2018 — správa

Vedúci: Predsedníctvo

 

štúdia

Prístup ľudí so zdravotným postihnutím k športu

 

Výstup a cieľový termín: Druhá polovica roku 2018 — správa

Vedúci: Komisia

 

Rada a jej prípravné orgány

Prístup ľudí so zdravotným postihnutím k športu

 

Výstup a cieľový termín: Prvý polrok 2019 — (príp.) závery Rady

Vedúci: Predsedníctvo

 

Konferencia

Výhody športovania v organizovanom prostredí pre ľudí s obmedzenými príležitosťami

 

Výstup a cieľový termín: Prvý polrok 2019 — príručka najlepších postupov/ príkladov

Vedúci: Predsedníctvo

 

Zasadnutie zoskupenia

Podpora zdraviu prospešnej fyzickej aktivity

 

Výstup a cieľový termín: Druhý polrok 2017

— Výmena najlepších postupov

Vedúci: Komisia

 

Šport a zdravie

 

Seminár

Šport a fyzická aktivita na pracovisku

 

Výstup a cieľový termín: Druhá polovica roku 2018 — správa

Vedúci: Predsedníctvo

 

Šport a životné prostredie

 

Skupina zainteresovaných členských štátov

Rozvoj miest, šport v prírode a environmentálna udržateľnosť v kontexte významných športových podujatí a športové zariadenia šetrné k životnému prostrediu, ktoré sú energeticky účinné

Výstup a cieľový termín: 2019 – 2020

— výmena poznatkov a najlepších postupov

— správa

Vedúci: FR, DE, PT

 

Športová diplomacia

 

Štúdia

Šport podporujúci vonkajšie vzťahy EÚ

 

Výstup a cieľový termín: Druhý polrok 2017

— Odporúčania na základe prípadových štúdií a osvedčených postupov

Vedúci: Komisia

 

Seminár

Nadviazanie na činnosť skupiny Komisie na vysokej úrovni, závery Rady a seminár o športovej diplomacii

 

Výstup a cieľový termín: Druhý polrok 2017

— stratégia ďalšieho postupu

Vedúci: Komisia

 

( 1 ) Expertná skupina pre dobrú správu; „Výzvy: násilie, pred ktorým musia byť deti v oblasti športu chránené“, odporúčania týkajúce sa ochrany mladých športovcov a ochrany práv detí v športe, jún 2016, s. 12.

 

 

PRÍLOHA II

Zásady týkajúce sa pracovných metód, štruktúr a podávanie správ

 

  • Účasť členských štátov na práci expertných skupín, práci prebiehajúcej počas zasadnutí zoskupení a práci skupín zainteresovaných členských štátov je dobrovoľná a otvorená všetkým členským štátom.
  • Komisia bude zabezpečovať čo najvhodnejšiu a najúčinnejšiu účasť odborníkov z rôznych oblastí vrátane zainteresovaných strán z orgánov verejnej správy a z odvetvia športu.
  • Na podrobné pravidlá týkajúce sa členstva v expertných skupinách Komisie a ich pracovných postupov sa vzťahuje rozhodnutie Komisie z 30. mája 2016 ( 1 Rozhodnutie Komisie C(2016) 3301 final z 30. mája 2016, ktorým sa stanovujú horizontálne pravidlá vytvárania a fungovania expertných skupín Komisie.).
  • Skupiny zainteresovaných členských štátov môžu s ohľadom na svoje konkrétne potreby a želané výsledky vymedziť vlastné pracovné metódy a štruktúry. Komisia sa podľa potreby zapája do činnosti týchto skupín.
  • Komisia bude pracovnej skupine pre šport podávať správu o pokroku v práci príslušných expertných skupín a zoskupení a prezentovať ich výsledky. Skupiny zainteresovaných členských štátov vymenujú svojho zástupcu, aby vykonával podobnú činnosť.
  • Pracovná skupina Rady pre šport poskytne podľa potreby ďalšie usmernenia s cieľom zabezpečiť želané výsledky a dodržiavanie časového plánu.
  • Programy zasadnutia a zápisnice zo zasadnutí všetkých skupín budú k dispozícii všetkým členským štátom bez ohľadu na mieru ich zapojenia v danej oblasti. Výsledky činnosti skupín sa budú uverejňovať a šíriť na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni.
  • Výsledky rôznych pracovných metód budú podkladom pre správu Komisie o plnení pracovného plánu.

 

Európska únia

Šport a EÚ

, , ,

Dobrá správa v športe

Integrovaný prístup k politike v oblasti športu: dobrá správa, dostupnosť a čestnosť

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2017 o integrovanom prístupe k politike v oblasti športu: dobrá správa, dostupnosť a čestnosť

(2016/2143(INI))
(2018/C252/01)

EURÓPSKY PARLAMENT

  • So zreteľom na článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEU), v ktorom sa vymedzujú účely politiky EÚ v oblasti športu,
  • So zreteľom na oznámenie Komisie z 18. januára 2011 s názvom Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe (COM(2011)0012),
  • So zreteľom na správu skupiny expertov EÚ pre dobrú správu na tému Zásady dobrej správy v športe v EÚ z októbra 2013,
  • So zreteľom na správu skupiny na vysokej úrovni pre masový šport na tému Masový šport formuje Európu z júna 2016,
  • So zreteľom na program Erasmus+, ktorého cieľom je bojovať proti cezhraničným hrozbám pre čestnosť športu, presadzovať a podporovať dobrú správu v športe, dvojité kariéry športovcov a dobrovoľnícke činnosti v športe, spolu so sociálnym začlenením a rovnakými príležitosťami,
  • So zreteľom na Bielu knihu Komisie o športe (COM(2007)0391)
  • So zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2015 o nedávnych odhaleniach prípadov korupcie na vysokej úrovni vo FIFA (1)
  • So zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí; odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať (2),
  • So zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2013 o online hazardných hrách na vnútornom trhu (3)
  • So zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013, o ovplyvňovaní výsledkov zápasov a korupcii v športe (4)
  • So zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2012 o európskom rozmere v športe (5)
  • So zreteľom na svoje uznesenie z 8. mája 2008 o Bielej knihe o športe (6)
  • So zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti profesionálneho futbalu v Európe (7)
  • So zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o športových agentoch hráčov (8)
  • So zreteľom na svoje uznesenie z 21. novembra 2013 na tému Katar: situácia migrujúcich pracovníkov (9)
  • So zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ (10)
  • So zreteľom na závery Rady z 31. mája 2016 o posilnení čestnosti, transparentnosti a dobrej správy v súvislosti s významnými športovými podujatiami
  • So zreteľom na závery Rady z 26. mája 2015 o maximalizácii úlohy masového športu pri rozvíjaní prierezových zručností najmä medzi mladými ľuďmi,
  • So zreteľom na uznesenie Rady z 21. mája 2014 o pracovnom pláne Európskej únie pre šport na roky 2014 – 2017,
  • So zreteľom na závery Rady z 26. novembra 2013 o príspevku športu k hospodárstvu EÚ, najmä pokiaľ ide o riešenie nezamestnanosti mladých ľudí a sociálne začleňovanie,
  • So zreteľom na odporúčanie Rady z 25. novembra 2013 o podpore zdraviu prospešných pohybových aktivít vo všetkých sektoroch,
  • So zreteľom na závery Rady z 18. novembra 2010 o úlohe športu ako zdroji a hybnej sily aktívneho sociálneho začleňovania (11)
  • So zreteľom na Dohovor Rady Európy z 3. júla 2016 o prístupe k integrovanej ochrane, bezpečnosti a službe na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach,
  • So zreteľom na Dohovor Rady Európy z 18. septembra 2014 o manipulácii športových súťaží,
  • So zreteľom na judikatúru Súdneho dvora a Všeobecného súdu Európskej únie, ako aj rozhodnutia Komisie v oblasti športu, uzatvárania stávok a hazardných hier,
  • So zreteľom na globálny program 2030 zameraný na ciele trvalo udržateľného rozvoja,
  • So zreteľom na článok 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
  • So zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku
  • So zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0381/2016),

A.| keďže nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy v roku 2009 Európska únia získala v oblasti športu osobitnú právomoc vytvárať a uplatňovať koordinovanú politiku EÚ v oblasti športu podporovanú z osobitného rozpočtového riadka a rozvíjať spoluprácu s medzinárodnými orgánmi v oblasti športu, s ohľadom na osobitný charakter športu a rešpektovanie autonómie riadiacich štruktúr v športe;

B.| keďže šport zohráva významnú úlohu v živote miliónov občanov EÚ; keďže amatérsky a profesionálny šport sa neobmedzuje len na oblasť atletických schopností, športových výkonov a súťaží, ale predstavuje aj významný sociálny, vzdelávací, hospodársky, kultúrny a zjednocovací prínos pre hospodárstvo a spoločnosť EÚ, ako aj pre strategické ciele a sociálne hodnoty EÚ;

C.| keďže šport predstavuje veľké a rýchlo sa rozvíjajúc odvetvie hospodárstva EÚ a významne prispieva k rastu, zamestnanosti a spoločnosti, a to aj na miestnej úrovni, pričom jeho pridaná hodnota a vplyv na zamestnanosť prekračujú priemernú mieru rastu; keďže zamestnanosť súvisiaca so športom sa odhaduje na 3,51% celkovej zamestnanosti v EÚ a podiel hrubej pridanej hodnoty súvisiace so športom na 2,94 miliárd Eur (2?98 % celkovej hrubej pridanej hodnoty EÚ);

D.| keďže šport nie je len rastúcou hospodárskou realitou ale aj spoločenským javom, ktorý významne prispieva k strategickým cieľom a sociálnym hodnotám Európskej únie, ako sú tolerancia, solidarita, prosperita, mier, dodržiavanie ľudských práv a porozumeniam medzi národmi a kultúrami;

E.| keďže športovanie prispieva k lepšej kvalite života, predchádza chorobám a zohráva zásadnú úlohu. Pri posilňovaní osobného rozvoja a zdravotného stavu;

F.| keďže pre profesionálnych športovcov je dodržiavanie základných pracovných práv nevyhnutné;

G.| keďže šport zároveň prispieva k integrácii ľudí a presahuje hranice rasy, náboženstva a etnickej príslušnosti;

H.| keďže čestnosť v športe má rozhodujúci význam pre to, aby sa podporovala jeho dôveryhodnosť a atraktívnosť;

me.| keďže šport sa vyznačuje osobitným charakterom, ktorý vychádza z dobrovoľníckych štruktúr a ktorý je predpokladom jeho vzdelávacích a spoločenských funkcii;

J.| keďže nedávne korupčné škandály v športe a v športových organizáciách na európskej a medzinárodnej úrovni poškodili dobré meno športu, čo podnietilo hlasy a otázky o naliehavej potrebe skutočnej a štrukturálnej reformy športových riadiacich orgánov a organizácií, pričom teba vziať do úvahy veľkú rozmanitosť športových štruktúr v rôznych európskych krajinách a skutočnosť, že športové organizácie sa zo svojej podstaty regulujú samy;

K.| keďže profesionálny aj masový šport zohrávajú kľúčovú úlohu v celosvetovej podpore mieru, dodržiavania ľudských práv a solidarity, prinášajú zdravotné a hospodárske výhody pre spoločnosť a majú zásadný význam pre posilňovanie základných hodnôt v oblasti vzdelávania a kultúry, ako aj pre podporu sociálneho začleňovania;

L.| keďže dobrá správa v športe by mala rešpektovať primeranú reguláciu športu prostredníctvom zásad účinného, transparentného, etického a demokratického riadenia, participantovej správy, procesov a štruktúr za účasti zainteresovaných strán;

M.| keďže športové organizácie sú zodpovedné za zabezpečenie vysokých noriem v oblasti riadenia a bezúhonnosti a mali by ich ďalej zvyšovať a dodržiavať za každých okolností s cieľom obnoviť dôveru občanov a zvýšmeť vieru verejnosti v pozitívnu hodnotu športu;

N.| keďže vyvážené politiky, ktorých cieľom je zvýšenie finančnej transparentnosti, stability a čestnosti v športe sú kľúčové na zlepšenie finančných noriem a noriem v oblasti správy;

O.| keďže európsky model organizovaného športu vychádza zo zásady teritoriálnej a štátnej príslušnosti s jednou federáciou pre každú disciplínu a mechanizmov solidarity medzi vrcholovým a masovým športom ako aj zo systému postupu-zostupu, otvorených súťaží a prerozdeľovaní finančných prostriedkov;

P.| keďže uznanie zásady jednej federácie pre každú športovú disciplínu je mimoriadne dôležité a vychádza zo spoločenského významu športu ako najlepšieho prostriedku na ochranu záujmov športu a prínosov, ktoré má pre spoločnosť;

Q.| keďže je legitímne a pre všetky zainteresované strany potrebné požadovať, aby sa športové súťaže odohrávali a aby sa v nich rozhodovalo v súlade s medzinárodne uznanými pravidlami hry;

R.| keďže športové tribunály zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní univerzálnosti pravidiel hry, práva na spravodlivé rozhodovanie pri sporoch v športovej oblasti a dobrej správy, lebo sú tým najvhodnejším prostriedkom na urovnávanie sporov v športe, keďže dodržiavajú základné procesné a zákonné práva EÚ;

S.| keďže v odvetví športu a v zainteresovaných organizáciách sa točí čoraz viac peňazí, čo vedie k požiadavkám na lepšiu správu a transparentnosť; keďže šport ako hospodárska činnosť čelí sérii škandálov ovplyvňovania výsledkov zápasov súvisiacich s rôznou inou trestnou činnosťou a nezákonnými aktivitami, ako sú pranie špinavých peňazí, korupcia a úplatkárstvo;

T.| keďže stále rozšitejší doping zostáva hrozbou pre integritu a povesť športu, pretože porušuje jeho etické hodnoty a zásady, ako je fair play, a keďže doping vážne ohrozuje zdravie dotknutých športovcov, ktoré často závažné a nenávratne poškodzuje, a keďže boj s dopingom je otázkou verejného záujmu a verejného zdravia;

U.| keďže prejavy násilia, výtržníctva a diskriminácie namierené proti skupine osôb alebo členovi takejto skupiny v amatérskom alebo profesionálnom športe poškodzujú jeho dobré meno a odrádzajú divákov od návštevy športového podujatia;

V.| keďže podpora športu pre ľudí s mentálnym alebo telesným postihnutím by mala byť kľúčovou prioritou na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni;

W.| keďže účasť a zviditeľnenie žien v športe a na športových súťažiach treba zlepšmeť;

X.| keďže športovci, najmä mladiství, čelia rastúcim ekonomickým tlakom a zaobchádza sa s nimi ako s komoditami, a preto musia byť chránení pred všetkými formami násilia a diskriminácie, ku ktorým môže dochádzať počas ich účasti na športových aktivitách;

Y.| keďže v kolektívnych športoch v Európe existuje rastúci, znepokojivý trend vlastníctva treťou stranou, keď hráčov, ktorí sú často veľmi mladí, čiastočne alebo úplne vlastnia súkromní investori, a tak sa viac nemôžu rozhodovať o budúcom smerovaní svojej kariéry;

Z.| keďže zlé postupy súvisiace s agentmi a prestupmi hráčov viedli k prípadom prania špinavých peňazí, podvodom a zneužívaniu mladistvých;

AA.| keďže masový šport ponúka príležitosti na boj proti diskriminácii, posilnenie sociálneho začlenenia, súdržnosti a integrácie a významne prispieva k rozvoju prierezových zručností;

AB.| keďže čoraz viac klubov sa pri zostavovaní svojich tímov spolieha najmä na trh s prestupmi, pričom by mali venovať viac pozornosti trénovaniu a miestnej úrovni;

AC.| keďže šport sa považuje za základné právo pre všetkých a každý by mal mať rovnaké právo zapájať sa do pohybovej aktivity a športu;

AD.| keďže celkovo pohybová aktivita stagnuje napriek jednoznačným dôkazom toho, že zlepšuje zdravie ľudí, a to vrátane duševného zdravia, a pohodu, v dôsledku čoho majú členské štáty výrazné úspory, pokiaľ ide o verejné výdavky na zdravotníctvo, a napriek rastúcemu trendu v oblasti rekreačných športov, ako je napríklad behanie, ktoré sa uskutočňuje mimo organizovanej štruktúry;

AE.| keďže športové podujatia a aktivity, a najmä významné medzinárodné súťaže, prezentujú prínosy športu a majú pozitívny sociálny, ekonomický a environmentálny vplyv;

AF.| keďže národné tímy zohrávajú kľúčovú úlohu, nielen pokiaľ ide o posilňovanie národnej identity a inšpirovanie mladých športovcov k dosahovaniu najvyšších športových výkonov, ale aj pokiaľ ide o podporu solidarity s masovým športom;

AG.| keďže ďalšie vzdelávanie a odborná príprava športovcov sú kľúčové pre ich prípravu na kariéru po skončení športovej kariéry;

AH.| keďže investície do odbornej prípravy a vzdelávania mladých a talentovaných športovcov a ich propagácia na miestnej úrovni sú dôležité pre dlhodobý rozvoj a spoločenskú úlohu športu;

AI.| keďže dobrovoľníci sú hlavnou oporou organizovaného športu a zabezpečujú rozvoj a dostupnosť športových činností, najmä na miestnej úrovni; keďže navyše predstavuje ďalšiu výbornú možnosť odbornej prípravy pre mladých ľudí v medzinárodnom meradle a v súvislosti s programami spolupráce a rozvoja v oblasti mimo územia EÚ, kde je potrebné posilniť sociálny dialóg a podporovať vonkajšiu politiku EÚ;

AJ.| keďže šport predstavuje vo svojom najširšom zmysle slova systém hodnôt komunity a tieto hodnoty sú základom spoločného jazyka, ktorý predstavuje kultúrne a jazykové bariéry; keďže šport môže napomáhať a mal by sa považovať za príležitosť na posilňovanie dialógu a solidarity s tretími krajinami, na celosvetové presadzovanie ochrany základných ľudských práv a slobôd a na podporovanie vonkajšej politiky EÚ;

AK.| keďže porušovanie práv duševného vlastníctva športových organizácií vrátane digitálneho pirátstva, najmä nelicencovaný živý prenos športových podujatí, vzbudzujú vážne obavy o dlhodobé financovanie športu na všetkých úrovniach;

AL.| keďže slobodu tlače treba zabezpečmeť na všetkých športových podujatiach

AM.| keďže šport môže prispieť k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020;

ČESTNOSŤ A DOBRÁ SPRÁVA V ŠPORTE

 

1. Opakuje, že boj proti korupcii v športe si vyžaduje nadnárodné úsilie a spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami vrátane verejných orgánov, orgánov presadzovania práva, športového odvetvia, športovcov a priaznivcov;

2. Vyzýva, medzinárodné, európske a národné športové organizácie, aby sa zaviazali dodržiavať postupy dobrej správy a rozvíjať kultúru transparentnosti a udržateľné financovanie, a to zverejňovaním finančných záznamom a výkazov svojej činnosti vrátane povinnosti zverejňovania odmien špičkových manažérov a obmedzení trvania funkčného obdobia;

3. Zastáva názor, že rozvíjanie kultúry transparentnosti musí byť doplnené o lepšie rozdelenie právomocí v rámci športových riadiacich orgánov, lepšie rozdelenie medzi obchodnými a charitatívnymi činnosťami a lepší vnútorný samoregulačný postup s cieľom odhaľovať, vyšetrovať a postihovať športové trestné činy a nezákonné činnosti v rámci športových organizácií;

4. Pripomína, že dobrá správa, ktorá by mala byť prioritou v nasledujúcom pracovnom pláne EÚ pre šport, musí byť podmienkou autonómie športových organizácií v súlade so zásadami transparentnosti, zodpovednosti, rovnakých príležitostí, sociálneho začleňovania a demokracie vrátane náležitého zapojenia zainteresovaných strán;

5. Zdôrazňuje potrebu politiky nulovej tolerancie korupcie a iných druhov trestnej činnosti v športe;

6. Zdôrazňuje, že uplatňovanie zásad dobrej správy v športe spolu s monitorovaním, dohľadom a vhodnými právnymi prostriedkami je kľúčovým faktorom pomoci pri odstraňovaní korupcie a iných nekalých praktík;

7. Vyzýva Komisiu, členské štáty, športové organizácie a uchádzajúce sa subjekty, aby zabezpečili, aby sa pri uchádzaní o usporiadanie významných podujatí dodržiavali normy dobrej správy, ľudské a pracovné práva a demokratické zásady s cieľom zaručmeť pozitívny sociálny, hospodársky a environmentálny vplyv na miestne spoločenstvá a zároveň rešpektovať rozmanitosť a tradície všetkých účastníkov, aby sa zabezpečil udržateľný odkaz a dôveryhodnosť športu;

8. Zastáva názor, že krajiny, ktoré sa uchádzajú o usporiadanie alebo usporadúvajú športové podujatia, musia uplatňovať sociálne, environmentálne a hospodársky zodpovedné plánovanie, organizovanie, vykonávanie účasť a sledovanie týchto podujatí; vyzýva športové organizácie a krajiny, ktoré usporadúvajú takéto podujatia, aby sa vyhýbali neželaným zmenám v životnom prostredí miestnych obyvateľov vrátane vysídľovania miestneho obyvateľstva;

9. Vyzýva Komisiu, aby zostavila určitý súbor záväzkov a preskúmala možnosť vytvoriť kódexy správania v oblasti dobrej správy a čestnosti v športe; zastáva názor, že by športové organizácie mali stanoviť transparentné pravidlá, etické normy a kódex správania pre svoje dozorné orgány, výkonné výbory a členov, ako aj operačné politiky a postupy, ktoré by zaručili nezávislosť a dodržiavanie zavedených pravidiel; je presvedčený, že preskúmanie nových nástrojov spolupráce medzi vládami, športovými organizáciami a EÚ pomôže pri riešení niektorých zo súčasných výziev v odvetví športu;

10. Naliehavo vyzýva členské štáty, aby financovanie športu z verejných prostriedkov bolo podmienené dodržiavaním stanovených a verejne dostupných minimálnych noriem v oblasti správy, monitorovania a podávania správ;

11. Je presvedčený o tom, že zlepšenie dobrej správy a čestnosti v športe si vyžaduje zmenu postoja všetkých zainteresovaných strán; podporuje iniciatívy prijaté športovými organizáciami a inými zúčastnenými stranami na zlepšenie noriem správy v športe a prehĺbenie dialógu a spolupráce s miestnymi a národnými orgánmi;

12. Vyzýva športové organizácie, aby do roku 2018 predložili a následne riadne uplatnili konkrétne návrhy na zlepšenie noriem dobrej správy pre športové organizácie, riadiace orgány v oblasti športu a ich členské združenia a aby zverejnili výsledky; zdôrazňuje, že primerané monitorovanie je v tejto súvislosti kľúčové;

13. Vyzýva členské štáty, aby stanovili špecifický trestný čin ovplyvňovania výsledkov zápasov a zabezpečili, aby ovplyvňovanie výsledkov zápasov a korupcia v športe boli predmetmi súdnych konaní a primeraných sankcií, pokiaľ sa tak ešte nestalo, pretože ovplyvňovanie výsledkov zápasov a manipulácia športových súťaží porušuje etiku a čestnosť športu a podlieha športovým sankciám ukladaným športovými orgánmi;

14. Poukazuje na to, že výzvy spojené s vyšetrovaním medzinárodných prípadov ovplyvňovania výsledkov zápasov si vyžadujú cezhraničnú výmenu informácií a spoluprácu medzi športovými orgánmi, štátnymi orgánmi a subjektmi pôsobiacimi v oblasti stávkovania v rámci vnútroštátnych platforiem s cieľom odhaľovať, vyšetrovať a stíhať ovplyvňovania výsledkov zápasov; vyzýva členské štáty, aby, ak tak ešte neurobili, zvážili vytvorenie špecializovaných prokuratúr zodpovedných za vyšetrovanie prípadov podvodov v športe; pripomína, že v štvrtej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí sa zavádza požiadavky, aby poskytovatelia hazardných hier dôkladne kontrolovali transakcie zahŕňajúce vysoké sumy;

15. Naliehavo vyzýva Radu, aby našla riešenie, ktoré umožní EÚ a jej členským štátom podpísať a ratifikovať Dohovor Rady Európy o manipulácii športových súťaží, s cieľom ratifikovať ho a plne uplatňovať, a nalieha na Komisiu, aby podporovala a uľahčovala tento proces a zabezpečila, aby sa prijali účinné následné opatrenia;

16. Pripomína Komisii jej sľub vydať odporúčanie o výmene najlepších postupov pri predchádzaní a boji proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov v súvislosti so stávkami a naliehavo vyzýva Komisiu, aby toto odporúčanie okamžite zverejnila;

17. Vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje medziinštitucionálne väzby s Radou Európy a aby následne vypracovala koordinované operačné programy, prostredníctvom ktorých sa zabezpečí čo najefektívnejšie využívanie zdrojov;

18. Podporuje a ďalej nabáda na prevenciu, vzdelávanie, osvetové a informačné programy, ktoré by športovcom, trénerom, funkcionárom a zainteresovaným stranám na všetkých úrovniach poskytovali poradenstvo o hrozbe manipulácie s výsledkami zápasov, dopingu a ďalších otázok týkajúcich sa čestnosti vrátane rizík, ktoré môžu prinášať, a o spôsoboch, ako môžu nahlasovať pochybné prístupy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli konkrétne opatrenia, ako sú pilotné programy a projekty, ktoré by boli zahrnuté do budúceho pracovného plánu EÚ a kládli by si za cieľ zabezpečmeť, aby sa mladým ľuďom dostalo občianskej výchovy v oblasti športu v čo najnižšom veku;

19. Vyzýva Európsku komisiu, aby naďalej podporovala andtidopingové projekty prostriedníctvom program Erasmus1 a zároveň posudzovala jeho vplyv a zabezpečovala, aby užitočným spôsobom dopĺňal existujúce systémy financovania v rámci antidopingovej politiky;

20. Vyzýva Európsku komisiu, aby prostredníctvom programu Erasmus1 podporovala dobrú správu v projektoch riadenia v oblasti športu;

21. Vyzýva členské štáty, aby podporovali dopingové kontroly, vnútroštátne testovacie programy a právne predpisy umožňujúce koordináciu a výmenu informácii medzi štátnymi orgánmi, športovými organizáciami a antidopingovými agentúrami; vyzýva členské štáty, aby umožnili týmto agentúram zaviesť rozsiahle programy monitorovania v oblasti dopingu a spracúvať údaje a vymieňať si ich v súlade so súčasnými a budúcimi pravidlami EÚ v oblasti ochrany údajov;

22. Pripomína význam Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) pre monitorovanie a koordináciu antidopingových politík a pravidiel po celom svete; vyzýva členské štáty a Komisie, aby úzko spolupracovali s agentúrou WADA a Radou Európy s cieľom účinnejšie predchádzať dopingu a bojovať proti nemu posilnením právnych a politických záväzkov, Svetového antidopingového kódexu (WADAC); vyzýva EÚ, aby nabádala k výmene informácií a najlepších postupov v oblasti zdravia a politík prevencie v rámci boja proti dopingu na celom svete;

23. Vyzýva Komisiu a Radu, aby podporovali a uľahčovali rokovania o dohodách medzi krajinami, na základe ktorých by mohli riadne autorizované tímy na kontorlu dopingu z iných krajín vykonávať testovanie, pričom by v súlade s medzinárodným dohovorom proti dopingu v športe rešpektovali základné práva športovcov‘;

24. Zastáva názor, že doping je čoraz väčším problémom aj v odvetví rekreačného športu, kde sú potrebné vzdelávacie a informačné kampane a skúsení a profesionálni inštruktori a tréneri, ktorí by pomáhali podporovať zdravé správanie týkajúce sa dopingu;

25. Vyzýva členské štáty a Komisiu, aby úzko spolupracovali s agentúrou WADA a Radou Európy pri vymedzení politiky na ochranu oznamovateľov;
26. Nabáda športové organizácie a vnútroštátne verejné orgány, aby vytvárali koordinované antidopingové systémy na cezhraničné monitorovanie a aby prijali konkrétne opatrenia proti výrobe nelegálnych látok zvyšujúcich výkonnosť a obchodovaniu s týmito látkami v športovom svete;

27. Víta nový Dohovor Rady Európy o integrovanej bezpečnosti, ochrane a službách prístupu na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach a nalieha na členské štáty, aby ho bezodkladne podpísali a ratifikovali; opätovne prekladá návrh na zavedenie vzájomného uznávania zákazov vstupu na štadióny v Európe a výmeny súvisiacich údajov;

28. Vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby, ako si prostredníctvom existujúcich sietí vymieňať informácií o násilí v športe;

29. Konštatuje, že hrozba terorizmu si vyžaduje nové úsilie na zabezpečenie prevádzkovej ochrany a bezpečnosti počas športových podujatí;

30. Zdôrazňuje, že športové orgány by mali nezávislým spravodajským médiám zabezpečmeť potrebný prístup a príležitosti na zhromažďovanie správ na všetkých športových podujatiach, aby si mohli plniť svoju úlohu dôležitých a kritických pozorovateľov športových podujatí a administratívy v oblasti športu;

31. Dôrazne odsudzuje akékoľvek formy diskriminácie v športe, na ihrisku aj mimo neho, a zdôrazňuje potrebu predchádzať takémuto správaniu na všetkých úrovniach, zlepšmeť nahlasovanie a monitorovanie takýchto incidentov a podporovať základné hodnoty, ako sú rešpekt, priateľstvo, tolerancia a fair play; zastáva názor, že športové organizácie dodržiavajúce vysoké norma dobrej správy sú schopné lepšie propagovať spoločenskú úlohu športu a bojovať proti rasizmu, diskriminácii a násiliu;

32. Pripomína potrebu posilniť boj proti obchodovaniu s ľuďmi v športe, najmä obchodovaniu s deťmi;

33. Víta dobré samoregulačné postupy, ako je napríklad iniciatíva finančnej fair play, keďže podnecujú ekonomickú racionálnosť a lepšie normy finančného hospodárenia v profesionálnom športe so zameraním na dlhodobú perspektívu namiesto tej krátkodobej, čím prispievajú k zdravému a udržateľnému rozvoju športu v Európe; zdôrazňuje, že iniciatíva finančnej fair play prispela k lepším normám finančného riadenia a mala by sa preto dôrazne uplatňovať;

34. Víta transparentné a udržateľné investície do športu a športových organizácií za predpokladu, že podliehajú prísnym kontrolám a požiadavkám na zverejňovanie a nepoškodzujú čestnosť súťaží a športovcov;

35. Považuje model vlastníctva, v ktorom si členovi klubov zachovávajú kontrolu nad klubom (podľa pravidla 50 + 1), za najlepší postup v EÚ a vyzýva členské štáty, športové riadiace orgány, národné federácie a ligy, aby začali konštruktívny dialóg a výmenu názorov, pokiaľ ide o tento model;

36. Zdôrazňuje, že športovci, najmä maloletí, musia byť chránení pred nekalými praktikami, ako je vlastníctvo treťou stranou, ktoré vyvolávajú početné otázky v oblasti čestnosť a širšie etické obavy; podporuje rozhodnutia riadiacich orgánov zakázať vlastníctvo hráčov treťou stranou a vyzýva Komisiu, aby zvážila zákaz vlastníctva hráčov treťou stranou v rámci právnych predpisov EÚ a vyzýva členské štáty, aby prijali doplňujúce opatrenia na riešenie práv športovcov;

37. Domnieva sa, že opätovné posúdenie pravidiel na podporu miestnych hráčov sa vyžaduje s cieľom rozšíriť príležitosti pre mladých talentovaných hráčov, aby mohli hrať v prvých tímoch svojich klubov, čím by sa zlepšila konkurenčná rovnováha v celej Európe;

38. Vyzýva riadiace orgány a vnútroštátne orgány na všetkých úrovniach, aby prijali opatrenia, ktoré by zaručili kompenzáciu pre tréningové kluby s cieľom podnecovať nábor a tréning mladých hráčov v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci Bernard zo 16. marca 2010;

39. Potvrdzuje svoju podporu európskemu modelu organizovaných športov, v ktorom zohrávajú hlavnú úlohu federácie, pretože zabezpečuje rovnováhu medzi mnohými odlišnými záujmami všetkých zainteresovaných strán, akými sú športovci, hráčme, kluby, ligy, združenia a dobrovoľníci, s vhodným a demokratickým zastúpením a mechanizmami na zabezpečenie transparentnosti v rozhodovacom procese a s otvorenou súťažou založenou na športových výkonoch; vyzýva k väčšej finančnej solidarite na všetkých úrovniach;

40. Víta každoročné športové fórum EÚ, ktoré podporuje dialóg so zainteresovanými stranami s medzinárodných a európskych športových federácií, olympijského hnutia, európskych a národných zastrešujúcich športových organizácií a iných organizácií spojených so športom; poukazuje na to, že treba ešte viac zlepšmeť štruktúru dialógu so zainteresovanými stranami, funkcie fóra a opatrenia prijímané v nadväznosti na diskusiu;

41. Víta úsilie Komisie a všetkých zainteresovaných strán o podporu sociálneho dialógu v športe, ktorý je vynikajúcou príležitosťou zabezpečmeť rovnováhu medzi základnými a pracovmými právami športovcov a hospodárskou povahou športu, a to zapojením všetkých zainteresovaných strán vrátane sociálnych partnerov do diskusie a uzatvárania dohôd; uznáva povinnosť športových organizácií a zaviazať sa k rozvíjaniu kultúry transparentnosti; trvá na tom, aby EÚ aktívne podporovala minimálne pracovné normy pre profesionálnych športovcov v celej EÚ;

42. Opätovne vyzýva na zriadenie registrov transparentnosti pre platby pre športových agentov, ktoré by sa opierali o účinný monitorovací systém, ako je klíringové centrum pre platby a primerané sankcie, ktoré by ukladali príslušné športové orgány, a to v spolupráci s príslušnými verejnými orgánmi a s cieľom bojovať proti nekalým praktikám agentov; opätovne žiada zavedenie licencií pre športových agentov a ich registrácie a stanovenie minimálnej úrovne kvalifikácie; vyzýva Komisiu, aby nadviazala na závery svoje štúdie o športových agentoch v Európskej únii, najmä pokiaľ ide o poznámku, že agenti zohrávajú kľúčovú úlohu vo finančných tokoch, ktoré často nie sú transparentné, a tým sú náchylní vykonávať nezákonnú činnosť;

43. Je presvedčený, že integrovaný prístup k rodovej rovnosti v športe môže pomôcť predchádzať stereotypom a vytvárať priaznivé spoločenské prostredie pre všektých; víta iniciatívy, ktoré podporujú rodovú rovnosť a vyrovnané zastúpenie na rozhodovací pozíciách v športe, umožňujú športovkyniam zosúladenie ich rodinného a profesionálneho športového života a usilujú sa o zmenšovanie rodového rozdielu v platoch a vo výške odmien, ako aj akýchkoľvek stereotypov a obťažovania v športe; vyzýva športové organizácie, aby venovali osobitnú pozornosť rodovému rozmeru podporovaním účasti žien v športe;

Sociálne začleňovanie, sociálna funkcia a dostupnosť športu

44. Je presvedčený, že investovanie do športu nám pomôže vybudovať zjednotené a inluzívne spoločnosti, odstráni prekážky a umožniť ľuďom rešpektovať sa navzájom prostredníctvom stavania mostov medzi kultúrami a etnickými a sociálnymi rozdielmi a podporovať pozitívne posolstvo spoločných hodnôt, ako sú vzájomný rešpekt, tolerancia, súcit, vedenia, rovnosť príležitostí a zásada právneho štátu;

45. Víta nadnárodné športové podujatia, ktoré sa doteraz konali v rôznych európskych krajinách, keďže prispievajú k podpore kľúčových spoločných hodnôt EÚ, ako sú pluralita, tolerancia, spravodlivosť, rovnosť a solidarita; pripomína, že športové aktivity a podujatia podporujú cestový ruch v rámci európskych miest a území;

46. Vyzdvihuje hodnotu prierezových zručností získaných prostredníctvom športu ako súčasti neformálneho a informálneho vzdelávania a naďalej zdôrazňuje súvislosť medzi zamestnateľnosťou, vzdelaním a odbornou prípravou v športe;

47. Zdôrazňuje úlohu pšortu pri začleňovaní a integrácii znevýhodnených skupín; víta iniciatívy poskytujúce utečencom, migrantom a žiadateľom o azyl možnosť súťažmeť na športových súťažiach;

48. Zdôrazňuje význam vzdelávania prostredníctvom športu a potenciál športu pomáhať sociálne zraniteľným mladistvým nájsť opäť správnu cestu; uznáva význam masového športu v oblasti prevencie radikalizácie a boja proti nej a nabáda me iniciatívam v tejto oblasti a podporuje ich, víta dva pilotné projekty, ktoré prijal Európsky parlament: Šport ako nástroj integrácie a sociálneho začleňovania utečencov a Monitorovanie a koučovanie prostredníctvom športu zamerané na mladistvých, ktorým hrozí riziko radikalizácie;

49. Pripomína, že mladí európski športovci často čelia vyzve, ako skombinovať svoju športovú kariéru so vzdelávaním a prácou; uznáva, že vyššie vzdelanie a odborná príprava sú kľúčové pre maximalizáciu budúceho začlenenia vrcholových športovcov na trhu práce; podporuje zavádzanie efektívnych systémov dvojitej kariéry s minimálnymi nárokmi na kvalitu a zodpovedajúce monitorovanie pokroku programov týkajúcich sa dvojakej kariéry v Európe, ako aj poskytovanie poradenských služieb v oblasti kariéry prostredníctvom dohôd s univerzitami čme vysokými školami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčovali cezhraničnú mobilitu športovcov, zosúladili uznávanie kvalifikácií v oblasti športu a vzdelávania vrátane neformálneho a informálneho vzdelania získaného prostredníctvom športu a rozšírili výmenu osvedčených postupov;

50. Zdôrazňuje potrebu zabezpečmeť udržateľnú finančnú podporu pre výmenné programy EÚ zamerané na dvojitú kariéru prostredníctvom kapitoly Šport v programe Erasmus+ na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni; vyzýva členské štáty, aby v spolupráci so vzdelávacími inštitúciami podporovali cezhraničnú výmenu športovcov a poskytovali im prístup k športovým štipendiám;

51. Podporuje mobilitu koučov a ďalších poskytovateľov služieb (ako sú napríklad fyzioterapeuti a poradcovia v oblasti dvojitej kariéry) a výmenu osvedčených postupov so zameraním na uznávanie kvalifikácií a technických inovácií;

52. Vyzýva športové organizácie, aby spolu s členskými štátmi podporovali minimálne normy pre koučov, ktoré zahŕňajú kontroly záznamov vedených v registri trestov, odbornú prípravu v oblasti ochrany maloletých a zraniteľných dospelých, ako aj v oblasti predchádzania dopingu a ovplyvňovania výsledkov zápasov a boja proti nim;

53. Zdôrazňuje, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je nedostatočná pohybová aktivita štvrtým najčastejším rizikovým faktorom celosvetovej úmrtnosti, ktorá má značný priamy a nepriamy sociálny a hospodársky vplyv na členské štáty a ich náklady; je znepokojený skutočnosťou, že bez ohľadu na značné náklady vynaložené na podporu pohybovej aktivity a napriek jej výraznému vplyvu na všeobecný zdravotný stav a úroveň pohybovej aktivity v niektorých členských štátoch klesá;

54. Vyzýva športové organizácie a členské štáty, aby spolupracovali na podpore zamestnanosti a mobility koučov, ktorí sa snažia pracovať v celej EÚ, prostredníctvom záväzku zabezpečovať kvalitu kontrol trénerských kompetencií a noriem v oblasti kvalifikácií a odbornej prípravy;

55. Povzbudzuje členské štáty a Komisiu k tomu, aby spravili z pohybovej aktivity politickú prioritu v nasledujúcom pracovnom pláne EÚ pre šport, a to najmä pre mladých ľudí a zraniteľné spoločenstvá zo sociálne znevýhodnených oblastí, kde je zapájanie sa do pohybových aktivít nízke;

56. Vyzýva medzinárodné a národné federácie a ďalších poskytovateľov vzdelávania, aby zabezpečili, aby sa otázky týkajúce sa čestnosti v športe zahrnuli do učebných osnov v rámci kvalifikácií v oblasti športového koučingu;

57. Zdôrazňuje, že podpora telesnej výchovy na školách je pre deti základným východiskom na získavanie životných zručností, postojov, hodnôt, poznatkov a pochopenia, ako aj celoživotného zapájania sa do pohybových aktivít; pripomína, že účasť na športových aktívach na univerzitách, ako aj účasť starších ľudí zohráva kľúčovú úlohu pri zachovaní zdravého životného štýlu a podporovali sociálne interakcie;

58. Berie ohľad na skutočnosť, že obyvateľstvo EÚ starne a že je preto potrebné venovať osobitnú pozornosť priaznivému vplyvu, ktorý môže mať pohybová aktivita na zdravia a pohodu starších ľudí;

59. Zdôrazňuje skutočnosť, že šport a pohybová aktivita by sa mali propagovať v rôznych politických sektoroch; nabáda miestne orgány a obce v celej Európe, aby podporovali rovnaký prístup k pohybovým aktivitám; odporúča členským štátom a Komisii, aby prostredníctvom primeraných politík a programov v oblasti zdravia zameraných na každodenný život podnecovali občanov k pravidelnejších pohybovým aktivitám;

60. Nabáda členské štáty, aby vo vyššej miere podporovali šport v sociálne vylúčených skupinách a medzi ľuďmi žijúcimi v sociálne znevýhodnených oblastiach, kde je zapájanie sa do pohybových aktivít nízke, a aby posilnili spoluprácu s MVO a školami aktívnymi v tejto oblasti, najmä pri územnom plánovaní a výstavbe športových zariadení, aby so zohľadnili osobitné potreby verejnosti a najmä zraniteľných skupín; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili úplný a rovnaký prístup k verejným športovým zariadeniam vo všetkých oblastiach a aby podporovali zakladanie nových športových klubov najmä vo vidieckych a znevýhodnených mestských oblastiach;

61. Zdôrazňuje, že ľudia so zdravotným postihnutím by mali mať rovnaký prístup ku všetkýcm športovým zariadeniam, ako aj k dopravným prostriedkom a ďalšiemu vybaveniu – vrátane kompetentných podporných zamestnancov – ktoré tento prístup vyžaduje, a vyzýva na väčšiu integráciu všetkých zložiek týkajúcich sa športu v súlade so zásadou, že športové zariadenia by mali byť prístupné pre všetkým; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vykonávali inkluzívne športové programy pre osoby so zdravotným postihnutím na školách a univerzitách vrátanie poskytovania vyškolených trénerov a prispôsobených programov pohybovej aktivity, a to už na nižšej úrovni na školách, aby sa žiaci a študenti so zdravotným postihnutím mohli zapájať do hodín telesnej výchovy a mimoškolských športových aktivít;

62. Uznáva zásadnú úlohu medzinárodných paraolympijských hier pri zvyšovaní informovanosti, boji proti diskriminácii a podporovali prístup k športu pre všetky osoby so zdravotným postihnutím; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do športových aktivít a zvýšili viditeľnosť a vysielanie paraolympijských hier a iných súťaží zahŕňajúcich športovcov so zdravotným postihnutím vo verejných médiách;

63. Vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili, aby deti športovali v bezpečnom prostredí;

64. Víta iniciatívy prijaté na podporu začleňovania integrity a dostupnosti v športe prostredníctvom používania nových technológií a inovácií;
65. Víta úspech Európskeho týždňa športu, ktorého cieľom je podporovať športové a pohybové aktivity a zdravší životný štýl pre všetkých v celej Európe bez ohľadu na vek, pôvod alebo fyzickú kondíciu, a vyzýva všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, aby naďalej podporovali túto iniciatívu a súčasne zabezpečili, aby bola prístupná čo najširšiemu publiku najmä na školách;

66. Domnieva sa, že tradičné športy sú súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva;

67. Víta štúdiu Komisie o špecifickom charaktere športu; vyzýva Komisiu a športové organizácie, aby zvážili ďalšie kroky na rozvíjanie špecifického charakteru športu;

68. Zdôrazňuje, že financovanie je dôležitým nástrojom politiky EÚ používaným na zlepšovanie kľúčových oblastí činností EÚ v oblasti športu; vyzýva Komisiu, aby pridelila viac rozpočtových prostriedkov na šport v rámci programu Erasmus+ so zameraním na masový šport a vzdelávanie a zvýšila jeho viditeľnosť a dostupnosť s cieľom zlepšmeť začleňovanie športu do ostatných programov financovania, ako sú napríklad európske štrukturálne a investičné fondy (ESIF) alebo program v oblasti zdravia; vyzýva na lepšiu komunikáciu medzi Komisiou a členskými štátmi s cieľom efektívnejšie využmeť tieto prostriedky a znížmeť na minimum administratívnu záťaž pre masové športové organizácie;

69. Nabáda členské štáty a Komisiu, aby podporovali opatrenia a programy presadzujúce mobilitu, účasť, vzdelávanie, rozvoj zručností a odbornú prípravu dobrovoľníkov v športe, ako aj uznanie ich práce; odporúča výmenu osvedčených postupov v oblasti dobrovoľníckej činnosti prostredníctvom podania pomocnej ruky, pokiaľ ide o podporovanie nárastu pestovania športu a šírenie jeho kultúry a to aj prostredníctvom položiek z programu Erasmus+,

70. Žiada Komisiu, aby vydala usmernenia o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci v športe a zohľadnila sociálne, kultúrne a vzdelávacie ciele s cieľom vytvoriť väčšiu právnu istotu; v tejto súvislosti sa domnieva, že žiadne športové organizácie, najmä masové športové organizácie, by nemali byť diskriminované, keď sa uchádzajú o financovanie z verejných prostriedkov na vnútroštátnej a miestnej úrovni;

71. Považuje za veľmi dôležité, aby sa prostredníctvom mechanizmov finančnej solidarity v rámci športu vytvorilo potrebné prepojenie medzi profesionálnym a amatérskym športom; v tejto súvislosti víta príspevky z národných lotérií pre masový šport a nabáda členské štáty, aby od prevádzkovateľov stávkových kancelárií s licenciou vyžadovali povinné a spravodlivé odvody pre masový šport a projekty zamerané na zlepšenie masového prístupu k športu s cieľom zabezpečmeť jeho udržateľnosť, transparentnosť a vysledovateľnosť, a to ako doplnok k finančnému príspevku získanému z predaja mediálnych a vysielacích práv;

72. Tvrdí, že predaj televíznym práv na centralizovanom, exkluzívnom a územnom základe so spravodlivým rozdelením príjmov má zásadný význam pre udržateľné financovania športu na všetkých úrovniach a zabezpečenie rovnakých podmienok;

73. Zdôrazňuje, že porušovanie práv duševného vlastníctva v športe predstavuje hrozbu pre jeho dlhodobé financovanie;

74. Odporúča členským štátom, aby zaviedli a aktívne využívali svoje daňové systémy na podporu oslobodenia od DPH, daňové úľavy a iné formy finančných stimulov v oblasti masového športu; uznáva, že pravidlá štátnej pomoci by sa nemali na takúto podporu uplatňovať;

75. Vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyčlenili viac finančných prostriedkov na otváranie verejných športovísk a ihrísk s cieľom podporiť ľahký prístup k masovému športu;

76. Domnieva sa, že udržateľnosť a ochrana životného prostredia by mali byť neoddeliteľnou súčasťou športových podujatí a zaiteresované strany v oblasti športu by mali prispievať ku globálnemu programu 2030 zameranému na ciele trvalo udržateľného rozvoja;

77. Nabáda národné olympijské výbory a športové federácie členských štátov, aby na medzinárodných športových podujatiach používali vlajku a symbol Európskej únie spolu s jednotlivými národnými vlajkami a symbolmi;

78. Zdôrazňuje, že šport je silným faktorom pri vytváraní a posilňovaní pocitu miestnej, národnej a dokonca európskej príslušnosti;

79. Zdôrazňuje význam zabezpečovania úplnej transparentnosti vlastníctva v profesionálnych športových kluboch;

80. Poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov a európskym, medzinárodným a národným športovým federáciám a ligám.

(1) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 81
(2) Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 89
(3) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 42
(4) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 137
(5) Ú. v. EÚ C 239 E, 20.8.2013, s. 46
(6) Ú. v. EÚ C 271 E, 12.11.2009, s. 51
(7) Ú. v. EÚ C 27 E, 31.1.2008, s. 232
(8) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 99.
(9) Ú. v. EÚ C 436, 24.11.2016, s. 42
(10) Prijaté texty, P8_TA(2016)0005
(11) Ú. v. EÚ C 326, 3.12.2010, s. 5.

Integrita

Úloha športu ako zdroja a hybnej sily aktívneho sociálneho začleňovania

, ,

2010/C326/04

 

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

 

PRIPOMÍNAJÚC:

Politické súvislosti tejto otázky uvedené v prílohe, a najmä:

–          Vyhlásenie pripojené k záverom Európskej rady zo 7.-9. decembra 2000, v ktorom sa uvádza, že špor je ľudskou činnosťou, ktorá sa zakladá na základných sociálnych, vzdelávacích a kultúrnych hodnotách, a predstavuje faktor, ktorý prispieva k integrácii, zapájaniu do sociálneho života, tolerancii, rešpektovaniu rozdielov a dodržiavaniu pravidiel hry (1),

–          Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 291/2003/ES zo 6. februára 2003, ktorými sa ustanovuje Európsky rok vzdelávania prostredníctvom športu 2004 (2),

–          Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1098/2008/ES z 22. októbra 2008 o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010) (3).

 

VÍTAJÚC:

–          Že od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy (4) 1.decembra 2009 patrí šport do právomocí Európskej únie, a preto je potrebné ďalej rozvíjať jeho európsky rozmer a zohľadňovať pri tom najmä jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu,

–          Zámer Európskej komisie prijať do konca roku 2010 oznámenie o Lisabonskej zmluve a športe

 

UZNÁVA, ŽE:

 

  1. Spoločné priority ako väčšia zamestnanosť, sociálne začlenenie, rodová rovnosť, rovnaký prístup k zariadeniam a službám, solidarita medzi generáciami a medzikultúrny dialóg si v celej Európskej únii vyžadujú väčšiu podporu – a to aj v oblasti športu;
  2. Šport zostáva dôležité miesto v životoch mnohých občanov EÚ, zohráva významnú spoločenskú úlohu a má veľký potenciál pre sociálne začleňovanie v rámci a prostredníctvom športu, čo znamená, že účasť na športe alebo fyzických aktivitách rôznymi spôsobmi prispieva k začleňovaniu do spoločnosti; začlenenie v rámci športu je teda kombináciou športu pre všetkých, rovnakého prístupu k športu a rovnakých príležitostí v ňom, rôznych športových príležitostí a športových zariadení zohľadňujúcich dopyt, pričom sociálne začleňovanie prostredníctvom športu zahŕňa inkluzívnu účasť na živote spoločnosti, rozvoj komunít a väčšiu sociálnu súdržnosť;
  3. Športové hnutie môže významným spôsobom prispieť k otázkam verejného záujmu, ako je sociálne začlenenie. V tejto súvislosti sú profesionálni a amatérski športovci, ako aj športové kluby príkladom pre spoločnosť, najmä pre mladých ludí, a k sociálnemu začleňovaniu v rámci a prostredníctvom športu prispievajú takisto iné športové organizácie čme organizácie občianskej spoločnosti zaoberajúce sa športom;
  4. Prístup k športu a účasť na rôznych športových aktvitách sú dôležité pre osobnostný rozvoj jednotlivca, jeho zmysel pre identitu a spolupatričnosť, fyzické a duševné zdravie, posilnenie jeho postavenia a takisto aj z hľadiska rozvíjania sociálnych kompetencií a budovania sociálnych sietí, medzikultúrnej komunikácie a zamestnanosti;
  5. Na Európskej konferencii o účasti na športe na miestnej úrovni: sociálne začleňovanie a boj proti chudobe, uskutočnenej 13. – 14. októbra v belgickom Leuvene, sa potvrdilo, že šport zohráva dôležitú úlohu v sociálnom začleňovaní znevýhodnených skupín, a to najmä na miestnej úrovni.

 

S NÁLEŽITÝM OHĽADOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY A V ZÁUJME PODOPRY SOCIÁLNEHO ZAČLEŇOVANIA V RÁMCI A PROSTREDNÍCTVOM ŠPORTU STANOVUJE TIETO SPOLOČNÉ PRIORITY:

 

4.1. | Podporovať zásadu športu pre všetkých vychádzajúcu zo zásady rovnakých príležitostí:

  1. zvyšovaním celkovej účasti na športe a motivovaním čo najväčšieho počtu občanov vrátane mladých ľudí, aby sa venovali fyzickej aktivite;
  2. venovaním osobitnej pozornosti sociálnemu začleňovaniu osôb, ktoré v súčasnosti nie sú fyzicky aktívne, predovšetkým osôb zo sociálne znevýhodnených skupín, v rámci športu
  3. prihliadaním na význam dostupnosti športu pre všetkých vrátane dostupnosti a ponuky športových zariadení, infraštruktúry a športovísk pre čo najväčší počet ľudí, najmä pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj na význam toho, aby sa pre osoby so zdravotným postihnutím vytvárali možnosti zúčastňovať sa na rekreačných, záujmových a športových aktivitách rovnocenne s ostatnými;
  4. podnecovaním rodovej rovnosti v športe, najmä pokiaľ ide o prístup k nemu, zastúpenie v rozhodovacích orgánoch čme aktívne opatrenia proti rodovým stereotypom.

 

4.2. | Lepšie využívať potenciál športu, pokiaľ ide o prispievanie k budovaniu komunít, k sociálnej súdržnosti a inkluzívnemu rastu:

  1. sústredením pozornosti na využívanie športu na podporu začleňovania znevýhodnených skupín do spoločnosti v záujme vytvorenia súdržnejších komunít;
  2. uznávaním a podporovaním nadobúdania zručností a kompetencií, ako sú disciplína, tímová práca a vytrvalosť, prostredníctvom informálneho učenia v oblasti športu vrátane dobrovoľníckych činnosti ako spôsobu zvyšovania zamestnanosti;
  3. uznávaním potenciálu športu z hľadiska hospodárstva, zamestnanosti a vzdelávania, pokiaľ ide o prispievanie k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu, ktorý je dôležitý pre dosiahnutie udržateľnej budúcnosti.

 

4.3. | Podporovať nadnárodnú výmenu stratégií a postupov s cieľom lepšie využívať potenciál športu v súvislosti so sociálnym začleňovaním na vnútroštátnej a európskej úrovni:

  1. stimulovaním budovania kontaktov medzi členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi a ich zapájaním, najmä pokiaľ ide o vzájomnú výmenu znalostí a najlepších postupov;
  2. podporovaním výskumu a analýzy vzťahu medzi športom a sociálnym začleňovaním vytváraním analytického rámca vychádzajúceho zo skúsenosti z praxe, pričom sa osobitná pozornosť bude venovať sociálnemu začleňovaniu znevýhodnených skupín prostredníctvom športu;
  3. monitorovaním a hodnotením existujúcich politík s cieľom podporovať rozhodovanie a zlepšovať ďalšie opatrenia, zohľadňujúc názory príslušných zainteresovaných strán.

 

V TEJTO SÚVISLOSTI PRETO VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ S NÁLEŽITÝM OHĽADOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY A OSOBITNÚ POVAHU ŠPORTU:

  1. Podporovali spoluprácu v športe podľa zásady šport pre všetkých, ktorá sa zakladá na rovnakom prístupe a rovnakých príležitostiach, a to najmä pre ľudí, ktorí nie sú fyzicky aktívni, sledujúc prioritu sociálneho začleňovania v rámci a prostredníctvom športu;
  2. Nabádali na činnosti, v ktorých sa úzko spája šport a odvetvia zaoberajúce sa otázkou sociálneho začlenenia, ako aj zvyšovali záujem fyzicky neaktívnych osôb o šport;
  3. Podporovali a presadzovali účasť osôb zo znevýhodneného prostredia na športe a zároveň sa postarali o ich začlenenie do spoločnosti prostredníctvom športu pomocou ich zapojenia do nových sociálnych sietí a prostredníctvom nových zručností;
  4. Podporovali medzikultúrny dialóg zapájaním osôb z rôzneho kultúrneho prostredia do spoločnosti prostredníctvom športu;
  5. Športu udelili prioritu a podporovali činnosti súvisiace so sociálnym začleňovaním osôb so zdravotným postihnutím v rámci a prostredníctvom športu, aj pokiaľ ide o zlepšovanie infraštruktúry, lepšiu dostupnosť športových zariadení a športovísk čme výskum v oblasti špecializovaných cvičebných nástrojov;
  6. Podporovali činnosti súvisiace s presadzovaním otázok rodovej rovnosti v športových aktivitách, najmä rovnaký prístup k rozhodovaniu, a aby sa otázkou športu zaoberali v súvislosti s rodovými úlohami, ako sa uvádza v stratégii rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (5);
  7. Navrhli spôsoby komunikácie a spolupráce s ďalšími príslušnými politickými oblasťami a oddeleniami v rámci rôznych inštitúcií EÚ a medzi nimi, ako aj v rámci členských štátov, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať prínosu športu k sociálnemu začleňovaniu, a aby zahrnuli šport do príslušných akčných plánov, ako sú akčné plány zamerané na sociálne začleňovanie čme boj proti chudobe;
  8. Nabádali na uznanie informálneho učenia prostredníctvom športu, ktoré formálne vzdelávanie dopĺňa nadobúdaním konštruktívnych zručností a kompetencií potrebných z hľadiska zamestnateľnosti, a to spolu s udržateľným a inkluzívnym rastom;
  9. Zvyšovali povedomie a vyzdvihovali význam, pokiaľ ide o dobrovoľnícke činnosti v oblasti športu ako nástroj na začleňovanie do spoločnosti, ako aj prostriedok na nadobúdanie zručností, a tak prispeli k zamestnateľnosti a súdržnosti, najmä v kontexte Európskeho roka dobrovoľníckych činností podporujúcich aktívne občianstvo (2011);
  10. Presadzovali a podporovali nástroje vzájomného učenia, medzidisciplinárny výskum zameraný na analytický rámec vychádzajúci zo skúseností z praxe a výmenu znalostí a najlepších postupov, napríklad prostredníctvom seminárov na vysokej úrovni alebo stretnutí skupín expertov k otázkam, ktoré sa týkajú športu a sociálneho začleňovania, a aby zabezpečili, že výsledky takýchto aktivít sa budú efektívne rozširovať a uplatňovať v praxi;
  11. Maximalizovali príspevok športu k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, a to najmä v rámci jej hlavných iniciatív vrátane európskej platformy na boj proti chudobe;
  12. V spolupráci so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami nabádali na stanovenie príkladu pre sociálne začleňovanie prepájaním športu s projektami sociálneho začleňovania, pričom sa osobitná pozornosť má venovať miestnym organizáciám, ktoré sú v úzkom kontakte s občanmi;
  13. V spolupráci so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami nabádali na efektívne využívanie dostupných zdrojov v EÚ, a to aj v súvislosti s prípadnými budúcimi športovými programami, a takýmto spôsobom podporovali proces sociálneho začleňovania v rámci a prostredníctvom športu.

 

VYZÝVA KOMISIU, ABY:

  1. Otázku sociálneho začleňovania v rámci a prostredníctvom športu zaradila medzi priority spolupráce v športe, a predovšetkým aby túto otázku zaradila do pripravovaného oznámenie Európskej komisie o Lisabonskej zmluve a športe;
  2. Zabezpečila, že v prípadných budúcich návrhoch športových programov EÚ sa otázka sociálneho začleňovania v rámci a prostredníctvom športu bude považovať za jednu z priorít, a aby preskúmala možnosti využitia existujúcich fondov, ako je Európsky sociálny fond čme Európsky fond regionálneho rozvoja, a programov ako Mládež v akcii čme programov celoživotného vzdelávania s cieľom podporiť činnosť v oblasti športu;
  3. Posúdila účinnosť činností na úrovni EÚ, ktoré využívajú podporu zo strany prípravných činností v oblasti sociálneho začleňovania.

 

(1)    Dokument SN 400/00.

(2)    Ú. V. EÚ L 43, 18.2.2003, s. 1.

(3)    Ú. V. EÚ L 298, 7.11.2008, s. 20

(4)    Články 6 a 165 Zmluvy o fungovaní EÚ.

(5)    Dokument Kom(2010) 491 v konečnom znení

 

PRÍLOHA

Politické súvislosti

  1. Závery Európskej rady v Nice z 7.-9. decembra 2000, príloha IV, vyhlásenie o osobitných charakteristikách športu a jeho spoločenskej úlohe v Európe.
  2. Závery z jarného zasadnutia Európskej rady z 13.-14. marca 2008.
  3. Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1098/2008/EX z 22. októbra 2008 o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010)
  4. Vyhlásenie Európskej rady o športe z 11.-12. decembra 2008, časť záverov Európskej rady – príloha 5
  5. Rozhodnutie Rady 2010/37/ES z 27.novembra 2009 o Európskom roku dobrovoľníckych činností podporujúcich aktívne občianstvo (2011)
  6. Závery Európskej rady zo 17. júna 2010.
  7. Biela kniha Komisie o športe z 11. júla 2007.
  8. Oznámenie Európskej komisie o Lisabonskej zmluve a športe.

 

Európska únia

Väčšia podpora Európskej únie pre športy vykonávané na amatérskej úrovni

, ,

Vyhlásenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2010 o väčšej podpore Európskej únie pre športy vykonávané na amatérskej úrovni

2012/C169E/19

 

Európsky parlament,

–          So zreteľom na článok 165 ZFEÚ

–          So zreteľom na článok 123 rokovacieho poriadku,

A. Keďže EÚ získala novú právomoc v oblasti športu,

B. Keďže šport je dôležitým faktorom sociálnej súdržnosti a prispieva k dosiahnutiu mnohých politických cieľov, akými sú podpora zdravia, vzdelávanie, sociálne začlenenie, boj proti diskriminácii, kultúra, ako me znižovanie trestnej činnosti a boj proti drogovej závislosti,

C. Keďže veľká väčšina Európanov, ktorí sa venujú športu a rekreačnej fyzickej aktivite, športuje na amatérskej úrovni,

D. Keďže hospodárska kríza a tlak na obmedzenie výdavkov vlád by mohli mať vážne následky na financovanie športov vykonávaných na amatérskej úrovni

  1. Vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali šport pre všetkých, posilňujúc jeho vzdelávaciu a integračnú úlohu, a aby venovali osobitnú pozornosť nedostatočne zastúpeným skupinám, akými sú ženy, starší ľudia a osoby so zdravotným postihnutím;
  2. Vyzýva členské štáty, aby zaistili, že v období krízy športy vykonávané na amatérskej úrovni nebudú trpieť výraznými rozpočtovými škrtmi;
  3. Vyzýva Komisiu, aby v pripravovanom oznámení o športe venovala potrebnú pozornosť športom vykonávaným na amatérskej úrovni a aby zabezpečila dostatočné financovanie pre program EÚ, ktorý sa týka športu po roku 2012;
  4. Vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila výsledky šútdie o financovaní športov vykonávaných na amatérskej úrovni s ohľadom na možnú iniciatívu EÚ týkajúcu sa stávkovania;
  5. Poveruje svojho predsedu, aby toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov postúpil Komisii a parlamentom členských štátov.

 

Európska únia

Tvorba politiky v oblasti športu

, ,

Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade z 27. novembra 2012 o zvyšovaní využiteľnosti podkladov pre tvorbu politiky v oblasti športu

 

2012/C393/06

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV,

PRIPOMÍNAJÚC:

  1. Mandát EÚ vyplývajúci z článku 165 ZFEU, a to rozvíjať európsky rozmer v športe a podporovať európske záležitosti týkajúce sa športu;
  2. Pracovný plán Európskej únie pre šport na roky 2011 – 2014 (1) prijatý 20.mája 20122, v ktorom sa vysoká priorita pripisuje práci na odborne podloženej politike v oblasti športu na úrovni EÚ a ktorým sa zriaďuje skupina odborníkov pre športové štatistiky poverená úlohou odporúčať metódy ďalšej podpory zhromažďovania údajov v oblasti športu na základe prebiehajúcej práce;
  3. Bielu knihu Komisie o športe zo 7. júla 2007 (2) a oznámenie Komisie z 18. januára 2011 o rozvíjaní európskeho rozmeru v športe (3), v ktorom sa zdôrazňuje skutočnosť, že spoľahlivé poznatky vrátane porovnateľných údajov o sociálnych a hospodárskych aspektoch športu za celú EÚ sú dôležité pre podporu politiky v oblasti športu, a zároveň sa v tomto oznámení stanovujú konkrétne kroky na riešenie tejto potreby;
  4. Štruktúrovanú spoluprácu členských štátov na úrovni EÚ v oblasti športových štatistík, ktorú podporuje Komisia, pričom táto spolupráca prebieha od roku 2006 a viedla k vytvoreniu spoločnej metodiky na meranie hospodárskeho významu športu na základe odsúhlaseného vymedzenia EU („vilniuskej definície športu“) a vytvoreniu športových satelitných účtov (4) v niekoľkých členských štátoch;
  5. Štúdie vykonané v rámci celej EÚ, ktoré komisia spustila v roku 2010 („o príspevku športu k hospodárskemu rastu a zamestnanosti v EÚ“) a v roku 2011 („o možnej budúcej funkcii monitorovania športu v EÚ“) (5);
  6. Prvú konferenciu EÚ o športových štatistikách uskutočnenú 23. marca 2011 v Bruseli, na ktorej sa potvrdil význam lepších a porovnateľných údajov o športe (6).

BERÚC DO ÚVAHY, ŽE:

  1.  Súčasná finančná a hospodárska kríza vo veľkej miere ovplyvňuje verejné výdavky EÚ, čo vedie mnohé členské štáty k tomu, aby smerovali zdroje do oblastí politík, ktoré vytvárajú rast a zamestnanosť;
  2. Hoci sa vplyv športu na hospodárstvo skúmal na rôznych úrovniach, výsledky nie sú vo všeobecnosti v krajinách porovnateľné. V súčasnosti čoraz viac informácií svedčí o tom, že šport výrazne prispieva k európskemu hospodárstvu, je dôležitým hnacím motorom v oblasti rastu a zamestnanosti (7), ovplyvňuje sociálnu súdržnosť, kvalitu života a rozvoj sociálnych zručností (8) a tak jasným spôsobom prispieva k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020;
  3. Podľa nedávnej štúdie vzťahujúcej sa na celú EÚ podiel športu predstavuje 1,76% celkovej pridanej hodnoty v EÚ (9). Ak sa zohľadnia násobiace účinky, podiel športu stúpne na 2,98% celkovej pridanej hodnoty v EÚ. Okrem toho je rast v oblasti športu náročný na pracovnú silu, čo sa odzrkadľuje vo vyššom podiele športu na celkovej zamestnanosti v EÚ (s podielom 2,12%) ako na jeho celkovej pridanej hodnote v EÚ. Vzhľadom na jeho neúmerne vysokú náročnosť na pracovnú silu zohráva dôležitú úlohu v oblasti zabezpečenia zamestnanosti;
  4. Zber rôznych údajov súvisiacich so športom a ich využívanie pri formovaní politík môže zvýšiť kvalitu politík v oblasti športu. V tejto súvislosti sa športové satelitné účty považujú za cenné nástroje na tvorbu podkladov pre formovanie politík v oblasti športu. Niektoré členské štáty vo veľkej miere pokročili v meraní hospodárskeho významu športu zriadením športových satelitných účtov na vnútroštátnej úrovni;
  5. Spoluprácu na zlepšenie úrovne znalostí v športe v EÚ možno najlepšie posilniť medziodvetvovou spoluprácou medzi akademikmi, odvetvím športu, športovými hnutiami, ako aj vnútroštátnymi a európskymi orgánmi verejnej správy vrátane štatistických údajov;
  6. Prieskumy eurobarometra sa preukázali ako užitočné nástroje na porovnanie trendov v členských štátoch v čase; pokiaľ ide o výsledok rôznych politík v oblasti športu, nemôžu však nahradiť presné štatistické údaje, ktoré prostredníctvom Európskeho štatistického systému poskytuje Eurostat;
  7. Skupina odborníkov pre športové štatistiky v súlade so svojím mandátom vypracovala súbor ukazovateľov (10) týkajúcich sa konkrétnych aspektov kvalitnejších podkladov pre šport, ktorý obsahuje: (-) odporúčania pre politiky, pričom tieto odporúčania vychádzajú zo štúdie o príspevku športu k hospodárskemu rastu a zamestnanosti v EÚ a (-) príručku o tom, ako vytvoriť športové satelitné účty, určenú národným štatistickým úradom;
  8. Pri rozvoji vylepšenej základne poznatkov pre tvorbu politiky v oblasti športu sa musia vziať do úvahy rozpočtové obmedzenia na vnútroštátnej a európskej úrovni, ktoré sú výsledkom finančnej a hospodárskej krízy.

 

VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY EÚ, ABY:

  1. Napredovali v dobrovoľnom rozvíjaní športových satelitných účtov využívaním dostupných metodických nástrojov a existujúcich štruktúr spolupráce na úrovni EÚ a snahou o zapojenie relevantných vládnych štruktúr vrátane národných štatistických úradov;
  2. Podporovali iniciatívy zamerané na zlepšenie zberu a šírenia informácii a údajov o športe vrátane existujúcich vnútroštátnych údajov ako prostriedkov na posilnenie politík v oblasti športu vychádzajúcich z faktov.

VYZÝVAJÚ PREDSEDNÍCTVO RADY EURÓPSKEJ ÚNIE, ČLENSKÉ ŠTATY A KOMISIU, ABY VO SVOJICH PRÍSLUŠNÝCH OBLASTIACH PRÁVOMOCI:

 

  1. Zlepšili podklady týkajúce sa sociálnych a hospodárskych aspektov športu v EÚ a jej členských štátoch napríklad aj prostredníctvom zaradenia týchto tém do európskeho štatistického programu na roky 2013 – 2017 do nasledujúcich ročných štatistických pracovných programov;
  2. Sa v záujme zvyšovania povedomia o potrebe spoľahlivých a porovnateľných údajov o športe snažili zlepšiť spoluprácu medzi relevantnými inštitucionálnymi štruktúrami pre šport a štatistiku na úrovni EÚ a v členských štátoch;
  3. Sa s prihliadnutím na existujúce podklady zasadzovali o väčšie pochopenie kľúčovej úlohy športu ako hnacieho motora v oblasti rastu, zamestnanosti a rozvoja zručností i v oblasti sociálnej súdržnosti v kontexte vnútroštátnej a regionálnej tvorby politík, ako aj v kontexte stratégie Európa 2020.

 

VYZÝVAJÚ EURÓPSKU KOMISIU, ABY:

  1. na základe predchádzajúcej práce v tejto oblasti zvážila využitie dostupných a budúcich nástrojov financovania, ktoré ma EÚ k dispozícii, na podporu úsilia členských štátov o vytvorenie športových satelitných účtov;
  2. presadzovala posilnenie odborného podloženia športu, a to najmä podporou úsilia členských štátov vytvorenie športových satelitných účtov, ako aj výmeny najlepších postupov na úrovni EÚ, vychádzajúc z predchádzajúcej práce v tejto oblasti, v záujme empirického merania príspevku športu k hospodárskemu rastu ak zachovaniu a rozšíreniu zamestnanosti v Európe: (-) identifikácie kľúčových potrieb pre tvorbu politiky v oblasti športu v Európe z hľadiska údajov a následného úsilia o zber a šírenie údajov o športe v rámci celej EÚ v týchto oblastiach, (-) spustenia a šírenia prieskumov EÚ, ako je eurobarometer, a štúdií v súlade s politickými prioritami pre oblasť športu, ktorá Rada stanovila, a začlenením športu do existujúcich prieskumov Eurostatu.

 

(1)    Ú. v. EÚ C 162, 1.6.2011, s. 1.

(2)    Biela kniha Európskej komisie o športe [KOM(2007) 391 v konečnom znení].

(3)    Oznámenie Európskej komisie s názvom Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe [KOM(2011) 12 v konečnom znení].

(4)    Systém satelitných účtov (v tomto prípade športových satelitných účtov – SSA) je vymedzený ako silný štatistický rámec na meranie hospodárskeho významu špecifického odvetvia (v tomto prípade odvetvia športu) v rámci národného hospodárstva.

(5)    http://ec.europa.eu/sport/preparatory_actions/studies-surveys-conferences-and-seminars_en.htm

(6)    http://ec.europa.eu/sport/news/eu-conference-on- sport-statistics_en.htm

(7)    Súhrnná správa o „štúdii o príspevku športu k hospodárskemu rastu a zamestnanosti v EÚ“: http://ec.europa.eu/sport/library/documents/b1/eusf2012 -executive-summary-study-costegaeiteu-august- 2012.pdf. Jedným z konkrétnych cieľov štúdie bolo vypracovať metodický rámec, ktorý zohľadňuje hospodársky vplyv športu v EÚ. V záujme jeho vytvorenia táto štúdia začleňuje všetky vnútroštátne odhady do multiregionálneho systému športových satelitných účtov (každý členský štát sa na účely štúdie vníma ako zobrazenie regionálneho subjektu EÚ-27) v súlade s vilniuskou definíciou športu.

(8)    Sociálne zručnosti a kompetencie – tímová práca, iniciatívnosť, vytrvalosť, organizačné zručnosti – nadobudnuté zapojením sa do športu na rekreačnej úrovni alebo jeho organizáciou zohrávajú dôležitú úlohu vo vybavovaní osôb zručnosťami, ktoré sú na trhu práce naozaj cenné.

(9)    Podiel športu na európskej pridanej hodnote je preto porovnateľný so spoločným podielom poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva a takmer 2,5-násobne väčší ako banská a povrchová ťažba, pričom prinajmenšom presahuje pätinu činností finančných služieb vrátanie oblasti poisťovníctva a dôchodkov. Každé šesťdesiate euro vyprodukované a zarobené v EÚ súvisí so športom. „Štúdia o príspevku športu k hospodárskemu rastu a zamestnanosti v EÚ“: http://ec.europa.eu/sport/library/documents/b1/eusf2012 -executive-summary-study-costegaeiteu-august-2012.pdf

(10)  http://ec.europa.eu/sport/library/documents

 

Právo – legislatíva

, , ,

1.1.    Ústava Slovenskej republiky 460/1992 Zb.

1.2.    Zákon č. 273/1996 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z.z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 240/1994 Z.z.

1.3.    Zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1.3.1. Vyhláška č. 51/2016 Z. z. MŠVVŠ, ktorou sa ustanovujú zdravotné výkony, ktoré sú súčasťou lekárskej prehliadky vrcholového športovca a talentovaného športovca

1.3.2. Vyhláška č. 110/2016 Z. z. MŠSV SR o odbornej príprave na nadobudnutie odbornej spôsobilosti v športe

1.3.3.     Metodické usmernenie č. 11/2016 k uplatňovaniu § 50 ods. 4 písm. a) a § 51 ods. 1 a 4 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1.3.4. Nariadenie vlády SR č. 245/2017 Z. z. o metodike na výpočet podielu uznaného športu na rok 2018

1.3.5.     Nariadenie vlády SR č. 261/2016 Z. z. o o metodike na výpočet podielu uznaného športu na rok 2017

 

1.4.    Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov

1.5.    Zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov

1.6.    Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky

1.7.    Občiansky zákonník č 40/1924 Zb. v zmysle neskorších predpisov

1.8.    Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov

1.9.    Obchodný zákonník č. 513/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

1.10.                     Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov

1.11.                     Zákon č. 3152016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora o zmene a doplnení niektorých zákonov

1.12.                     Nariadenie vlády SR č. 321/1991 Zb., ktorým sa ustanovujú podmienky a spôsob navrátenia majetkových práv dobrovoľným telovýchovným organizáciám

Doping

Doping – legislatíva

, , , ,

1.1. Oznámenie MZV SR č. 262/1993 Z. z. Dohovor proti dopingu (Rada Európy)

1.2. Zákon č. 397/2015 Z. z., ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickými alebo inými hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1.3. Vyhláška č. 17/2016 Z. z. MŠVVŠ SR, ktorou sa ustanovuje zoznam zakázaných látok a zakázaných metód na účely dopingu v športe

1.4. Vyhláška č. 360/2016 Z. z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje zoznam zakázaných látok a zakázaných metód na účely dopingu v športe

Ekonomika

Ekonomika – legislatíva

, , , , ,

1.1.    Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (odkaz)

1.2.    Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (odkaz)

1.2.1. Podvojné účtovníctvo

1.2.1.1.             Postupy účtovania (odkaz)

Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 2. decembra 2015 č. MF/19760/2015-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 14. novembra 2007 č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov (uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2015)

Úplné znenie opatrenia od 1. januára 2016 – Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 14. novembra 2007 č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších opatrení

1.2.1.2.             Účtovná závierka (odkaz)

Opatrenie Ministerstva financií SR  z 2. decembra  2015 č. MF/20166/2015-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií SR z 30. októbra 2013 č. MF/17616/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto ukladania individuálnej účtovnej závierky a výročnej správy pre účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania

1.2.2. Jednouché účtovníctvo (odkaz)

1.2.2.1.             Postupy účtovania

Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 2. decembra 2015 č. MF/19751/2015-74,ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 1. decembra 2010 č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov (uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2015)

1.3.    Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (odkaz)

1.4.    Zákonník práce č. 311/2001 Z . z. v znení neskorších predpisov (odkaz)

1.5.    Zákon č 112/2015 Z. z. o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (odkaz)

Load More